Art Campus: z prestížneho tendra je spor o súťažení a podstate architektúry

Mala to byť súťaž roka. Alebo desaťročia. Bratislavská Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) minulý rok vyhlásila architektonický tender pod názvom Art Campus. Cieľom bolo nielen rozšírenie nevyhovujúcich priestorov školy, ale hlavne premena na moderný kampusový areál. Taký, ktorý by napĺňal podmienky kreatívnej tvorby a vzdelávania v 21. storočí.

Ambiciózna výzva s kvalitnou medzinárodnou porotou pritiahla veľký záujem súťažiacich. Porotcovia sa zhodli na víťazovi a proces mohol postúpiť k realizácii. Jeden z účastníkov však voči výsledkom súťaže vzniesol protest. Namiesto obdivovania a skúmania víťazného návrhu tu preto máme nejasnú budúcnosť celého projektu a diskusiu o podmienkach súťaženia. A aj o zmysle architektúry.

Potrebná zmena

„Máme skvelých pedagógov a študentov, ktorí aj v medzinárodnom porovnaní generujú pozoruhodné výsledky. To všetko vzniká v mnohých oblastiach takpovediac na kolene. Za takýchto podmienok sa do budúcnosti nedá zabezpečiť udržateľnosť umeleckého vzdelávania,“ tvrdí bývalý rektor a dnes prorektor VŠVU Stanislav Stankoci, ktorý bol iniciátorom rozvoja školy.

A ďalej uvádza fakty osvetľujúce situáciu, v ktorej sa najväčšia umelecká vzdelávacia inštitúcia na Slovensku nachádza. „Infraštruktúra školy sa od druhej polovice osemdesiatych rokov nezmenila, počet študentov a študijných programov však narástol viac než trojnásobne.“ K tomu si treba primyslieť technologický a vzdelávací progres, ktorý radikálne zmenil obsah študijných programov. Táto skutočnosť podľa Stankociho už pred dvadsiatimi rokmi priniesla urgentné požiadavky na ďalšie priestory na výučbu a nové technologické a prístrojové vybavenie.

Kľúčové je aj zlepšenie podmienok pre študentov – škola dodnes nemá jedáleň a internát. Jej pozemok pritom na to predpoklady má. S tým súvisí vízia Art Campusu, na ktorý by sa areál školy mal premeniť. Dnes sa študenti a pedagógovia presúvajú medzi tromi budovami v meste. Podľa Stankociho škola potrebuje miesto, kde bude možná skutočná interdisciplinarita ako predpoklad na vznik inovatívnych a originálnych riešení. „To sa dá účinne realizovať iba v štruktúre kampusu,“ tvrdí.

Radosť súťažiť

Veľké ambície si vyžadujú adekvátne riešenia. VŠVU si na spoluprácu prizvala ľudí z ateliéru 2021, ktorí v posledných rokoch prispeli k oživeniu architektonického súťaženia na Slovensku. Pod ich taktovkou bola pripravená anonymná jednokolová súťaž s medzinárodnou porotou. „Vzhľadom na prestížnosť zadania to bola najväčšia súťaž za posledné roky. Navyše zadávateľom je verejný investor, čo u nás stále nie je bežné, a ide o pomerne veľkú verejnú investíciu vo výške zhruba deväť miliónov eur,“ vysvetľuje dôležitosť projektu Peter Lényi z prípravného tímu.

V zadaní súťaže sa píše, že cieľom je získať architektonické návrhy, ktoré by mali dosiahnuť „najvyššiu úroveň podobných akademických zariadení“. Navrhnúť vzdelávací komplex reflektujúci 21. storočie je výzva, ktorá má potenciál osloviť každého architekta.

V tendri nakoniec súťažilo tridsaťjeden účastníkov. Porota sa rozhodla prvé miesto a odmenu 20-tisíc eur udeliť ateliéru SLLA (Miriam Lišková, Michal Sulo a kolektív). Porotcovia ocenili „jasné prevádzkové a typologické riešenie“, nadväznosť na pôvodnú stavbu, ako aj to, že návrh necháva nezastavané územie za školou, čo ponúka „intenzívne využitie existujúcej atraktívnej prírodnej scenérie“. V závere svojho hodnotenia porota „jednoznačne odporúča vyhlasovateľovi zadať projekt autorom víťazného návrhu“.

To znie ako happy end vydarenej akcie, ktorá má aj vlastnú výstavu, katalóg a webovú stránku. Ak by ďalšie kroky prebiehali plynule, o tri roky by na pozemku školy mohli pracovať bagre. Ale nemusia.

Je tu protest

Minulý týždeň zverejnil ateliér Architekti Šebo Lichý stanovisko k výsledkom súťaže Art Campus, na ktorej sa tiež zúčastnili. Konštatujú v ňom, že porota vyhodnotila súťažné príspevky neférovo. „Ocenené návrhy porušujú územný plán a zadávacie podmienky,“ tvrdia architekti. Sami súťaž veľmi privítali, no po jej skončení boli sklamaní, pretože podľa nich boli niektorí účastníci zvýhodnení, čím došlo k nerovnosti šancí. Na základe toho sa rozhodli protestovať proti výsledkom súťaže, a to u vyhlasovateľa súťaže, ako aj na Úrade pre verejné obstarávanie.

Konkrétne výhrady smerujú k návrhom na prvých dvoch miestach. Pri víťazovi podľa nich nebola dodržaná výšková regulácia a došlo k zásahu do pôvodnej budovy. A takáto možnosť nebola v súťažných podmienkach špecifikovaná. „Najviac nám však kole oči druhá cena,“ tvrdí Igor Lichý.