Denník N

Ešte raz k nadpolovičnej väčšine hlasov potrebnej na voľbu prezidenta

Rozhodneme sa pre postup, ktorý je v súlade so zákonom o voľbách a v súlade s jazykovo-logickým výkladom normy, alebo pre postup, ktorý je v súlade s možnou vôľou a motiváciou ústavodarcu prejavenou pred dvadsiatimi rokmi?

Autor je advokát

V Denníku N som si prečítal zaujímavý článok pána poslanca Dostála s názvom Prečo Čaputová nemôže byť zvolená v prvom kole? Lebo Mečiar, v ktorom pán poslanec prichádza k záveru, že na zvolenie v prvom kole potrebuje kandidát na prezidenta získať nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov oprávnených voličov. Aj keď si pána poslanca ako spoločensky angažovaného človeka vážim, dovolím si s jeho právnym záverom nesúhlasiť, pretože v dobrom úmysle môže poškodiť človeka, ktorý bude platne zvolený za prezidenta republiky už v prvom kole.

Najprv citácia ústavy, aby sme vedeli, o čom hovoríme.

Článok 101, ods. 4, veta prvá ústavy hovorí, že v prvom kole je za prezidenta zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.

Článok 101, ods. 4, veta štvrtá ústavy zase hovorí, že v druhom kole je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.

Medzi právnikmi nie je žiadny rozpor v tom, ako vykladať termín „oprávnený volič“. Je to každý občan SR, ktorý má právo voliť, teda disponuje voličským hlasom, ktorý môže, ale nemusí použiť, a v prípade, že ho použije, môže ho použiť platne alebo neplatne. Všetky hlasy oprávnených voličov teda spolu tvoria množinu alebo súčet hlasov – neodovzdaných (ak sa oprávnený volič rozhodol nezúčastniť volieb) a odovzdaných (ak sa oprávnený volič rozhodol volieb zúčastniť a stal sa z neho zúčastnený volič).

Odovzdané hlasy sa potom ešte delia na platné hlasy a hlasy neplatné (napríklad ak volič zakrúžkoval dvoch kandidátov namiesto jedného alebo nezakrúžkoval ani jedného a podobne). Ústava nám však hovorí, že za prezidenta je zvolený ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, nie nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov oprávnených voličov (teda aj neodovzdaných a neplatných).

V súlade s týmto záverom je aj zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v ust. § 115, ods. 1, vete prvej hovorí, že „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb“. Väčšina sa teda počíta z platných hlasov – ako podľa ústavy, tak aj podľa zákona o voľbách, ktorý sa dá chápať ako vykonávací predpis k ústave.

Zákon o voľbách v citovanom ustanovení nebol vyhlásený za protiústavný a je teda platný a účinný. Nemožno ho obísť len suchým konštatovaním, že je v rozpore s ústavou, pokiaľ tento rozpor nekonštatoval Ústavný súd, ktorý je jediný na to oprávnený. Ak teda pani Zuzana Čaputová získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a bude sa konať druhé kolo volieb, je to jednoznačne postup v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s ústavou v znení jej článku 101, ods. 4, vety prvej.

Čo teda spôsobuje interpretačný problém? Problém je v tom, že kým veta prvá čl. 101, ods. 4 (ktorá upravuje prvé kolo volieb) hovorí o platných hlasoch – oprávnených voličov, tak veta štvrtá toho istého článku (ktorá upravuje druhé kolo volieb) nám hovorí o platných hlasoch – zúčastnených voličov. Rozpor teda spočíva v tom, že ústavodarca použil dva rôzne termíny na vyjadrenie tej istej skutočnosti. Tento rozpor však nemusí byť skutočný, môže byť len zdanlivý, pretože termín „platný hlas oprávnených voličov“ nie je v rozpore s termínom „platný hlas zúčastnených voličov“.

V skutočnosti ide o to isté, ale vyjadrené dvomi rôznymi spôsobmi. Alebo povedané inak: v každých voľbách je súčet platných hlasov oprávnených voličov presne rovnaký, ako je súčet platných hlasov zúčastnených voličov. Prečo je to tak? Pretože každý zúčastnený volič je zároveň aj voličom oprávneným (nemôže sa volieb zúčastniť neoprávnený volič, pretože by išlo o pokus trestného činu) a zároveň každý oprávnený volič s platným hlasom je aj zúčastnený volič, pretože platnosť hlasu závisí od účasti – teda odovzdania hlasu.

Pravda je však aj to, že ústavu je potrebné vykladať v kontexte ostatných článkov, a teda logicky vzniká otázka, či ústavodarca mohol mať záujem v prvom kole nadpolovičnú väčšinu odvodzovať zo všetkých oprávnených voličov a v druhom kole len zo zúčastnených voličov. K tomu nám pán poslanec Dostál pripája veľmi zaujímavý historický exkurz a nie je najmenší dôvod neveriť motivácii, ktorá stála pri tvorbe ústavného dodatku, ktorý prinášal priamu voľbu prezidenta. Problém je však potom aj v tom, že vôľa ústavodarcu bola a je v rozpore s jazykovo-logickým výkladom normy.

Táto situácia nie je neobvyklá, ale v právnej praxi celkom bežná a vyskytuje sa napríklad pri výklade právnych úkonov. Často osoba, ktorá robí právny úkon vyjadrený slovami alebo písmom, má inú vôľu, ako je jazykové vyjadrenie úkonu, pričom tento rozpor sa rieši tak, že vôľa sa berie do úvahy pri výklade právneho úkonu len v prípade, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Aby však bolo možné jednoznačne prijať tento druhý záver, ktorý prijíma pán poslanec Dostál – veta prvá článku 101, ods. 4 by legislatívno-technicky musela znieť:. „za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov oprávnených voličov“, respektíve by musela znieť „za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov“.

Máme tu teda zaujímavú situáciu. Na chvíľu pripusťme, že ústava pripúšťa dva rôzne výklady (aj keď to nie je pravda, čo sa snažím dokázať v tomto článku) – výklad A a výklad B. Zákon ako vykonávací právny predpis je jednoznačný a pripúšťa len výklad A. Zákon zároveň nebol vyhlásený za protiústavný, je platný a účinný, a teda štátne orgány sú ním viazané. Maximálne je možné o ňom povedať, že je v rozpore s jedným z dvoch možných výkladov ústavy. Pre ktorý postup sa rozhodnú štátne orgány oprávnené dohliadať na voľby? Pre postup, ktorý je v súlade so zákonom o voľbách a v súlade s jazykovo-logickým výkladom normy, alebo pre postup, ktorý je v súlade s možnou vôľou a motiváciou ústavodarcu prejavenou v konkrétnej situácii pred dvadsiatimi rokmi?

Znepokojujúci na celej tejto situácii je len fakt, že ideme odohrať ťažký zápas bez regulárneho rozhodcu, pretože plénum Ústavného súdu, ktoré je jediné oprávnené ústavu vykladať, nie je uznášaniaschopné. Ale to už je iný príbeh.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Prezidentské voľby 2019

Komentáre

Teraz najčítanejšie