Ňeňi džad jak džad. V Prešove otvorili nový klub, chce ponúkať to, čo nikde inde nenájdete
Už to okolie má veľa do seba. Majestátna alej vysokých stromov bola v minulosti jednou zo vstupných brán do mesta. V krásnej historickej budove s veľkým dvorom sídli Pedagogická a sociálna akadémia, oproti nej stojí budova pôvodnej synagógy. My však mierime inde – do priestoru, ktorý bol kedysi rodinným domom.
Za dverami, hneď naľavo, je prvá časť. Cez deň kaviareň, večer krčma. „Toto je prijímacia miestnosť,“ vysvetľujú nám dvaja spolumajitelia, čím naznačujú, že to dôležitejšie sa nachádza na spodnom poschodí, ktoré z ulice nie je vidieť. Keď zostúpime po schodoch do sály s pódiom, hrdo nám ukazujú sálu so slovami „A toto je náš sklad hudby“.
Pri vstupe je nápis Zlým ľuďom vstup zakázaný. Ten sa spája s festivalom Vrbovské vetry, ale tu pripomína, že jeho spoluautor pochádza z východného Slovenska. Sme v prešovskom Stromoradí, novom klube, ktorý sa chce líšiť od iných klubov.
Bol to ich sen, nie kríza stredného veku
V sále vidieť a počuť, že ju zariaďovali muzikanti, ktorí majú za sebou veľa koncertov. Výborný zvuk s veľkou rezervou, dostatok miesta na pódiu aj v sále.
„Na sedenie je to pre stovku ľudí, na státie sa zmestí okolo dvesto. Vtedy pivo dostanete za minútu. Tiež nechcem ísť na koncert, kde sa ľudia musia tlačiť,“ vysvetľuje Martin Višňovský. Známy basgitarista a spevák skupiny Chiki liki tu-a si spolu s jej prvým bubeníkom splnili svoj dávny sen.
„Nápad urobiť si vlastný klub je tak pätnásť rokov starý. Vždy to bolo len také naše snilstvo, ale ako išiel čas, postupne sa to pretváralo. Nakoniec nastal moment, keď sme mali ako rodina jeden barák navyše,“ dodáva Peter Šima. V tomto dome vyrastal, patril jeho rodičom a istý čas fungoval aj ako skúšobňa Chiki liki tu-a. Vznikla tu pesnička Kucapaca, jeden z ich prvých hitov.
Dvaja zo zakladajúcich členov kapely sú spolužiakmi z obchodnej akadémie. Dnes, už ako štyridsiatnici, spolu nehrávajú a hudbou sa živí len basgitarista. Keď má niekto
