Mikloškov osamelý boj: Pre jedných príliš konzervatívny, pre druhých príliš liberálny

Je osem hodín večer a s kandidátom na prezidenta Františkom Mikloškom sa v aute vraciam do Bratislavy po jeho stretnutí s voličmi v Nitre. Za volantom sedí jeho bývalý kolega zo Slovenskej akadémie vied, kde pracoval ako matematik pred rokom 1989. Mikloško nemá vodičský preukaz a mobil používa len dva roky. Dostal ho na sedemdesiatku od manželky.

Je trocha smutný. Na diskusiu s ním prišlo do kaviarne len do desať ľudí. Väčšina stoličiek zostala prázdna. „S týmto mestom som si akosi nikdy nevytvoril vzťah,“ hovorí po skončení diskusie. V Nitre vyrastal a korene tam má celá jeho rodina.

Moderátorka Jolana Čuláková sa na to, prečo bola kaviareň prázdna, pozerá ináč, pragmatickejšie. „Ani si to nezazdieľal na Facebooku,“ pokrúti hlavou. Diskusia s Eduardom Chmelárom, ktorú organizovali v tej istej kaviarni pár dní predtým, bola podľa nej úspešnejšia.

Mikloškova kampaň nie je veľmi nápadná. Jeho tvár neuvidíte na bilbordoch pri ceste do práce a až na pár výnimiek neorganizuje ani stretnutia s voličmi. Na jeho webovej ani facebookovej stránke nenájdete ani zoznam miest, ktoré navštívi. Prečo je to tak? Na kampaň nemám veľa peňazí, odpovedá. Na transparentný účet mu od ohlásenia kandidatúry prišlo asi 50-tisíc eur. Minul zatiaľ zhruba 30-tisíc.

S takou nízkou sumou sa ešte nikomu voľby vyhrať nepodarilo. „Prečo by mal byť prezidentom len človek, ktorý má veľa peňazí? Oblepiť celé Slovensko bilbordmi stojí tak 300-tisíc a o tých sa mi ani nesníva,“ hovorí Mikloško a pokračuje, že nikdy nebol bohatý človek a nie je ním ani teraz. „Keďže mám málo peňazí, mám prestať veriť vo svoje poslanie? Verím, že aj s takto málo peniazmi môžem byť zvolený,“ povedal.

Do tretice všetko dobré?

Už len tým, že kandiduje, zlomil rekord. O prezidentský úrad sa uchádza tretí raz. „Do tretice všetko dobré?“ pýtal sa časopis .týždeň, keď v júni 2018 ohlásil svoju kandidatúru.

Boli to aj novinári z .týždňa, ktorí ho postrčili k tomu, aby opäť kandidoval. Minulý rok na jar ho označili za „ideálneho kandidáta“ a pýtali sa, či je Slovensko pripravené na osobnosť formátu Václava Havla. O pár mesiacov neskôr sa spolu s niektorými vedcami, bývalými politikmi, spisovateľmi a ďalšími osobnosťami, ktorí boli vo väčšine aj jeho osobnými priateľmi, podpísali pod výzvu, ktorou Mikloška žiadali, aby kandidoval.

„Sme presvedčení, že novým prezidentom sa má stať v roku 2019 osobnosť s celoživotnou skúsenosťou a s príbehom, s ktorým môže predstúpiť pred verejnosť. Takým prezidentom bude František Mikloško,“ písalo sa vo výzve, ktorú podpísali napríklad Peter Zajac, Vladimír Palko, Tomáš Janovic či Štefan Hríb.

Mikloško by bol podľa nich dobrým prezidentom, pretože dlhé roky zápasil s komunizmom. Ako kresťanský disident bol organizátorom sviečkovej manifestácie veriacich v Bratislave rok pred Nežnou revolúciou rozprášenej vodnými delami a neskôr ako poslanec pomáhal v deväťdesiatych rokoch poraziť Vladimíra Mečiara.

„Prijímam to,“ zareagoval takmer okamžite Mikloško a začal zbierať podpisy za svoju kandidatúru.

Niektorí si podporu rozmysleli

Situácia sa však časom zmenila. Prieskumy ukázali, že šance Mikloška uspieť vo voľbách sú približne rovnaké ako pred rokmi. V prezidentských voľbách v roku 2004 získal šesť a pol percenta, o päť rokov neskôr len päť percent. Prieskumy pred tohtoročnými voľbami vyzerajú podobne.

Kandidát však dáva vytrvalo najavo, že prieskumy nie sú pre neho faktorom, podľa ktorého by mal posudzovať svoju kandidatúru. V januári napríklad pre Denník N o prieskumoch povedal, že sú zatiaľ len fiktívne, a tlak, aby sa vzdal, označil za absurdný.

No nie všetci sa na to pozerajú tvrdohlavou optikou Mikloška, ktorý si celý život išiel podľa seba, nehľadiac na väčšinový názor. Šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb pred pár dňami uverejnil komentár, v ktorom Zuzanu Čaputovú označil „za nositeľku zmeny z námestí“. Mikloška vo svojom komentári nespomenul.

Keď sme sa ho opýtali, či Mikloško stratil jeho podporu, odpovedal, že podľa neho má stále „najsilnejší životný príbeh zo všetkých kandidátov, a bol by to skvelý prezident“, preto ho bez váhania a veľmi rád minulý rok podporil. Kresťanské strany a katolícki aktivisti však podľa neho zlyhali, pretože nedokázali včas a jasne podporiť organizátora Sviečkovej demonštrácie a lídra Novembra, a dovolili tak zabojovať o konzervatívnych a veriacich voličov Štefanovi Harabinovi.

„Po kampani, diskusiách a vzdaní sa Roberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej je preto situácia jasná. Ak má pokračovať zmena, ktorú začali župné voľby, námestia po vražde novinára a jeho snúbenice, a potom aj komunálne voľby, jej nositeľom v prezidentských voľbách je Zuzana Čaputová,“ hovorí dnes Hríb.

Mikloško za slušné Slovensko

Pod výzvu, aby Mikloško kandidoval, sa vlani v lete podpísali aj organizátori protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga a Veronika Bruncková.

Keď iniciatíva pred jesennými komunálnymi voľbami podporila niektorých kandidátov na primátorov, mohlo sa zdať, že podobný krok môžu urobiť aj pred prvým kolom prezidentských volieb. Nestalo sa – podpora primátorov vyvolala kritiku a oni sa rozhodli, že nepodporia konkrétneho kandidáta. A tak aj podpora Mikloška zostala akoby visieť vo vzduchu.

Ten otvorene hovorí, že protesty namierené najmä proti súčasnej vláde podporuje a že ho dokonca čiastočne inšpirovali k tomu, aby sa opäť pokúsil stať prezidentom. Na jednom z prvých zhromaždení vystúpil aj s prejavom.

„Buďte pokračovateľmi nenásilného odporu voči každému zlu a neprávosti. Táto cesta je v dejinách neporaziteľná,“ povedal na námestí v Bratislave. „To je ono!“ začal skandovať dav pod tribúnou a Mikloško vyzeral spokojne.

Pár týždňov pred voľbami začal na Facebooku používať značku „Prezident slušného Slovenska“.

Príjemne zvláštny kandidát

„Pán Mikloško, je správne, že ľudia sú za užívanie konopy kriminalizovaní podobne ako za vraždu?“ spýtal sa mladý muž na diskusii v Nitre, keď prišiel čas na otázky z publika. Z druhého konca miestnosti sa ozval osamelý potlesk. Mikloško sa snaží z otázky vykľučkovať, ale mladý muž na nej trvá.

„Čo ste mi tu priniesli niečo šňupnúť?“ spýta sa so smiechom Mikloško. „Konopa sa nešňupe, ale fajčí, pán Mikloško,“ odpovie mladý muž v publiku. „Mali by sa k tomu vyjadriť odborníci,“ uzavrie diskusiu kandidát.

Uvedomuje si, že je preňho ťažké osloviť mladých ľudí. Veľmi dlho sa bránil modernej technike. Roky bol jediným poslancom Národnej rady, ktorý nemal mobil ani televízor. Mobil mu kúpila manželka len pred dvoma rokmi na sedemdesiatku. „Ale auto ani vodičák nemám a dúfam, že ani nebudem,“ hovorí Mikloško.

Práve pre jeho osobný život si aj konzervatívni kresťania kladú otázku, či je Mikloško skutočne taký konzervatívny, ako sa na prvý pohľad zdá. „Jeho život ukazuje, že nie je taká ‚konzerva‘, ako by sa očakávalo,“ napísal o Mikloškovi bývalý hovorca KDH Dárius Hatok, ktorý tento rok spoluzakladal konzervatívnu kresťanskú stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita.

„Oženil sa ako 60-ročný. A vzal si manželku, ktorá je o dvadsať rokov mladšia. To už je predsa len znak voľnejšej mysle, ktorá nemá zaškatuľkovaný chod dejín bytia,“ vysvetlil Hatok v texte, ktorým ho pred voľbami podporil. „Mikloško je naozaj zvláštny kandidát. Ale tak príjemne zvláštny,“ dodal Hatok.

LGBT? V tejto otázke sa považujem za liberálneho

Nestraší utečencami, kritizuje komunizmus aj fašizmus, je proeurópskym demokratickým kandidátom, ktorý za sebou nemá žiadne veľké korupčné kauzy.

V predvolebných debatách sa potvrdilo, že jeho názory na spoločnosť a politiku nie sú kontroverzné a na rozdiel od iných kandidátov sa nesnaží útočiť ani na emócie. Vďaka tomu môže byť prijateľný pre širšie spektrum voličov, no na druhej strane je preňho ťažké strhnúť voličov na svoju stranu.

V etických otázkach, akou sú interrupcie alebo LGBT ľudia, sa vyjadruje veľmi opatrne.

„Nikdy by som potrat nenazval vraždou,“ hovorí cestou autom z nitrianskej diskusie. Rozrozpráva sa o tom, že pozná ženy, ktoré si potratmi prešli, a vie, že takýto slovník by im len zbytočne ubližoval. Zdôrazňuje, že ženám, ktoré sa ocitnú v ťažkej životnej situácii, treba najmä pomáhať a nie ich trestať. Jeho postoj k interrupciám je však jasný a v každej verejnej diskusii zopakuje, že sprísnenie legislatívy považuje za krok správnym smerom.

Pri spolužití gejov a lesieb nie je taký rozhodný. Keď sa ho na túto tému pýtali v Nitre na diskusii, odpovedal, že v tejto otázke sa považuje za liberálneho. „Ak si chcú dvaja ľudia rovnakého zamerania nejako právne upraviť svoj zväzok, ja sa im do toho nebudem miešať,“ povedal. Riešením podľa neho nie sú dúhové pochody ani pochody za život.

Keď sa ho o pár týždňov neskôr novinári Postoja pýtali, či by podpísal zákon o registrovaných partnerstvách, odpovedal, že nie.

KDH ma nezaujíma

Mikloškov odchod z aktívnej politiky, ktorej sa tiež hovorí „veľká“, naštartovala jeho rozlúčka s KDH v roku 2008. S poslancami Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom sa so stranou rozlúčili, pretože sa im nepáčilo, že jej predseda Pavol Hrušovský zvažoval koalíciu so Smerom, a ich konflikty odvtedy len rástli.

„Krajskí tajomníci vytvárajú atmosféru poslušných a neposlušných, dobrých a zlých kádehákov, čím menia tvár KDH tak, že je proces návratu nemožný,“ povedal Mikloško na tlačovej konferencii, keď oznamoval odchod zo strany. Zároveň vylúčil, že by sa ešte kedykoľvek v budúcnosti do KDH mohol vrátiť.

A hoci sa KDH medzičasom zmenilo a dnes je na jej čele Alojz Hlina, na túto stranu má stále ťažké srdce. „Neviem, čo sa dnes deje v KDH, ani ma to nezaujíma, pravdupovediac. Ja som odtiaľ odišiel a nezaujíma ma to,“ odpovedal v diskusii Denníka N, keď sa ho pýtali, ktorá strana dnes reprezentuje kresťanov.

Mikloško sa po odchode z KDH snažil preraziť s vlastnou stranou Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). O strane bolo naposledy počuť v roku 2014, keď za ňu kandidoval Rudolf Bauer za primátora Košíc. Po tom, čo neuspel, strana zanikla.

Súperí s vlastným birmovným synom

Slovenská politika je pomerne malý svet. Svedčí o tom aj fakt, že proti Františkovi Mikloškovi v prezidentských voľbách kandiduje jeho birmovný syn. Milan Krajniak sa dal pokrstiť a prešiel birmovkou ako dospelý v roku 2000, a keďže sa jeho žena Andrea Krajniaková s Mikloškom poznala ešte z tajnej cirkvi v časoch komunizmu, požiadala ho, či by nechcel byť pri tom. Krajniak sa rovnako ako Mikloško uchádza najmä o priazeň konzervatívnych kresťanských voličov.

Mikloška napriek všetkým osobným prekáračkám podporili strany KDH aj OĽaNO. S podporou to však nešlo hladko. S Alojzom Hlinom ani Igorom Matovičom totiž Mikloško nemá najlepšie vzťahy.

V roku 2012 Mikloško s ďalšími konzervatívnymi demokratmi prijal pred parlamentnými voľbami miesta na kandidátke OĽaNO Igora Matoviča, no ten od nich zrazu žiadal test na detektore lži. To kandidáti okolo Mikloška odmietli absolvovať a stiahli sa z kandidátky. Matovič povedal, že si choval hadov na hrudi.

Mikloško sa odmietol zúčastniť aj diskusií o spoločnom demokratickom kandidátovi, na ktoré ho Matovič pozýval. Napriek tomu ho predseda OĽaNO spolu so Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom pred pár dňami menoval ako jedného z dobrých kandidátov na prezidenta.

Mikloško celý čas odmietal rokovať aj o podpore od KDH. Alojz Hlina mu navrhoval, že ho možno podporí, ak sa zúčastní primárok a získa si väčšinu členov strany.

„Matovič, keď sa chce niekoho zbaviť, pošle ho na detektor lži. Alojz Hlina, keď sa chce niekoho zbaviť, pošle ho na primárky,“ zhodnotil Mikloško túto ponuku na diskusii v Nitre.

Aj Alojz Hlina ho však napokon podporil. Po tom, čo z predvolebného zápasu odstúpil Robert Mistrík, zostal Mikloško jediným kandidátom, ktorého KDH podporuje. V posledných dňoch získal aj podporu novinárov z konzervatívneho denníka Postoj.sk.

Video: Ľubomír Feldek volí Mikloška

https://www.facebook.com/f.miklosko/videos/369874160411318/

Verejne ho podporili aj spisovateľ a prekladateľ Ľubomír Feldek a Oliver Andrásy známy najmä ako moderátor zábavných televíznych relácií typu Aj múdry schybí. Obaja sú presvedčení, že Mikloško by bol spomedzi všetkých kandidátov najlepším prezidentom, no ani oni neveria, že by sa ním mohol reálne stať.

Feldek tvrdí, že Mikloška podporil najmä preto, že sú dlhoroční priatelia. „Som už v takom veku, keď sa človek môže správať… žena mi tu kričí, že iracionálne, ale ja tomu hovorím priateľstvo. Existujú takéto veci, ktoré urobíme z priateľstva,“ vysvetľuje. „Ak bude v druhom kole pani Čaputová, celá moja rodina ju pôjde voliť. Ja si pani Čaputovú vážim, je to úžasná žena,“ dodal.

Andrásy si nemyslí, že by sa Mikloško pred voľbami vzdal v prospech iného kandidáta alebo kandidátky. „Neuteká z boja. Aj keď prehrá, tak prehrá v boji a nie pred bojom.“

Mikloško tvrdí to isté. „V tomto smere sa riadim biblickým heslom, že keď človek položí ruku na pluh, už sa nemá obzerať. Chcem ísť do toho až do konca,“ povedal Mikloško. Odstúpiť v prospech iných kandidátov odmietal aj v prípade, ak by hrozilo, že sa do druhého kola dostane Marian Kotleba.

„Bude aj Mikloško 2024?“ spýtala sa ho na diskusii Denníka N moderátorka Monika Tódová. „Ak dovolíte, pani Tódová, tak toto je naozaj moja vec a nie redaktorov Denníka N. Celý život robím a budem robiť to isté. Idem do zápasov, bol som v nich za komunizmu, s Ficom, idem do zápasu teraz, a kým budem zdravý, budem stále zápasiť o slušnejšie a lepšie Slovensko,“ odpovedal Mikloško.

A čo hovoria tie prieskumy verejnej mienky, ktorými sa tento kandidát odmieta riadiť? Posledný od Focusu nameral Mikloškovi 3,5 percenta, agentúra AKO zasa 3,1 percenta.