Analóg a digitál
Je potešiteľné, že v digitálnom 21. storočí sa ešte nájde dosť ľudí, ktorí neprotestujú len z pohodlia svojich domovov na sociálnych sieťach, digitálne, ale reagujú na marazmus slovenskej vlády, na frašku s voľbou ústavných sudcov a na odporné ego skrachovaného expremiéra analógovo, fyzickou účasťou.
Na celom Slovensku vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, aby si pripomenuli vraždu mladého novinára a jeho priateľky, novinára, ktorého najväčší talent bol v schopnosti hľadať a nachádzať v digitálnom priestore dôležité informácie a spájať zdanlivo nesúvisiace fakty, ktoré sú na sieti k dispozícii každému, no nie každý vďaka nim odhalí skryté svinstvá a podvody.
Uprostred týchto dní, v ktorých sa rozhoduje o budúcej tvári Slovenska, mnohí celkom pochopiteľne prehliadli, že jeden muž, v najlepšom zmysle slova po celý život analógový, ktorý na vlastné oči videl obrovský kus sveta, aký my ostatní už neuvidíme aj preto, že mnohé krajiny, ktoré navštívil, už zmizli z mapy a do ďalších ísť dnes je samovražedné, sa dožil neuveriteľných sto rokov.
Píšem o Miroslavovi Zikmundovi, ktorý so
