Denník N

Prečo Čaputová nemôže byť zvolená v prvom kole? Lebo Mečiar

Raketový nástup Zuzany Čaputovej po odstúpení Roberta Mistríka vyvolal v niektorých jej priaznivcoch nádej, že by mohla byť za prezidentku zvolená už v prvom kole. Nemohla. A nemôže za to Fico, ale Mečiar.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
a poslancom NR SR (klub SaS)

Spor sa vedie o to, či podľa ústavy potrebuje kandidát na zvolenie za prezidenta už v prvom kole nadpolovičnú väčšinu zo zúčastnených voličov, alebo zo všetkých oprávnených voličov. Príslušné ustanovenie ústavy totiž pripúšťa oba výklady. Na prvý pohľad a na základe skúsenosti s inými voľbami by človek očakával, že zo zúčastnených. V skutočnosti je však správny druhý výklad.

A keďže na zvolenie v prvom kole je potrebné získať hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov, je úplne nereálne, že by ktorýkoľvek z kandidátov mohol byť zvolený už v prvom kole. Pred piatimi rokmi sa na prvom kole prezidentských volieb zúčastnilo 43,4 percenta zo všetkých voličov, takže prezident by v prvom kole nebol zvolený, ani keby všetci do nohy hlasovali za toho istého kandidáta.

V rozpore s očakávaniami

S podobným typom voľby máme skúsenosť napríklad z volieb predsedov samosprávnych krajov. Kým to súčasná vládna koalícia nezmenila na terajšiu jednokolovú voľbu, boli predsedovia samosprávnych krajov volení v dvoch kolách. V prvom kole bol kandidát zvolený, ak zaňho hlasovala nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov. Ak sa to nepodarilo nikomu, tak do druhého kola postúpili dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. A v druhom kole bol zvolený ten z kandidátov, ktorý dostal viac hlasov.

To je klasická dvojkolová voľba. Tak nejako celkom intuitívne očakávame, že takto by to malo byť. Takýmto spôsobom sa volí prezident napríklad vo Francúzsku, ale takto sa často postupuje aj v iných voľbách s väčšinovým volebným systémom. Prečo je to práve v prezidentských voľbách na Slovensku inak?

Čo hovorí ústava?

V čl. 101, ods. 4 ústavy sa píše: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“

Prečo zo zúčastnených voličov?

Tí, čo tvrdia, že na zvolenie v prvom kole stačí nadpolovičná väčšina spomedzi zúčastnených voličov, sa opierajú o to, že v ústave pred slovami „oprávnených voličov“ nie je napísané slovo „všetkých“. A argumentujú aj slovom „platných“ pred slovom „hlasov“. Platné môžu byť predsa len hlasy tých, ktorí sa zúčastnia. Ak sa má väčšina počítať zo všetkých voličov, je tam slovo „platných“ nadbytočné.

Prečo zo všetkých voličov?

Prvú vetu tohto odseku ústavy však nemožno vnímať izolovanie od poslednej. V nej sa namiesto „oprávnených voličov“ spomínajú ako základ na stanovenie väčšiny potrebnej na zvolenie „zúčastnení voliči“. Ak nepredpokladáme, že sa ústavodarca pomýlil a v tom istom odseku ústavy použil dve odlišné slová (oprávnení vs. zúčastnení) na označenie tej istej veci, tak je zjavné, že účelom tohto rozlíšenia je rozlíšenie potrebnej väčšiny v prvom a druhom kole. V prvom kole sa väčšina počíta zo všetkých (oprávnených) voličov, v druhom zo zúčastnených.

Priama voľba prezidenta

Keď sa prezidentovi Michalovi Kováčovi v roku 1998 skončilo funkčné obdobie, Národná rada nedokázala zvoliť jeho nástupcu. Na voľbu prezidenta bola podľa vtedajšieho znenia ústavy potrebná ústavná väčšina. Mečiarova vládna koalícia ňou nedisponovala. A s opozíciou sa na vhodnom kandidátovi dohodnúť nedokázala.

Opozícia prišla s iniciatívou, aby prezident nebol volený v parlamente, ale priamo občanmi. Keď v parlamentných voľbách v roku 1998 zvíťazila, zmenila spôsob voľby prezidenta na priamu voľbu. A zaviedla do ústavy aj nie celkom štandardné pravidlo. Teda že v prvom kole je na zvolenie potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých oprávnených voličov, nielen z tých zúčastnených.

Mečiarova poistka

Všeobecne to možno zdôvodniť požiadavkou na čo najväčšiu legitimitu prezidenta zvoleného už v prvom kole. Pamätníci si však snáď spomenú, že skutočným dôvodom tejto úpravy bol Vladimír Mečiar. Ten bol aj po porážke v parlamentných voľbách 1998 stále veľmi silný. Existovala obava, že by v prvom kole prezidentských volieb zaňho mohla hlasovať väčšina zúčastnených voličov.

Preto sa do ústavy zakomponovala „Mečiarova poistka“, teda podmienka väčšiny hlasov všetkých voličov na zvolenie v prvom kole. Predpokladalo sa totiž, že v druhom kole by sa proti Mečiarovi zmobilizovala demokratická verejnosť a zvolila jeho protikandidáta, nech by ním bol ktokoľvek. Tento predpoklad sa potvrdil v prezidentských voľbách v roku 1999, keď Mečiara v druhom kole porazil Rudolf Schuster, aj v roku 2004, keď nad Mečiarom v druhom kole zvíťazil Ivan Gašparovič.

Možnosť, že by niektorý z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov zúčastnených v prvom kole, sa dosiaľ nenaplnila.

Účelová úprava?

Z dnešného pohľadu sa úprava prvého kola v ústave môže javiť ako účelová. Naozaj máme v ústave prakticky nesplniteľnú podmienku nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov len preto, že sme sa v roku 1998 obávali Mečiara? Áno, máme.

Táto výčitka je však voči autorom novely ústavy a poslancom, ktorí ju schválili, trochu nespravodlivá. V 90. rokoch počas obdobia mečiarizmu Slovensko takmer vypadlo z európskej a demokratickej trajektórie vývoja a hrozilo, že tu bude nastolený autoritatívny režim typu Lukašenkovho Bieloruska. Obavy z možného návratu Mečiara cez prezidentský úrad boli v tom čase úplne legitímne a zvolené riešenie pre prvé kolo bolo síce možno trochu netradičné, ale určite je plne demokratické a normálne použiteľné.

Napokon ani rušenie amnestií nie je práve štandardný postup. Mečiarove amnestie však predstavovali taký vážny zásah do princípov právneho štátu, že sa ich po rokoch úsilia nakoniec podarilo zrušiť. Tiež neštandardné, ale legitímne.

Úmysel ústavodarcu

Ak text právneho predpisu pripúšťa viacero výkladov, treba prihliadať aj na to, ktorý z výkladov viac zodpovedá úmyslu zákonodarcu, alebo v tomto prípade ústavodarcu. Tu je zjavné, že úmyslu ústavodarcu zodpovedá požiadavka nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov v prvom kole.

Aj tu platí, že jedna vec je úmysel, druhá text právneho predpisu. A ak by sa úmysel ústavoradcu nepodarilo premietnuť do textu ústavy, prednosť musí dostať text ústavy.

Nie sme však v situácii, že by z textu jasne vyplývalo, že na zvolenie v prvom kole stačí nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov. Je to len jeden z možných výkladov. Je to však výklad logicky slabší a navyše aj odporujúci úmyslu ústavodarcu.

Preto treba za správny výklad považovať ten, ktorý na zvolenie v prvom kole vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov. A zmieriť sa s tým, že v prvom kole nebude zvolený nikto a k volebným urnám budeme musieť ísť v prezidentských voľbách dvakrát.

Teraz najčítanejšie