Denník N

Český exminister pomáha zhodiť režim vo Venezuele: S Madurom skončia aj ostatní diktátori

Ivan Pilip. Foto - Deník N/Jana Ciglerová
Ivan Pilip. Foto – Deník N/Jana Ciglerová

Hoci mám k práci nemecko-švajčiarsky prístup, najviac priateľov mám medzi „latinos“, vraví Ivan Pilip, minister školstva a financií z éry Václava Klausa. V posledných rokoch cestuje po Latinskej Amerike a prednáša o tom, ako sa Československo vyrovnalo s komunizmom bez občianskej vojny.

Stretli sme sa v centre Miami v štvrti Little Havana v kubánskej reštaurácii Versailles, pretože v jej pobočkách Ivan Pilip rád jedáva a túto konkrétnu ešte nepoznal. Pred vchodom dôležito postávali skupinky miestnych hombres a vedľa bol divoký gay bar, z ktorého občas dorazili extravagantne oblečení návštevníci na večeru.

Všetko dohováral španielsky, v španielčine aj telefonoval s kamarátmi a po anglicky prehovoril za celý čas len raz. „Milujem túto fazuľu s ryžou,“ pochvaľoval si tradičné kubánske jedlo. „Naučil som sa ich jesť vo väzení, tam mi nič iné nedávali,“ zasmial sa sám sebe.

Ak niekomu prospel odchod z politiky, tak práve jemu, hovorila som si a márne v ňom hľadala toho asketického konzervatívneho ministra, akým bol v českej politike. Potom sa začal so servírkou o niečom po španielsky dohovárať a niekoľkokrát padlo meno venezuelského diktátora Madura.

Vy organizujete puč na diktátora už aj s kubánskou servírkou? Každý hlas sa počíta?

Ale prosím vás, objednával som si pečený banán. Maduro znamená banán, taký ten zelený, čo sa nakrája a opečie. Je to výborné jedlo, to nepoznáte?

Nie! Prišli ste do Miami na latinskoamerickú konferenciu. Čo je zaujímavé na českom exministrovi financií pre Venezuelčanov, ktorí sa práve teraz snažia zvrhnúť diktátora?

Venezuelčanov – a nielen ich – veľmi zaujíma, ako sme sa bez občianskej vojny zbavili komunizmu a ako sme sa potom transformovali na funkčné kapitalistické, prozápadné krajiny. Transformácia ich ešte len čaká a nebude to ľahké. Pozrite sa napríklad na Nikaraguu. Tam sa demokratické vedenie pár rokov po zvolení Violetty Chamorovej dopustilo takých chýb, že si ľudia v roku 2006 dobrovoľne znova zvolili diktátora Ortegu, ktorého sa šestnásť rokov predtým ťažko zbavili.

O akých českých chybách im rozprávate?

Na našom príklade im napríklad ukazujem, že snaha udržať demokratický systém je večná úloha. Nestačí raz urobiť zmenu a tým skončiť. O demokraciu sa musíte starať stále.

Čo im radíte?

Že pre udržanie demokracie je najzásadnejšia pevnosť inštitúcií. Nebezpečné útoky na demokratické inštitúcie pozorujeme v Európe, u nás v Česku, ale tiež v Spojených štátoch. Aj v krajinách Južnej Ameriky boli okrem Fidela Castra všetci diktátori pôvodne zvolení demokraticky, ale krajinu ovládli tým, že si podmanili jej inštitúcie: justíciu, médiá, volebné výbory.

Akú úlohu v tom hráte vy?

Pôsobím vo vedení nadácie CASLA, ktorá sa snaží podporovať demokratické sily v juhoamerických krajinách. Venezuela je teraz spolu s Kubou a Nikaraguou jedným z posledných režimov, kde ešte vládnu diktátori.

Prečo je práve dianie vo Venezuele také dôležité?

Venezuela je kľúčová, pretože má stále veľký vplyv v regióne a zostáva jej ropa, takže môže vytvárať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kríza vo Venezuele

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie