Čaputovej nestačí ani 51 percent, aby sa stala prezidentkou po prvom kole

Prezidentské voľby čaká druhé kolo, aj keby Zuzana Čaputová už v tom prvom získala 51 percent.

Môže za to nejasné a zle formulované znenie ústavy a aj Robert Fico, ktorý nechal pre vlastné ambície zablokovať voľbu sudcov Ústavného súdu.

Zuzana Čaputová po odstúpení Roberta Mistríka zvyšuje svoj náskok pred Marošom Šefčovičom. Podľa prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza by v prvom kole dostala až takmer 45 percent hlasov. Tento výsledok posilnil debaty o tom, či by sa mohla stať prezidentkou už po prvom kole – hoci je zisk nad 50 percent hlasov stále len v teoretickej rovine.

Podľa sondáže agentúry AKO, ktorú si zadala sama Čaputová, by mala dokonca 52,9 percenta.

Nejasná ústava

Zisk 50 percent a jedného hlasu by podľa mnohých názorov Čaputovej stačil na víťazstvo už v sobotu 16. marca.

Jej situácia je však oveľa zložitejšia a zdá sa, že sa druhé kolo musí konať bez ohľadu na to, či prekročí hranicu 50 percent.

V ústave sa píše: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb.“

Článok je zjavne nedostatočne zrozumiteľný. Chýba v ňom totiž pred slovným spojením „oprávnených voličov“ slovko všetkých a je tam mätúce slovo „platných“. Spor je o to, či stačí väčšina platných hlasov – a teda odovzdaných, alebo väčšina hlasov oprávnených voličov, a teda všetkých voličov v republike.

Pokiaľ by išlo o väčšinu oprávnených voličov, na zvolenie za prezidenta v prvom kole by bolo treba získať zhruba 2,2 milióna zo 4,4 milióna hlasov oprávnených voličov. Najvyššia účasť v histórii priamych volieb slovenského prezidenta bola 3 049 221 voličov, čo bola 75,45-percentná účasť v roku 1999. Neskôr bola najvyššia účasť 2 242 162 voličov druhom kole v roku 2009. V tom čase išlo o 51,67 percenta oprávnených voličov. Zisk 2,2 milióna hlasov je teda takmer nemožné získať.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS, OKS) pripomína, že znenie ústavy pri prvom kole prezidentských volieb vzniklo ako poistka proti zvoleniu Vladimíra Mečiara za prezidenta v roku 1999 – Mečiara rok predtým porazil veľký spojený opozičný blok v parlamentných voľbách, no predseda HZDS bol stále vplyvný. Táto interpretácia teda hovorí, že zámerom ústavodarcov bolo, aby bol za prezidenta v prvom kole zvolený len ten, kto získa nadpolovičnú väčšinu všetkých, teda oprávnených voličov. Politici, ktorí presadili priamu voľbu prezidenta, mali obavu, že v prvom kole by Mečiar mohol získať veľa hlasov, no verili, že v druhom kole sa proti nemu dokáže verejnosť znovu zmobilizovať. V prvom kole napokon najviac hlasov získal Rudolf Schuster, ktorý sa potom v druhom kole stal prezidentom.

Štátna volebná komisia: Nestačí napríklad ani 53 percent

Do sporu zásadne vstupuje Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán, ktorá riadi priebeh volieb. Tá operuje vlastným rozhodnutím z 18. februára tohto roka.

Tu je celé jeho znenie: „Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán prerokovala podnet p. Š. K., týkajúci sa spôsobu zisťovania, či niektorý z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov v prvom kole volieb prezidenta Slovenskej republiky a konštatuje, že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán počet oprávnených voličov, na základe ktorého sa zisťujú výsledky prvého kola volieb prezidenta, neurčuje, ale zisťuje zo zápisníc okresných volebných komisií. Oprávneným voličom je osoba, ktorá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky môže voliť (má aktívne volebné právo) prezidenta Slovenskej republiky.“ Odpoveď poslala Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra.

Chmelová po opätovnej otázke ohľadne výkladu rozhodnutia na príklade, že by kandidát získal 53 percent platných odovzdaných hlasov, odpísala: „Nestačí 53 percent hlasov voličov, ktorí prišli voliť. Druhé kolo bude potom aj tak.“

„Výklad ústavy v tomto ponechám na ústavných právnikov,“ reaguje na otázky o prvom a druhom kole Zuzana Čaputová.

Zablokovaný Ústavný súd

Štátna komisia ani ministerstvo vnútra pritom nie sú konečnými autoritami, ktoré by posudzovali, či by sa Zuzana Čaputová stala prezidentkou už po prvom kole so ziskom viac ako 50 percent platných odovzdaných hlasov. Na sťažnosti proti výsledkom volieb je tu totiž Ústavný súd – konkrétne jeho plénum (rozhodnutie pléna je platné, ak na jeho zasadnutí hlasuje najmenej sedem sudcov).

Pre obštrukciu Smeru a SNS, ktoré odmietli za sudcov hlasovať vo verejnej voľbe, má Ústavný súd momentálne len štyroch z 13 sudcov a jeho plénum je teda nefunkčné. Ďalších kandidátov na sudcov by mal parlament zvoliť koncom marca či začiatkom apríla, pokiaľ sa vládna väčšina rozhodne ich zvoliť, a vyberať by z nich mal prezident.

Prvé kolo prezidentských volieb je však už 16. marca, teda v čase, keď plénum súdu určite nebude uznášaniaschopné.

Je teda jasné, že o voľbách nebude v najbližších týždňoch rozhodovať Ústavný súd zablokovaný po tom, ako sa jeho predsedom neúspešne pokúsil stať predseda Smeru Robert Fico.

Situácia s prvým kolom je ešte komplikovanejšia. Od marca totiž platí nový zákon o Ústavnom súde, ktorý ani nepočíta s možnosťou napadnutia prvého kola ešte pred druhým kolom prezidentských volieb – hovorí, že návrh možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb a že účastníkom takéhoto konania pred Ústavným súdom je kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta.

„Z toho vyplýva, že v konaní pred Ústavným súdom nemožno napádať ústavnosť a zákonnosť prvého kola volieb hlavy štátu,“ vysvetľuje to bývalý predseda Ústavného súdu a poradca prezidenta Ján Mazák.