Denník N

Volajú po globálnej dohode na boj s plastami. Malo to byť už dávno, hovorí slovenský ekológ

V správe, ktorá v roku 2016 odznela na Svetovom ekonomickom fóre, sa píše, že „do roku 2025 bude oceán obsahovať tonu plastu na tri tony rýb a do roku 2050 viac plastu ako rýb (s ohľadom na váhu)“. Foto – WWF
V správe, ktorá v roku 2016 odznela na Svetovom ekonomickom fóre, sa píše, že „do roku 2025 bude oceán obsahovať tonu plastu na tri tony rýb a do roku 2050 viac plastu ako rýb (s ohľadom na váhu)“. Foto – WWF

Svetový fond na ochranu prírody vyzýva svetových lídrov, aby prijali historicky prvú globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch. Organizácia udáva, že vo svete sa recykluje iba deväť percent plastového odpadu a plasty sa našli vo všetkých moriach.

Od roku 2000 sa vo svete vyprodukovalo toľko plastov ako v celom období predtým.

Odhaduje sa, že do roku 2030 sa celosvetové znečistenie plastami zdvojnásobí, ak sa nič nezmení. V súčasnosti znečisťuje planétu až 100 miliónov ton plastového odpadu.

Oceány a moria patria medzi najviac ohrozené ekosystémy – podľa odhadov skončí v oceánoch každý rok až osem miliónov ton plastového odpadu a spolu je v nich až 150 miliónov ton plastov.

„Viac ako 270 druhov živočíchov sa zranilo, keď sa zamotali do odhodených rybárskych sietí a iného plastu. V telách 240 druhov živočíchov sa našli plasty, ktoré skonzumovali – ide o problém, ktorý sa týka zdravia morského života, ale aj ľudí,“ píše sa v správe, ktorú v utorok vydal Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Ide o celosvetovú organizáciu na ochranu prírody.

Čelíme globálnej hrozbe

Pred zasadnutím Environmentálneho zhromaždenia OSN (UNEA), ktoré sa uskutoční 11. až 15. marca v Nairobi, vyzýva Svetový fond na ochranu prírody svetových lídrov, aby prijali historicky prvú globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch.

Na podporu uvedenej dohody spustila organizácia kampaň. Počas prvých troch týždňov ju podpísalo skoro 250-tisíc ľudí.

„Čelíme globálnej hrozbe. Už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach, a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku. Situáciu môžeme vyriešiť iba tak, že každý v reťazci – od vývoja, výroby až po zneškodnenie – prevezme svoj diel zodpovednosti,“ povedal riaditeľ Svetového fondu na ochranu prírody Marco Lambertini.

Globálnu dohodu by privítali

Podľa Miroslavy Plassmann, riaditeľky slovenskej pobočky WWF, by globálna dohoda mala obsahovať predovšetkým také opatrenia, „ktoré povedú k 100-percentnému zberu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie