Denník N

Moderátor Dobšinský: Od ministrov som žiadal zodpovednosť za chyby. Musel som ju vyvodiť tiež

Braňo Dobšinský. Foto N - Tomáš Benedikovič
Braňo Dobšinský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lejú sa tu neuveriteľné vedrá špiny, hovorí moderátor o znechutení z politiky. Vládny poslanec prakticky deň čo deň stigmatizuje celé skupiny obyvateľstva, hovorí im, doslova, že sú prasce. Už čakám, kedy liberáli dostanú hviezdy na kabáty.

Braňo Dobšinský (48) je novinár a moderátor, od roku 2007 moderoval Sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase. Skončil nečakane na jeseň po tom, čo meškal do živého vysielania. Vo veľkom rozhovore hovorí:

  • či mu nechýba moderovanie prezidentských debát a ako by zvládol Štefana Harabina či Martina Daňa,
  • prečo musel v rozhlase skončiť, čo robí dnes a čo plánuje ďalej,
  • ako sa pozeral na odchody kolegov z RTVS po nástupe nového vedenia,
  • prečo si myslí, že Robert Fico sa v jeho relácii cítil komfortne,
  • ktorí politici odmietali do jeho štúdia chodiť a prečo,
  • aj prečo je z dnešnej situácie v politike zhrozený.

V nasledujúcich dňoch nás čakajú veľké prezidentské debaty – v televízii aj rozhlase. Nie je vám po tých rokoch ľúto, že pri tom nebudete?

Áno aj nie. Áno preto, lebo milujem prácu, ktorú som robil. Som zvedavý človek, baví ma pýtať sa, ťahať z ľudí súvislosti, informácie či pocity. Na druhej strane, keď vidím, čo sa deje vo verejnom priestore a špeciálne v politike, tak som dosť zdesený i znechutený.

Prečo?

Novinársku prácu robím od roku 1994, moderujem od roku 1997. Pamätám si časy nechutných vtipov Vladimíra Mečiara na mítingoch na Pasienkoch, obdobie, v ktorom zaznela jeho známa veta „Ešte raz sa ma na to spýtaš, takú ti jednu…“. Ale boli to v zásade skôr excesy, ktoré mali aspoň nejaké hranice. Teraz som naozaj až vydesený, že sa extrém stáva normou.

Čo konkrétne vás desí?

Poviem dva postrehy. Po prvé, lejú sa tu neuveriteľné vedrá špiny. To sa síce dialo vždy, ale nie v takej miere. Máme tu vládneho poslanca, ktorého nebudem menovať, ktorý prakticky deň čo deň stigmatizuje celé skupiny obyvateľstva. Hovorí im, doslova, že sú prasce. A viete, čo sa robí s prascami…

Začína mi to pripomínať príbeh z čias rwandskej genocídy, na ktorej začiatku bolo nenávistné vysielanie miestneho Rádia tisícich vŕškov, v skratke RTML. Toto rádio celé mesiace systematicky označovalo menšinových Tutsiov, neskôr masovo vyvražďovaných, za šváby a ploštice. Dehumanizácia, na ktorej začiatku stálo slovo, sa napokon skončila státisícami mŕtvych. Tu už vidíme podobné správanie – samozrejme, v menšom, no tiež už čakám, či liberáli dostanú hviezdy na kabáty. Obávam sa, že to napokon môže viesť až k fyzickému násiliu.

Druhý postreh?

Ten ma desí ešte viac, opäť to poviem na príklade. V Poľsku, tuším, že v Rádiu Maryja, šéfredaktor povedal citát, ktorý pripísal Lechovi Walesovi. Keď ho historici opravili a povedali mu, že Walesa nič také nepovedal, šéfredaktor reagoval slovami, že to síce možno nepovedal, ale pokojne mohol, lebo to zodpovedá jeho mysleniu, a preto na vymyslenom citáte trvá. To je šialená realita. Začína tu vznikať paralelný vesmír, v ktorom už neplatí vôbec nič, ani to, že slnko vychádza na východe a zapadá na západe.

Pred piatimi rokmi ste spolu s Martinom Strižincom moderovali prezidentské diskusie v RTVS vrátane duelu Fico verzus Kiska pred druhým kolom. Tam padali aj obvinenia z úžerníctva a zo scientológie. Neliala sa špina aj vtedy?

Samozrejme, v politike bola špina vždy. Ale dnes sa dostávame kamsi za hranicu a stáva sa to priam normou. A ako som povedal, za veľký problém považujem, že keď dnes niekto povie lož a je pri nej prichytený, tak sa tvári – že no a čo? Keď niekto v minulosti opakovane klamal, tak strácal kredit a aj politická scéna ho postupne vytesňovala. Dnes to je inak a nadobúda to rozmery, ktorým prestávam rozumieť.

A bude to horšie?

Študoval som históriu a myslím si, že dejiny sa odohrávajú v istých opakujúcich sa cykloch. Bojím sa, že sa Slovensko nevyhne maďarskému či poľskému scenáru smerovania k autoritatívnej demokracii. Obávam sa, že bude prituhovať. Možno preto, aby si to ľudia opäť raz odžili a opäť vyskúšali, že to naozaj nefunguje.

V prezidentských debatách budú tentoraz aj pomerne kontroverzní kandidáti: Marian Kotleba, Štefan Harabin či Martin Daňo. Sú zvládnuteľní?

Ťažká otázka. Aj pred piatimi rokmi boli v debatách rôzni kandidáti. Samozrejme, v každej z nich musíte ísť do tém, ktoré súvisia s prezidentským úradom, ale dôležitá je aj psychológia. Každý respondent je iný a na každého sa musí ísť inak. Pamätám si, že pred piatimi rokmi sme mali okrem klasických debát aj rozhovory s kandidátmi vo formáte jeden na jedného. Jeden z kandidátov, Stanislav Martinčko, mal naozaj mizivé šance na úspech a on sám to vedel.

Dlho som premýšľal, ako naňho, a nakoniec z toho vznikol zaujímavý, ale aj trochu bizarný rozhovor, v ktorom sme sa bavili napríklad o jeho smrteľných hriechoch. Pamätám si, že jedným z tých hriechov preňho bola gulášová polievka.

Na prezidentskú debatu nezvyčajné.

Áno, ale ten rozhovor sa kolegom veľmi páčil a viedol až k vzniku relácie Bez obalu, kde som sa jeden na jedného pýtal nepolitikov – osobností, čo ich motivuje či čoho sa boja a prečo. Dnes prezidentskú kampaň veľmi nesledujem, ale pre moderátora je jediná cesta, ako zvládnuť debatu, skúsiť sa na kandidátov pripraviť, nielen faktmi, ale nastaviť si aj psychológiu rozhovoru. Skrátka, veľa a pozorne počúvať.

A čo s kandidátom, ktorý v debate ignoruje aj tie fakty? Aj takí tu teraz sú.

Každý má tendenciu prispôsobovať si realitu na svoj obraz, niektorí aj vyslovene klamať. Niekedy nie je ani tak dôležité, ako na fakty, s ktorými ho konfrontuje moderátor, reaguje kandidát, ale ide o to, čo si z toho odnesú a ako to berú poslucháči. To je relevantné. Či mu to prepáčia, alebo nie. A to je práve to, čo sa podľa mňa mení. Zdá sa mi, že keď diváci v minulosti videli, že človek je notorický klamár, tak mu to neprepáčili a skončil u nich. Dnes ich reakcia nie je taká razantná, čo luhárov iba posmeľuje.

Branislav Dobšinský s Martinom Strižincom pred prezidentskou debatou RTVS v roku 2014. Foto – RTVS

Čo s tým môže robiť moderátor?

Stále si myslím, že veľa. Moderátor je v politických debatách kľúčová postava. Osobne som vždy razil názor, že jeho úlohou nie je vždy len konfrontovať politikov s faktmi, ale má sa pokúsiť aj obnažiť ich mentálny svet. Ešte raz sa vrátim k prezidentskej debate pred piatimi rokmi, do duelu Roberta Fica a Andreja Kisku. S kolegom, moderátorom Martinom Strižincom, dramaturgom Borisom Koreňom a so šéfredaktorom Lukášom Dikom sme celé hodiny sedeli nad otázkami, aby boli síce tvrdé, ale zároveň férové. Ale nakoniec som aj tak počas debaty položil otázku, ktorá bola tak trochu mimo scenára.

Akú?

Spýtal som sa Roberta Fica, ktorý počas celej debaty kritizoval na Andrejovi Kiskovi veľa vecí, čo by na ňom ocenil. Nastalo dlhšie ticho a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Médiá

Rozhovory

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie