Denník N

Slovenskí vedci pátrajú v Núbii po starovekom osídlení. V púšti som zažil úplné ticho, vraví archeológ

Hora Džebel Barkal je chránená Unescom. Nachádza sa pod ňou Amonov chrám aj pyramídy. Na prelome januára a februára robili slovenskí vedci pri hore archeologický výskum. Foto – Slovenský výskum v Sudáne/SAV
Hora Džebel Barkal je chránená Unescom. Nachádza sa pod ňou Amonov chrám aj pyramídy. Na prelome januára a februára robili slovenskí vedci pri hore archeologický výskum. Foto – Slovenský výskum v Sudáne/SAV

Vedci už objavili torzo sochy z čiernej žuly, viacero ohnísk či starovekú keramiku. Nebola maľovaná a zdobila sa vrypmi. Odborníci našli aj viacero opracovaných kamenných nástrojov a mušlí z Červeného mora, ktoré je vzdialené až 900 kilometrov.

Asi 350 kilometrov na sever od hlavného mesta Sudánu Chartúm sa nachádza hora Džebel Barkal.

Leží v Núbii, historickej oblasti, ktorá sa dnes rozprestiera v Egypte a Sudáne.

Na jednej strane hory vyčnieva úzky pieskovcový pilier, ktorý svojím tvarom pripomínal hlavu kobry.

Starovekí Egypťania si mysleli, že na hore sídli Amon, univerzálny boh stvoriteľ. Jeho oko na seba bralo podobu kobry, ktorá okrem neho chránila aj faraónov, píše archeologička Veronika Dubcová z Ústavu orientalistiky SAV na stránke Historywebu.

Hora Džebel Barkal

„Náboženské stredisko pod horou Džebel Barkal bolo zasvätené Amonovi a považovali ho za južný Karnak,“ povedal o význame hory egyptológ Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Karnak bol v starovekom Egypte hlavným kultovým strediskom boha Amona a nachádzal sa vo Vásete (grécky Téby), v dnešnom Luxore.

Núbijci prikladali lokalite taký veľký význam, že si miestni panovníci dali v okolí hory stavať pyramídy. „V starovekom Egypte sa skončilo používanie pyramíd v Strednej ríši zhruba okolo roku 1700 pred Kristom. O tisíc rokov neskôr a o niekoľko tisíc kilometrov na juh ich začali stavať aj Núbijci a pokračovali v tom ďalších tisíc rokov,“ dodal pre Denník N Hudec.

Hora Džebel Barkal je dnes na zozname pamiatok Unesca a Hudec a jeho kolegovia – najmä z Ústavu orientalistiky a Archeologického ústavu SAV – podnikli neďaleko od nej archeologický výskum.

Prebiehal štyri týždne na prelome januára a februára v lokalite Duwejm Wad Hadž, odkiaľ je na Džebel Barkal – vzdialený asi 3,5 kilometra – nerušený výhľad.

Chrámy pod horou Džebel Barkal. Foto – Slovenský výskum v Sudáne/SAV

Pátranie po starovekom osídlení

V lokalite, kde slovenskí vedci skúmali, sa archeologický výskum ešte nerobil.

Vytypovali si ju aj na základe strategickej polohy a výskytu rôznych kamenných artefaktov. „Z miesta je vidieť na významné archeologické pamiatky v okolí, ako sú Amonov chrám a pyramídy v Džebel Barkal či známe pyramídy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Veda

Teraz najčítanejšie