Denník N

Mladí odchádzajú, lebo neveria našim školám. Mnohí sa chcú vrátiť a meniť krajinu

Slovenskí študenti na London School of Economics. Foto – Veronika Folentová
Slovenskí študenti na London School of Economics. Foto – Veronika Folentová

Slovensko patrí medzi krajiny, z ktorých odchádza najviac mladých do zahraničia. Mnohí sa však aj za hranicami o Slovensko zaujímajú a chcú sa vrátiť.

Môj prvý deň v Londýne nebol podľa očakávaní. Aj keď som chodila na bilingválne gymnázium, mala som problém rozumieť pracovníkovi londýnskeho metra – mal veľmi silný akcent. Keď som vyšla zo stanice, mrholilo, obloha bola tmavá, bolo to celkom pesimistické. Hovorila som si: „Čo tu robím? Bol to dobrý nápad?“ A potom som si predstavila, koľko to už stálo a koľko to ešte bude stáť.

Takto opisuje svoj prvý deň vo Veľkej Británii Eva Országhová. Zo Slovenska odišla pred piatimi rokmi na vysokú školu do Londýna. Pochádza z malej dediny pri Košiciach, v ktorej žije okolo 700 ľudí. „Keď som prišla do Londýna, bol to kultúrny šok.“

Na University College London študovala tri roky ekonómiu a biznis s východoeurópskymi štúdiami, dnes už druhý rok pracuje v Amazone. Klientom radí, ako môžu zlepšiť svoj predaj.

Depresívny pocit z Londýna rýchlo pominul, pomohla jej francúzsko-japonská spolubývajúca na internáte, spolužiaci a veľa kamarátov zo Slovenska, ktorí začali študovať v Londýne v tom istom čase.

Na Slovensko sa chce vrátiť, najskôr však o tri roky. Keď bola na strednej škole, neuvažovala o štúdiu v zahraničí. „Zvažovala som len Bratislavu a Prahu, s tými školami mali skúsenosti moji blízki a kamaráti. Mama ma chcela mať čo najbližšie,“ hovorí Eva. Potom išla na letný kemp, kde sa dozvedela viac o štúdiu v zahraničí, a zmenila názor. Podala si prihlášky na päť škôl vo Veľkej Británii, skúsila aj Univerzitu Karlovu. Prihlášky na školy v Británii stáli dovedna okolo 30 eur.

Na Anglicko treba veľa peňazí

Chcela sa osamostatniť, naučiť lepšie jazyk a spoznať svet. Školy v zahraničí sú podľa nej lepšie a otvárajú viac dverí v zamestnaní.

Odrádzalo ju, že je Anglicko drahé. Na štúdium si vzala 9000 eur na rok študentskú pôžičku, ktorú už dnes spláca. Z nej si zaplatila náklady na štúdium. Na ubytovanie jej prispeli rodičia a na stravu a iné položky si zarobila opatrovaním detí v dvoch rodinách. „Snažila som sa variť a šetriť.“ Bývala pri škole, a tak nemusela denne používať metro ani autobusy.

Dnes je rada, že do Londýna išla. Od prvého ročníka mala prax, chodila na stáže, v škole sa učili pracovať v tímoch a robiť projekty. „V Anglicku som spoznala ľudí z viacerých kultúr a z rôznych prostredí. To je veľmi obohacujúce.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie