Denník N

Svetový deň sluchu: aj sluch obyvateľov Slovenska je v ohrození

Foto - Tomáš Benedikovič
Foto – Tomáš Benedikovič

Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 3. marec za Svetový deň sluchu.

Autor je prednostom I. otorinolaryngologickej kliniky LF UK a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, a profesor otolaryngológie

Hlavnými dôvodmi na pripomenutie si tohto dôležitého zmyslu sú alarmujúci nárast počtu ľudí s poškodeným sluchom, nedostatočné využívanie možností na riešenie porúch sluchu a nedostatok povedomia o danom probléme u obyvateľstva, poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti či politikov.

Dôležité je vedieť, že až 90 percent porúch sluchu patrí medzi takzvané odvrátiteľné poškodenia zdravia, a práve na tomto poli nás čaká veľa práce. Ekonómovia vyčíslili, čo pre spoločnosť znamená, ak sa poškodenia sluchu neriešia.

Čo za následky má oslabenie až strata sluchu?

Samozrejme, že miera následkov závisí od stupňa poškodenia sluchu a od veku, v ktorom sa sluchová porucha prejaví. Iné sú následky vrodenej ťažkej poruchy sluchu malého dieťaťa a iné v prípade oslabovania sluchu starnúcej generácie. Za najdôležitejšie následky oslabeného sluchu najmenších možno považovať sťažený vývoj reči a komunikačných schopností, sťažený prístup k informáciám, vzdelávaniu a následnému uplatneniu sa v každodennom živote. U staršej generácie s oslabeným sluchom je častým javom sociálna izolácia, ktorá výrazne zhoršuje kvalitu života a urýchľuje a znásobuje všetky negatívne javy staroby.

Práve fatalistický prístup mnohých ľudí k niektorým hodnotám života vedie k tomu, že zhoršený sluch najmä starší ľudia väčšinou neriešia, veď na oslabený sluch sa neumiera a ani to nebolí. Stredná generácia vníma niektoré technické pomôcky, ktoré zlepšujú sluch, ako označkovanie človeka s hendikepom, ktoré spoločnosť nevníma priaznivo. Kým človek s poruchou zraku si s hrdosťou vyberá módne a nelacné okuliare, človek s poruchou sluchu radšej predstiera, že rozumie, než by mal nosiť čo i len miniatúrny načúvací prístroj. Netreba zdôrazňovať, že predstieranie porozumenia skôr či neskôr vedie k nedorozumeniu a postupnému izolovaniu sa od spoločnosti.

Čísla sú skutočne hrozivé. V súčasnosti sa predpokladá, že asi 6 % svetovej populácie trpí pomerne závažným stupňom poškodenia sluchu, vyžadujúcim riešenie. Platí to, čo aj v mnohých iných odvetviach: chudobnejší sú postihnutí viac ako obyvatelia bohatších regiónov. Tých 6 percent predstavuje 466 miliónov ľudí s poruchou sluchu. Muži sú postihnutí častejšie ako ženy. Aj keď jeden z najzávažnejších problémov je diagnostikovanie a riešenie ťažkej poruchy sluchu veľmi malých detí, deti predstavujú z tohto objemu len 7 percent. Až tretina populácie nad 65 rokov trpí poruchou sluchu, ktorú treba riešiť.

Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že ak sa budeme k poruchám sluchu stavať tak ako doteraz, ich počet bude rýchlo narastať. Očakáva sa, že v roku 2030 bude takto postihnutých až 600 miliónov ľudí. Ak si to prepočítame na slovenskú populáciu, možno predpokladať, že na Slovensku trpí riešiteľnou (a často neriešenou) poruchou sluchu okolo 300-tisíc obyvateľov.

Čo sú najčastejšie príčiny vzniku poruchy sluchu?

Nadmerný hluk

Podceňujeme vystavenie našich uší nadmernému hluku, či už v pracovnom prostredí, alebo počas voľnočasových aktivít. Nadmerný hluk vedie po čase k poškodeniu vnútorného ucha s rozvojom percepčnej poruchy sluchu, zvonenia v ušiach a pod. Práve nedostatočné povedomie o následkoch poškodenia sluchu vedie zamestnávateľov, ale aj pracovníkov k nedodržiavaniu legislatívy, ktorá v prípade tohto problému v našej krajine existuje. Ľudia nevedia alebo si nechcú uvedomiť, že raz poškodený sluch hlukom sa nedá navrátiť, že táto strata je trvalá a môže sa len prehlbovať.

Počúvanie príliš hlasnej hudby počas mnohých hodín voľného času vedie k postupnému oslabeniu sluchu. Výrobcovia prenosných zdrojov hudby nastavujú možnosť intenzity v rozpätí 75 – 135 dB. Hranica, pri ktorej hluk ohrozuje náš sluch, sa pohybuje okolo 90 dB. V nočných kluboch a na diskotékach sa hladina hluku pohybuje okolo 110 dB.

Zápaly uší

Zápal stredného ucha je častou chorobou, ktorá postihuje asi 10 % populácie. U detí je to najčastejší dôvod návštevy lekára. U niektorých pacientov s opakujúcimi sa zápalmi uší sa vyvinie chronický zápal ucha, ktorý trvalo postihuje aj sluch poškodením prevodového systému stredného ucha. Práve neliečenie zápalov ucha či neskoré vyhľadanie lekára vedú k trvalému poškodeniu sluchu.

Liečba liekmi toxickými pre sluchový orgán

O viacerých antibiotikách, ako aj o liekoch proti rastu rakovinových buniek (chemoterapeutiká) je známe, že môžu závažne poškodiť sluch (poškodenie vnútorného ucha). Časté sú situácie, keď je potrebné tieto lieky použiť, málo sa však dbá na sledovanie stavu sluchu a prípadnú korekciu dávkovania, keď sa objavia znaky sluchového poškodenia.

Infekčné choroby, pri ktorých sa poškodí sluchový orgán

Pri infekčných chorobách ako osýpky, rubeola, zápal príušných žliaz či zápal mozgových blán sa môže rozvinúť poškodenie vnútorného ucha a porucha sluchu rôzneho stupňa. Očkovanie či včasná antibiotická liečba môžu v mnohých prípadoch tomuto javu zabrániť.

Aj laikovi je jasné, že prijatím primeraných opatrení možno uvedené príčiny vzniku porúch sluchu odstrániť alebo zmierniť a zabrániť rozvoju alebo progresii poruchy sluchu. Na druhej strane existujú poškodenia sluchového orgánu, ktorým nemožno úplne zabrániť, ale možno ich s úspechom korigovať.

Starnutie sluchového orgánu

Typickým príkladom je prirodzené oslabenie sluchu v staršom veku. Príčina je v oslabovaní funkcie vnútorného ucha, pričom stredné ucho je úplne zdravé. Až tretina obyvateľstva nad 65 rokov trpí hendikepujúcou poruchou sluchu, ktorú nemožno odvrátiť, ale možno ju korigovať načúvacím prístrojom. Za hendikepujúcu poruchu sluchu, ktorá už vyžaduje niektorú z foriem riešenia, sa považuje stav, keď prah sluchu na lepšie počujúcom uchu u dospelého dosiahne 40 dB a u detí 30 dB.

Vrodené poruchy sluchu

Iná skupina sú malé deti, ktoré sa narodia s chybnou genetickou informáciou, ktorá je príčinou až straty funkcie vnútorného ucha a ťažkej poruchy sluchu. Na Slovensku sa rodí okolo 55-60-tisíc novorodencov každý rok. Pri akceptovanom celoeurópskom výskyte 1-2 hluchých novorodencov na 1000 narodených možno predpokladať, že každoročne treba riešiť problém hluchoty u 60-100 novorodencov. Tento problém, čo sa týka objemu, tvorí len malú časť z celkového počtu sluchových porúch, ale predstavuje veľmi závažný spoločenský jav, ktorému sa venuje mimoriadna pozornosť, aby sme malým deťom s ťažko poškodeným sluchom umožnili obdobné možnosti rozvoja ako ich počujúcim kamarátom.

Ako tento problém riešiť?

Musíme si uvedomiť, že až v 90 percentách porúch sluchu ide o takzvané odvrátiteľné alebo riešiteľné zdravotné problémy. Riešenie vyžaduje aktivity u všetkých zúčastnených: lekárov, pacientov, rodičov, ale aj štátnych orgánov, ktoré zabezpečujú financovanie týchto riešení a vzdelávanie odborníkov. Lekárska starostlivosť je dostupná, ale musí byť dostupná v primeranej úrovni vedomostí a skúseností poskytovateľov.

Diagnostika a riešenie sú veľmi náročné najmä v skupine najmenších, nespolupracujúcich detí. Centrá pre diagnostiku a riešenie ťažkých porúch sluchu najmenších detí sú definované, kochleárna implantácia je voľne dostupná každému dieťaťu, ktoré to potrebuje, ale stále trpíme nedostatkom skúsených audiológov a foniatrov.

Riešenie ušných zápalov a ich následkov, ktoré vedú k rozvoju poruchy sluchu najmä mladšej a strednej generácie, je pomerne dobre zabezpečené. Rodičia detí alebo pacienti so zápalmi ucha obvykle aktívne vyhľadajú lekára špecialistu a je im poskytnutá primeraná pomoc, ktorá by mala minimalizovať následky zápalov stredného ucha.

Trvalé poškodenie sluchu po zápaloch stredného ucha má veľmi dobré možnosti zlepšenia sluchu chirurgickými výkonmi v strednom uchu, ale aj využitím technických pomôcok (načúvacie prístroje, implantáty na zlepšenie sluchu).

Nadmerný hluk v priemysle má riešenia navrhnuté v legislatíve, len ich treba dodržiavať. Svetová zdravotnícka organizácia vstúpila do rozhovorov s výrobcami prehrávačov a slúchadiel programom Safe listening (Bezpečné počúvanie). Na základe spoločnej dohody sa v súčasnosti slúchadlá vybavujú intenzitným a frekvenčným obmedzením s cieľom chránenia sluchového orgánu.

U strednej a staršej generácie zatiaľ nemáme k dispozícii vhodné liečebné postupy (lieky, infúzie, operácie) pri postupnom oslabovaní funkcie vnútorného ucha, ale technickými pomôckami vieme výrazne zlepšiť vnímanie zvukov, a tým aj komunikáciu s okolím, čo vedie k lepšiemu uplatneniu sa v každodennom živote – či už pracovnom, alebo spoločenskom.

Svetový deň sluchu a krátke pripomenutie hlavných problémov nevyriešia následky poškodenia sluchu ani nezabránia ich vzniku. Podobne sa nemožno celkom vyhnúť ani chybám pri diagnostike či navrhovaných liečebných postupoch. Vieme však problémy pomenovať a navrhnúť riešenia. Iba trvalá aktivita, zvyšovanie povedomia a dostupnosť správnych riešení dostanú Slovensko v starostlivosti o jedincov s poškodeným sluchom na úroveň najrozvinutejších krajín Európy a sveta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veda

Teraz najčítanejšie