Denník N

Základný príjem: ako dopadol fínsky experiment?

Fotolia
Fotolia

Fínske skúsenosti hovoria, že sa medzi oboma vzorkami nezistil žiadny rozdiel z hľadiska schopnosti nájsť si zamestnanie a zvýšiť osobný príjem.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Koncom decembra sa vo Fínsku skončil historický experiment. Počas dvoch rokov dostávalo náhodne vybraných 2000 „dlhodobo nezamestnaných“ každý mesiac „základný príjem vo výške 560 eur“. Na rozdiel od klasickej podpory v nezamestnanosti dávka nebola podmienená povinnosťou zaujímať sa o pracovné ponuky na úrade práce.

Slávny pilotný experiment so základným príjmom prebehol v kanadskej provincii Manitoba v rokoch 1974 – 1979. Niektoré štúdie naznačili, že príjem bez povinností skvalitnil životnú pohodu príjemcov dávky. Pociťovali menší stres, boli zdravší a niektorí z nich využili dávku na dokončenie štúdií. Potom si ľahšie našli zamestnanie.

Výsledky kanadského experimentu však v tom čase neboli riadne vyhodnotené. Navyše nie je korektné prenášať výsledky z Manitoby spred 40 rokov do súčasnej Európy. Preto sme všetci sledovali fínsky experiment s veľkým záujmom.

Fínsky pokus

Treba povedať, že fínsky pokus nebol „základným príjmom“ v jeho čistej podobe, lebo sa poskytol len nezamestnaným a nie iným vrstvám obyvateľstva. Jeho účelom bolo zistiť, či si príjemcovia dávky („experimentálna vzorka“) dokážu po dvoch rokoch ľahšie nájsť zamestnanie a zvýšiť svoj príjem ako ľudia, ktorí sú na klasickej podpore v nezamestnanosti („kontrolná vzorka“). Čiže či „cukor“ (príjem bez povinností v experimentálnej vzorke) funguje lepšie ako „bič“ (návštevy na úrade práce v kontrolnej vzorke). Obe vzorky sa veľmi podobali z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, počtu detí a regionálnej príslušnosti.

Fínske

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie