Šéf Focusu: Čaputová má veľkú šancu, Šefčovičov tábor potrebuje spochybniť jej morálnu autoritu

Šéf Focusu Martin Slosiarik v rozhovore vysvetľuje:

• Kto okrem Zuzany Čaputovej môže ešte do volieb posilniť
• Či Smer ťahá Maroša Šefčoviča hore alebo dole
• Komu pomôže vysoká a komu nízka účasť vo voľbách
• Ako sa robia prieskumy

Zuzana Čaputová podľa prieskumov jasne vedie a navyše sa v jej prospech vzdal Robert Mistrík. Je už isté, že sa stane prezidentkou?

Po skúsenostiach z iných prezidentských volieb nechcem robiť definitívne súdy. Čísla z prieskumov však ukazujú, že má veľkú šancu vyhrať v prvom kole a je aj pravdepodobnejšou víťazkou druhého kola. Predpoveď volieb však nemáme. Máme len akúsi fotografiu aktuálneho stavu a môžeme očakávať veľmi silnú a agresívnu kampaň pred druhým kolom – predovšetkým zo stany jej súpera. A to môže navodiť pochybnosti v časti jej elektorátu. Pevnosť rozhodnutia jej voličov totiž nie je stopercentná.

Zdá sa, že na svoje limity pre prvé kolo narazil Šefčovič aj Harabin a zásadnejšie nerastú či stagnujú. Kto z nich môže v prvom kole skôr prekvapiť?

Predpokladám, že po vzdaní sa Mistríka môže skôr rásť Šefčovič. Podrobnejšie dáta nám ukazovali, že by až okolo 60 percent Mistríkových voličov chcelo dať svoj druhý hlas práve Čaputovej, ale nakoniec to môže byť pod vplyvom pozitívneho vývoja preferencií pre Čaputovú aj viac. Necelá pätina ich inklinovala k Šefčovičovi. Pokiaľ išlo o Harabina, prechod od Mistríka k nemu by mal byť takmer nulový. Preto predpokladám, že prechod istého počtu voličov Šefčoviča ešte výraznejšie vzdiali od Harabina. Šefčovič by sa preto mohol dostať niekde do okolia 25 percent.

Harabin v druhom kole by bol teda pre vás veľkým prekvapením?

Áno, ale aj dnes vidíme, že Šefčovič nechce veľmi ísť do konfrontačnej kampane a ani do morálno – etických tém, ktorými na Čaputovú útočia iní predstavitelia Smeru. S tým zasa Harabin nebude mať v predvolebných debatách problém a na rozdiel od Šefčoviča o nich dokáže úplne otvorene hovoriť. Harabin tak môže byť uveriteľnejší hlavne pre voličov SNS, ale aj niektorých priaznivcov Smeru ako kozmopolitný a príliš proeurópsky Šefčovič.

Existuje teda možnosť, že by v druhom kole napokon boli Harabin s Čaputovou?

Viem si to predstaviť. Aj v minulých voľbách sme videli desaťpercentné pohyby.

Kto by bol pre Čaputovú ťažší súper v druhom kole – Šefčovič, či Harabin?

Šefčovič ako predstaviteľ tohto systému či kandidát Smeru aj SNS. Harabin predstavuje predovšetkým antisystém a treba pripomenúť, že vo svojom raste je výrazne obmedzený kandidatúrou Kotlebu. Ten na seba viaže aj do desať percent preferencií, ktoré by sa k nemu preliali a automaticky by sa stal relevantným kandidátom na druhé kolo. Hoci Harabin má pri sebe istú časť „skrytých voličov, zaostáva zhruba o desať percent, čo by pre neho malo byť ťažko dostihnuteľné, ak Kotleba ostane v hre.

Čo by pre Slovensko znamenal Harabin v druhom kole, hoci by v ňom nevyhral? Neotvorilo by to výraznejšie jeho témy ako utečenci, proruská orientácia, intolerancia k menšinám?

Znamenalo by to určite väčšiu mieru konfrontácie rôznych skupín v spoločnosti, napríklad aj v takých témach, v ktorých je dnes primárne konfrontovaná Čaputová, teda práva homosexuálnych menšín, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či postoj k interrupciám. A samozrejme aj otázky geopolitického začlenenia či smerovania Slovenska, podoba nášho členstva v EÚ a NATO. Otvorilo by to určité morálno – etické témy, od adopcií homosexuálmi, cez potraty, k eutanázii či legalizácii marihuany.

A čo z toho by v spoločnosti zostalo otvorené a ako dlho?

Určite by to zanechalo rany, spoločnosť by to viac rozdelilo a medzi ľudí by sa dostali témy, ktoré môžu rozdeľovať rodiny a zasahovať do interpersonálnych vzťahov. Bolo by tu viac nenávisti, na sociálnych sieťach viac agresivity, emócií, vulgarizmov.

Predpokladáte, že sa pred druhým kolom rozbehne špinavá kampaň. Môže sa stať, že tak ako v Česku označili Jiřího Drahoša za vítača utečencov, čaká to aj Čaputovú? Za isté sa asi dá považovať, že na ňu niekto vytiahne otázku LGBT či adopcie homosexuálov. Môže to fungovať a zásadnejšie ju pripraviť o podporu v druhom kole?

Len keď sa z tejto agendy stane hlavná téma volieb. To však môže do istej miery ovplyvniť aj Čaputová svojou pripravenosťou a pokiaľ nechá tieto témy takpovediac okolo seba preletieť a nebude ich sama veľmi rozvíjať. Aj to doteraz takto robí. Vraví, že je to len jej osobný názor a chcela byť aj v týchto témach transparentná. Ako hlavné témy musí priniesť vlastné témy kampane – spravodlivosť, vymožiteľnosť práva, transparentnosť či riešenie korupcie. Toto sú pre jej voličov a aj pre voličov protikandidátov podstatne dôležitejšie témy. Ani pre nich nie sú kultúrno – etické témy prioritné. Keď sa vynesú na svetlo, ľudia im dávajú podstatnejšiu úlohu, keď sa ale dávajú do kontextu so sociálnymi a ekonomickými témami, s korupciou, končia v rebríčkoch úplne na konci, podobne ako otázky životného prostredia, ktoré sú veľkou témou, ale nie prioritou väčšiny voličov. Myslím si ale, že Zuzana Čaputová má schopnosť udržať témy, s ktorými prišla do kampane.

Ivete Radičovej pred desiatimi rokmi zrejme ublížilo, že sa v kampani otvorila téma jej liberálnosti. Tvrdo sa k nej vtedy vyjadroval jeden z biskupov. Mohlo by Čaputovej uškodiť, keby sa proti nej postavila časť konzervatívnych elít či dokonca cirkvi?

Som veľmi zvedavý, ako sa k voľbám postaví katolícka cirkev a či vydá nejaké odporúčanie. Slovensko je kresťanská krajina a návšteva bohoslužieb je tu určite častejšia ako v niektorých iných krajinách. V prípade Zuzany Čaputovej však treba poukázať aj na to, že až dve tretiny jej voličov sú ženy a nie sú to len mladé ženy.

Slabšie má medzi voličmi zastúpené ženy v dôchodkovom veku.

Áno. Ale ani ženy v strednom veku nebudú veľmi chcieť ísť do týchto kontroverzných tém. Skôr ich vnímajú ako privátnu oblasť a verejné moralizovanie na tieto témy na ne môže naopak pôsobiť skôr kontraproduktívne – nespôsobí to, že namiesto Čaputovej pôjdu voliť Šefčoviča, môže to skôr upevniť rozhodnutie dať jej hlas. Môže to vyvolať rozhorčenie, že sa takými témami útočí na ženu.

A čo takzvaná „alternatíva“, ktorá sa už pokúša Čaputovú zababrať? Má menší vplyv ako napríklad cirkev?

Pôsobí predovšetkým na časť populácie, ktorá už v súčasnosti podporuje toto videnie sveta a takýchto politikov. Nemám pocit, že by bol práve v týchto voľbách zásadnejší potenciál pre ich rast. Zároveň je samotný zdroj týchto informácií pre časť voličov určitou bariérou pre to, aby ich brali vážne.

Je pre Čaputovú problém, že je členkou Progresívneho Slovenska, ktoré sa s ňou práve v týchto dňoch snažilo viac identifikovať? Nemôže spojenie so stranou spôsobiť, že bude mať problém získavať nových voličov?

Na toto mám jednoznačný názor. V tejto fáze kampane by som Progresívnemu Slovensku (PS) neodporúčal bližšie ju identifikovať so stranou. Dnes to vyzerá, ako keby mala opozícia občianskeho kandidáta a veľa ľudí za jej kandidatúrou PS nevníma. Podporu získala aj od iných strán a takáto identifikácia jej nepomôže, naopak jej môže uškodiť. Mohlo by to zneistiť napríklad voličov iných strán – SaS či OĽaNO.

Ak by ste boli členom štábu Zuzany Čaputovej, odporučili by ste jej, aby si dala na bilbordy logá strán, ktoré ju podporili?

Nemyslím, že je to potrebné. Myslím, že mnohí jej voliči nepovažujú za podstatnú jej stranícku identifikáciu.

A čo Šefčovič a jeho prepojenie na Smer? Nie je podpora Ficovej strany limitujúca v tom, že síce garantuje slušnú voličskú základňu pre prvé kolo, ale s nálepkou Smeru bude ťažko získavať hlasy pre víťazstvo v druhom kole?

Určite je limitujúca a preto si uvedomujú aj to, že to potrebujú prekryť inými témami a hlavne spochybniť morálnu integritu Čaputovej. Potrebujú o nej vytvoriť obraz nespoľahlivého človeka, ktorý môže viesť krajinu nad priepasť.

To ale nemôže robiť Šefčovič, lebo by to bola pre neho veľmi neprirodzená poloha. To za neho musia robiť iní – politici ako Blaha a Blanár.

Áno, nemôže to urobiť. Jeho hodnotový svet je iný a je za tým aj to, odkiaľ prišiel a kam sa chce vrátiť. To je pre jeho kampaň limitujúce. Ak bude jeho hlavným súperom Harabin, ten to nebude mať problém v televíznych debatách osobne prezentovať. A Šefčovič v nich nebude mať za sebou Blahu ani Blanára. Ďalším faktorom je, že nevieme, či dnes existuje dohoda medzi Smerom a SNS o podpore Šefčoviča.

Skôr si myslím, že neexistuje a SNS chce nechať vykrvácať Smer.

Potenciál SNS z hľadiska rastu je viazaný priamo na voličov Smeru. Vidno to aj na podrobných dátach nášho prieskumu. Prijateľnosť Harabina medzi voličmi Smeru je zhruba 40 percent, medzi voličmi SNS je to dokonca 50 percent. V prípade neúspechu Harabina je veľmi otázne, koľko jeho voličov by sa presunulo k Šefčovičovi. Polovica voličov Harabina by totiž na voľby dvojice Čaputová – Šefčovič vôbec nešla. A tí, čo by išli, by Šefčovičovi nestačili na získanie niekoľkých stoviek tisícov hlasov, ktoré potrebuje na víťazstvo.

Je teda len malá šanca, že by Harabinovi voliči zasiahli do druhého kola v prípade, že by v ňom bol Šefčovič?

Áno. A to, čo hrozí Čaputovej, je len demobilizácia jej voličov. Prechod voličov od Čaputovej k Šefčovičovi môže viesť cez pomerne veľkú názorovú priepasť či výnimočný názorový obrat, keďže ho vnímajú ako kandidáta Smeru. Mohlo by sa však stať to, čomu hovorím „stačí jeden z dvojice“, teda že voliť pôjde len jeden z manželov, partnerov, alebo si povedia, že im stačí ísť voliť v druhom kole.

Niečo, čo sa stalo Eduardovi Kukanovi v roku 2004.

Tento efekt jednoducho môže nastať a preto by Čaputová mala vysvetľovať, prečo je každý hlas dôležitý.

V Česku mali vo voľbách kampaň „přemluv bábu“, mladí vtedy v úspešnom videu prehovárali starých rodičov, aby nevolili ľavicu.

Áno, Zuzana Čaputová by potrebovala niečo mohutné a mobilizačné. Nehovorím, že sú jej voliči demobilizovaní, ale potrebuje, aby sa na mobilizačnej vlne ďalej viezli.

Komu z kandidátov by mohla vyhovovať vyššia volebná účasť a komu nižšia?

Vyššia účasť pomôže Zuzane Čaputovej. Smer dnes nemá kam výraznejšie rásť.

Aká sa dá očakávať volebná účasť v prvom a druhom kole? V prvom kole to býva okolo 45 percent a v druhom zhruba 52.

Myslím, že v prvom kole by to teraz mohlo byť o čosi vyššie. Vidieť to aj na rozhodnutosti voličov dať hlas jednotlivým kandidátom, ktorý medzi januárom a februárom výrazne stúpol.

Prečo je v prezidentských voľbe nižšia účasť oproti parlamentným voľbám? V 2012 a 2016 bola pri voľbách do parlamentu 59-percentná, v prezidentských voľbách to bolo v 2009 a 2014 v prezidentských len 43 percent v prvom a 51 percent v druhom.

Ľudia považujú za najdôležitejšie parlamentné voľby, potom komunálne a až po nich prezidentské. Prezidenta často vnímajú ako takú čerešničku.

Aký význam budú mať pre rozhodovanie voličov posledné televízne debaty v najsledovanejších televíziách ?

Veľmi by som si prial, keby sme špeciálne pre tento prípad mohli urobiť takzvaný panelový prieskum. Funguje to tak, že by sme rovnakých respondentov opakovane oslovovali v priebehu niekoľko mesiacov a zisťovali by sme, ako sa menia ich názory. Keby som sa vrátil k desaťpercentnému nárastu Radoslava Procházku v roku 2014, môžeme sa len domnievať či bolo dôvodom, že sa v jednej z posledných debát verejne zastal Kisku, alebo či to bol výrazný pokles popularity Pavla Hrušovského, a či zároveň presvedčil mnohých nerozhodnutých voličov. Myslíme si ale, že debaty majú vplyv.

Dokážu zavážiť výrazne?

Nejde však len o samotné debaty, ktoré sledovalo menej ako desať percent voličov. Ide aj o to, čo sa deje potom.

Myslíte, že sa interpretácie výsledkov debát riešia medzi ľuďmi a tí sa vzájomne ovplyvňujú?

Áno. Krátko po debatách sa začnú šíriť videá, ktoré sú z nich povystrihované, vyjadrujú sa k nim lídri verejnej mienky – myslím tým aj autority, ktoré sa pohybujú v prirodzenom prostredí človeka. Ľudia nečítajú dlhé články, stačí im často prečítať si napríklad vetu, že je Mistrík suchár. To často stačí na volebné rozhodnutie.

Akú úlohu hrajú pri rozhodovaní voličov sympatie?

Veľkú. Niektorí ľudia nám nevedia povedať čo i len jeden bod programu svojho kandidáta, alebo nevedia nič o jeho témach.

Čím to je, že sa tak veľa voličov rozhoduje až na poslednú chvíľu?

Podľa nášho prieskumu z roku 2016 je to v poslednom týždni až tretina a 15 percent až v posledný deň. To neznamená, že všetci zmenili svoje volebné rozhodnutie. Časť z nich sa v ňom mohla len utvrdiť.

Aj tak je to veľké číslo. Prečo sa ľudia rozhodujú tak neskoro?

Je to trocha spôsobné aj tým, ako je spoločensky očakávané na túto otázku odpovedať. Ľudia skôr odpovedajú, že sa rozhodli na poslednú chvíľu, aby mali pocit, že rozhodnutie koho voliť posudzovali zodpovedne. Aj tak je to veľké množstvo.

O pár dní sa začnú prvé prezidentské voľby, pred ktorými platí dvojtýždňový zákaz zverejňovania prieskumov. A ten sa vzťahuje aj na druhé kolo, ktoré bude o mesiac. Od soboty tak už nebudeme poznať žiadne aktuálne preferencie. Ako to ovplyvní presnosť, akou sa sondáže priblížia výsledkom?

Bude to do istej miery náhoda. Neuvidíme prechody voličov ku kandidátom. Pokiaľ bude kampaň špinavá, pravdepodobne to na výsledok bude mať nejaký efekt a ťažko môžete zohľadniť záverečné debaty či záver kampane už iba s dvoma kandidátmi v prieskumoch robených mesiac predtým.

Zrejme sa teda dosť hneváte na druhú Ficovu vládu, ktorá tento zákaz presadila do zákona.

Neznamená to, že sa prieskumy nesmú robiť, ale nesmú sa zverejňovať. Hnevám sa na to najmä preto, lebo je tu privilegovaná skupina ľudí, ktorá informácie má, a potom bežný občan, ktorý ich nemá. Prečo má mať informáciu napríklad politická strana, ktorá si prieskum objedná aj cez moratórium a zariadi sa podľa toho a prečo ich nemá mať bežný občan?

Prieskumy tento týždeň kritizoval aj premiér Pellegrini.

Vravel, že ľudia majú používať zdravý rozum. Aj ja som za to, aby ho používali. Je ich autonómne rozhodnutie, či budú pri tom brať do úvahy aj prieskumy, alebo nie. Neberme im možnosť mať aj tento typ informácií. Na prieskumy sa nepozerajme ako na formu manipulácie.

Môžete popísať, ako sa taký bežný prieskum robí? Koľko ľudí na ňom pracuje a ako zaručíte, že skupina ľudí, ktorú oslovíte, je skutočne reprezentatívnou vzorkou? Ako vylúčite, že v ňom nie sú manipulácie, o ktorých hovoria konšpirátori aj Pellegrini?

Pri meraní preferencií používame dve metódy – osobné dopytovanie, pri ktorom idú do terénu anketári a pýtajú sa vzorky ľudí.

Ako to funguje?

Pýtame sa väčšinou okolo tisíc respondentov a máme na to zhruba 200 anketárov. Každý anketár má teda na starosti päť či šesť rozhovorov. Počet závisí od lokality.

Ako postupujú pri hľadaní respondentov?

Dostanú napríklad zadanie, že majú nájsť respondentov s určitým pohlavím, v určitom veku, s istou národnosťou v sídle určitej veľkosti a v danom regióne.

Sú anketári nejako kontrolovaní?

Áno. Hoci je výskum anonymný, pýtame si kontakty na respondenta, ale len na účely kontroly práce nášho anketára, aby nás nepodvádzal. Takéto kontroly robíme pravidelne. Je však veľmi zriedkavé, že robia vyslovené podvody. Pokiaľ ich spravia, vyradíme ich zo siete.

Máte teda stabilnú sieť anketárov?

Áno, je ich zhruba 300. Na jednotlivé prieskumy ich využívame naraz okolo 200.

Kto sú vaši anketári?

Je to rôzne. Veľmi sa nám osvedčili učiteľky na dôchodku. Po odchode do dôchodku sú často rady, že sa im takto vráti sociálny kontakt a zároveň majú pedagogický prístup a zodpovednosť. V sieti nemáme veľa študentov ani mladých ľudí.

V Bratislave často vídame anketárov, ktorí čakajú na ľudí správneho pohlavia a veku a tých oslovujú. Ako to funguje v malých obciach?

Buď do nej anketár príde, no nie je ani vylúčené, že je jej obyvateľom. Anketári, ktorí majú na starosti malé obce, nezbierajú len vo svojej dedinke, majú ich na starosti štyri či päť. Títo ľudia pre nás často robia dlhé roky a majú svoje sociálne kontakty, robia si vlastné databázy možných respondentov. Zároveň platí, že nesmú osloviť toho istého človeka v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov. A keď sa nám dotazníky vrátia, musia kopírovať reprezentatívnu vzorku obyvateľov. Musí byť medzi nimi napríklad 48 percent mužov, 52 percent žien a musia vychádzať z reálnej štruktúry obyvateľov.

Musí to vyjsť presne?

Existujú štatistické metódy, ktoré korigujú isté malé odchýlky. Hovorí sa tomu váženie dát. Dá sa to vysvetliť tým, ako sa robia prieskumy Eurobarometra. V každej krajine sa zbierajú dáta od 1000 respondentov. Tie jednotlivé tisícky sa však nedajú jednoducho spojiť, lebo Slovensko má na európskej populácii iný podiel ako napríklad Francúzsko. Preto sa celoeurópske prieskumy musia korigovať takýmto matematickým modelom.

Ako fungujú telefonické prieskumy?

Podobne ako osobné dopytovanie, len správni respondenti sa hľadajú náhodným výberom telefónnych čísel. Anketári sedia pri počítačoch a software v nich automaticky kontroluje postupné napĺňanie sociodemografických kvót. Pokiaľ je nejaká naplnená, ako respondent počujete napríklad vetu: veľmi pekne ďakujeme za vašu ochotu, ale hľadáme ľudí v inom veku.

Koľko telefonátov je použiteľných pre prieskum?

Zhruba jeden z desiatich. Na vzorku 1000 respondentov je to teda asi 10-tisíc telefonátov.