V jedálni starej fabriky v Pravenci objavili stoličky a vzniklo múzeum

Stolička je viac ako len miestom na sedenie. Je kultúrnym fenoménom, dôkazom schopností jej tvorcov z rôznych etáp ľudskej histórie.

Je to fascinujúci kus nábytku, ktorého vznik možno sledovať už od dávneho staroveku a stále prekvapuje novými riešeniami, materiálmi, vzťahmi proporcií a to vždy len medzi jeho štyrmi časťami – sedákom, opierkou, podrúčkami a nohami.

Je v nej zakódovaná ľudská zručnosť, kreatívnosť, dokumentuje, ako sa vyvíjala spoločnosť, remeslo, technológie. Je to skvelý predmet pre skúmanie histórie a v Slovenskom múzeu dizajnu ich máme vďaka nášmu objavu stovky.

Objav v jedálni

V roku 2004 sme s kolegyňou Adou Pekárovou navštívili pána Silvestra Slošiara, jedného z posledných vedúcich vývojového centra známeho nábytkárskeho podniku Tatra nábytok Pravenec.

Vtedy už bol penzistom a výrobné haly sa začali postupne rozpredávať. Ukázal nám celý obrovský areál bývalého slávneho podniku, ktorý vyzeral ako nepotrebné kulisy z nejakého sci-fi filmu. V tomto zvláštnom prostredí nám otvoril dvere bývalej podnikovej jedálne, ktorá bola po strop naplnená stoličkami.

Bol tam celý výrobný program fabriky na jednom mieste. Cítili sme sa ako skutoční objavitelia. Prechádzali sme sa medzi stoličkami od klasicky ohýbaných v duchu thonetovskej tradície, stoličkami, ktoré sme poznali z domácností, až po dizajnérsky nekonvenčné prototypy.

Hneď sme vedeli, že je to jeden z rozhodujúcich momentov pri našich snahách o zriadenie múzea dizajnu. Veľmi nám vtedy pomohli architekti z design factory a spoločne sme sa rozhodli zachrániť všetky stoličky – bolo ich asi 320. Dnes tvoria základ našich zbierok a dejín nábytkového dizajnu na Slovensku.

Ohýbanie v Pravenci

Tatra nábytok Pravenec má svoju zaujímavú a kľukatú históriu, ktorá sa skončila rokom 1992. Územie (bývalý veľkostatok Bojnice), na ktorom vznikala fabrika, získala v roku 1939 známa firma Baťa Zlín od dedičov a užívateľov rodín Pálffyovcov a Andrássyovcov.

Od roku 1942 sa tu začal budovať drevársky komplex, ale zostalo ešte aj pôvodné obuvnícke zameranie. V roku 1945 ako prvá otvárala prevádzku píla, o tri roky neskôr stolárska dielňa a v roku 1952 sa začala aj výroba ohýbaného nábytku v Pravenci.

Je dobré pripomenúť si, že Michael Thonet pracoval v 19. storočí na pokusoch s technológiou ohýbania dreva do rôznych tvarov horúcou parou naťahovaním na kopyto a pásnicu. Za svoj objav získal patent a začal s manufaktúrnou výrobou, ktorá mu umožňovala lacnú, rýchlu a veľkosériovú výrobu.

Posledná v Martine

Takýto spôsob výroby bol v tom čase lákavý a na rôznych územiach Európy sa začali zakladať konkurenčé fabriky.

U nás už boli skúsenosti s touto výrobou a jednou zo známych a najdlhšie existujúcich fabrík na výrobu ohýbanej stoličky bola Tatra nábytkáreň Martin, ktorá zanikla ako posledná na Slovensku len pred pár rokmi. Zakladal ju maďarsko-nemecký podnikateľ Ladislav Dobrovits v roku 1889.

Fabrika zaznamenala počas svojej existencie vzostupy a pády, ale rok 1953 bol pre ňu výnimočný, lebo vystupovala ako samostatný podnik až do roku 1958, keď sa osudy fabrík z Martina a Pravenca spojili. Tak sa dostala aj výroba stoličiek do nábytkárskej fabriky Tatra nábytok Pravenec. Martinská Tatra nábytkáreň sa ešte raz osamostatnila po roku 1990, aby už prežila len viac ako 10 rokov.

Pevné a pružné

Obdobie 50. – 60. rokov bolo pre Tatra nábytok v Pravenci pozitívne aj preto, lebo bolo spojené s prvými významnými návrhármi a dizajnérmi, ktorí začali písať novodobé dejiny nábytkového dizajnu, i keď skôr v anonymite. Bol to najmä Ladislav Gatiaľ, ktorý navrhol viac než polovicu produkcie. Bol tiež pri zrode výskumno-vývojového pracoviska, v ktorom experimentovali dizajnéri ako Anton Otto Ggross, Pavol Ondro, Ondrej Čverha, Štefan Bílik a Miroslav Škriniar.

Dalo by sa predpokladať, že v 50. rokoch už klasická a zastaraná technika ohýbania dreva zanikne. Opak bol pravdou, lebo tento objav z 19. storočia šetrný k drevu, umožňuje množstvo variantov jeho tvarovania. Stoličky sú ľahké, skladné, pevné a pružné a sú obľúbené v súčasných súkromných a verejných interiéroch.