Denník N

Ako sa správajú etici? Experimenty ukazujú, že nevynikajú

Antický filozof Aristoteles (vpravo) povedal, že etiku študujeme preto, aby sme sa stali dobrými. FOTO - AP
Antický filozof Aristoteles (vpravo) povedal, že etiku študujeme preto, aby sme sa stali dobrými. FOTO – AP

Experimentálni filozofi testovali morálne správanie profesionálnych filozofov a etikov. Zistili, že v ňom nijako nevynikajú. Predstava, že štúdium filozofie a etiky z nás robí lepších ľudí, má vážne trhliny.

O filozofoch kolujú aj takéto vtipy – prídete na katedru, vidíte, ako filozof sedí za stolom, pije brandy, fajčí cigaru a pozerá z okna. Vy sa opýtate: „Čo robíš?“ A on odpovie: „Nevidíš? Pracujem.“ Lenže takéto bádanie, keď sa filozof pohodlne usadí do kresla a „iba“ dumá (armchair philosophy, „filozofia z kresla“), začína štvať aj samotných filozofov.

V 20. storočí sa o slovo významne prihlásila takzvaná naturalizovaná filozofia, čiže predstava, že filozofom pri poznávaní sveta neostáva nič iné ako buď vychádzať z poznatkov prírodných vied, alebo si ich metódy osvojiť a do filozofie ich priamo zakomponovať. Žiadna „prvá filozofia“, ako si myslel významný novoveký filozof René Descartes (1596 – 1650), ktorá by prírodné vedy zakladala, preto neexistuje. Filozof sa musí jednoducho správať ako prírodný vedec.

Experimentálna filozofia

Na tento trend nadväzuje experimentálna filozofia (x-phi).

Ide o úplnú novinku, jej manifest je z roku 2008. Predstavitelia x-phi si myslia, že odpovede na tradičné filozofické otázky, ako je slobodná vôľa, myseľ alebo morálka, nájdeme iba vtedy, ak ich budeme riešiť pomocou prostriedkov modernej psychológie. Spektrum filozofických metód tak dopĺňajú o kontrolované experimenty. Ich symbolom je zapálené kreslo. „Filozofovania z kresla“ podľa nich stačilo.

Armchair

Symbol experimentálnej filozofie – zapálené kreslo. FOTO – Experimental Philosophy (Yale)  

Robí z nás filozofia lepších ľudí?

V minulosti sa k predstave, že štúdium etiky a filozofie z nás robí lepších ľudí, hlásili klasici ako Immanuel Kant alebo Aristoteles. Ten pred viac ako 2000 rokmi napísal, že etiku neštudujeme preto, aby sme vedeli, čo je cnosť, ale preto, aby sme sa dobrými ľuďmi stali.

Lenže je to skutočne tak? Robí z nás štúdium filozofie naozaj lepších ľudí?

„Policajti páchajú zločiny. Doktori fajčia. Ekonómovia zle investujú. Duchovní predstavitelia opovrhujú pravidlami ich náboženstva,“ píšu filozofi Eric Schwitzgebel a Joshua Rust. Tak prečo by filozofi mali byť iní?

Schwitzgebel, ktorý pracuje na UC Riverside, hypotézu o pozitívnom vplyve etiky na správanie ľudí testoval vo viacerých experimentoch. A ako sa ukázalo, filozofi a etici z nich nevyšli práve najlepšie.

Emaily, platiaci členovia a krádeže kníh

Etikom napríklad rozposlal emaily, ktoré sa tvárili, že sú od študenta, a obsahovali žiadosť o radu. Testoval tak vľúdnosť a svedomitosť akademikov. Na poštu od študentov sa jednoducho patrí reagovať. 

Z výsledkov vyplynulo, že medzi etikmi a kontrolnými skupinami – filozofmi, ktorí sa venujú inej oblasti ako etika, a vysokoškolskými učiteľmi všeobecne – neboli v množstve odpovedí významné rozdiely. Ukázalo sa tiež, že 30 percent etikov, ktorí považovali nereagovanie na emaily za „veľmi morálne zlé“, na ne neodpovedalo.

Keď sa Schwitzgebel etikov pýtal, či sú platiacimi členmi Americkej filozofickej asociácie, takmer polovica z nich klamala. Motívom ich správania zrejme bolo zamlčať, že sú čiernou ovcou a vyhýbajú sa plateniu členských poplatkov.

Filozofi a etici tiež buď kradnú knihy, alebo sa príliš nestarajú o to, kedy ich vrátia. Schwitzgebel sledoval výpožičné lehoty kníh viacerých knižníc v Spojených štátoch a Británii. Zistil, že pri knihách z etiky bola oveľa väčšia šanca – v rádoch desiatok percent – že nebudú vrátené načas. Premiantom v tomto smere je Millov Utilitarizmus, ktorý knižniciam v čase vypršania výpožičnej lehoty chýbal až v tretine prípadov.

Philosopher Shaming 6

Filozof sa priznáva, že nečíta hodnotenia študentov. FOTO – Philosopher-Shaming

Telefonáty domov, darovanie krvi, nadšenie pre vojnu a konferencie

Hoci etici považujú až v 73 percentách absenciu telefonického kontaktu s vlastnou matkou aspoň raz za mesiac za „morálne zlú“, častejšie ako ľudia bez vzdelania v etike im nevolajú. Z ďalšieho výskumu vyplynulo, že až 84 percent etikov si myslí, že darovanie krvi je „morálne dobré“. Ale v skúmaných rokoch 2008 a 2009 na transfúznu stanicu zavítalo iba 13 percent z nich.

Vidíme, že etici sú často morálni iba na papieri – hoci určité správanie považujú za dobré, neriadia sa ním. Ich správanie pritom v priemere nevybočuje od iných ľudí, ktorí etiku neštudovali.

Schwitzgebel sa zaoberal aj nadšením filozofov pre prvú svetovú vojnu. Očakávali by sme, že ak sú etici „morálnymi majákmi“, budú z jej príchodu zdesení. Nič také však medzi dobovými nemeckými filozofmi – až na jedinú výnimku – nebolo. Naopak, prevládala radosť z plnenia služby vlasti.

Na konferenciách z etiky sa návštevníci nesprávajú slušnejšie – rušia účinkujúcich hlasnými hovormi a buchnutiami dverí. Na svojom mieste potom zanechajú odpad, ktorý nevyhodia do koša.

Z tejto malej ukážky vidieť, že etici v morálke práve nevynikajú – morálni sú v mnohých prípadoch iba na papieri. Prečo?

Philosopher Shaming

Filozofka sa priznáva, že jej prvá publikácia bola recenziou na knihu, ktorú nikdy nečítala. FOTO – Philosopher-Shaming

Morálne emócie a intuície

Vysvetlenie prinášajú poznatky súčasnej morálnej psychológie.

Tá ukazuje, že pri tvorbe morálnych súdov vychádzame primárne z morálnych emócií a intuícií. Rozum potom využívame hlavne na to, aby sme ich ospravedlnili. To znamená, že rozum nie je nezávislým sudcom, ktorý zvažuje všetky argumenty „za a proti“, ale zaujatým obhajcom, ktorého jedinou úlohou je za každú cenu našim intuíciám vyhovieť.

Za týchto okolností sa možno domnievať, že dejiny filozofie vybavujú etikov a filozofov bohatou zásobárňou racionalizačných stratégií. Inými slovami, tam, kde bežnému človeku dochádzajú argumenty, môže etik siahnuť po modálnej logike či iných „chrumkavých vymoženostiach“ z dejín filozofie a ospravedlniť nimi prakticky akúkoľvek bizarnosť – vrátane toho, že hmotný svet neexistuje (George Berkeley) a podobne –, ku ktorej intuitívne cíti náklonnosť.

Táto teória o úlohe emócií a intuícií v našich morálnych súdoch bola mnohokrát testovaná a často zahŕňa vyjadrenie názorov na sex s mrazeným kurčaťom, medzi súrodencami, umývanie záchodu zástavou, konzumáciu vlastného psa a podobne.

V jednom z takýchto experimentov sa bádatelia pýtali ľudí na ich názor na konsenzuálny pohlavný styk medzi bratrancom a sesternicou. Polovicu nešťastníkov pritom zasiahli dávkou nepríjemného zápachu (flatus, ľudovo povedané prd) z neďalekého koša. Ako sa ukázalo, boli to práve títo jedinci, ktorí sex medzi príbuznými najviac odsudzovali. Emócia hnusu či znechutenia tak ovplyvnila podobu ich morálnych súdov. Rozum potom našiel argumenty, ako ich podporiť.

Morálne správanie etikov teda nie je záhadou. Sú to ľudia ako my – s nedokonalou mysľou náchylnou na morálne prehrešky.

Autor vyštudoval filozofiu na UPOL.

Morálka

Teraz najčítanejšie