Volajú po globálnej dohode na boj s plastami. Malo to byť už dávno, hovorí slovenský ekológ

Od roku 2000 sa vo svete vyprodukovalo toľko plastov ako v celom období predtým.

Odhaduje sa, že do roku 2030 sa celosvetové znečistenie plastami zdvojnásobí, ak sa nič nezmení. V súčasnosti znečisťuje planétu až 100 miliónov ton plastového odpadu.

Oceány a moria patria medzi najviac ohrozené ekosystémy – podľa odhadov skončí v oceánoch každý rok až osem miliónov ton plastového odpadu a spolu je v nich až 150 miliónov ton plastov.

„Viac ako 270 druhov živočíchov sa zranilo, keď sa zamotali do odhodených rybárskych sietí a iného plastu. V telách 240 druhov živočíchov sa našli plasty, ktoré skonzumovali – ide o problém, ktorý sa týka zdravia morského života, ale aj ľudí,“ píše sa v správe, ktorú v utorok vydal Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Ide o celosvetovú organizáciu na ochranu prírody.

Čelíme globálnej hrozbe

Pred zasadnutím Environmentálneho zhromaždenia OSN (UNEA), ktoré sa uskutoční 11. až 15. marca v Nairobi, vyzýva Svetový fond na ochranu prírody svetových lídrov, aby prijali historicky prvú globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch.

Na podporu uvedenej dohody spustila organizácia kampaň. Počas prvých troch týždňov ju podpísalo skoro 250-tisíc ľudí.

„Čelíme globálnej hrozbe. Už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach, a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku. Situáciu môžeme vyriešiť iba tak, že každý v reťazci – od vývoja, výroby až po zneškodnenie – prevezme svoj diel zodpovednosti,“ povedal riaditeľ Svetového fondu na ochranu prírody Marco Lambertini.

Globálnu dohodu by privítali

Podľa Miroslavy Plassmann, riaditeľky slovenskej pobočky WWF, by globálna dohoda mala obsahovať predovšetkým také opatrenia, „ktoré povedú k 100-percentnému zberu plastového odpadu a vytvoria finančné a technické nástroje pre nízkopríjmové krajiny na podporu zberu a spracovania odpadu“.

Plassmann pre Denník N dodala: „Tiež by malo ísť o opatrenia, ktoré maximálne znížia produkciu jednorazových plastových odpadov, zvýšia mieru recyklácie a využitia recyklovaného plastu a zabezpečia, že cena novovyrobených plastov bude odrážať aj vplyv ľudí na prírodu.“

Ekológ Tomáš Derka z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK by privítal vznik uvedenej dohody. „Malo to byť už dávno,“ dodal a vysvetlil, že plastový odpad je problém, ktorý vyrieši iba globálne úsilie všetkých krajín sveta.

S tým súhlasí aj chemička Mária Omastová z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied. „Európa je svetovým lídrom v oblasti riešení plastového odpadu, no pridať sa musia aj iní. Najviac plastového odpadu putuje do oceánov z riek v Ázii,“ dodala odborníčka.

Vedie obalový priemysel

Štúdia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) konštatuje, že v roku 2016 sa vo svete vyrobilo skoro 400 miliónov ton nových plastov, čo predstavuje viac ako 50 kilogramov na každého obyvateľa planéty.

„Produkcia novovyrobených plastov pritom rastie o 4 percentá ročne od roku 2000 najmä z toho dôvodu, že sú lacné,“ uvádza v správe WWF.

Najviac nových plastov – až 40 percent – sa využije v obalovom priemysle, nasleduje automobilový a stavebný priemysel. „V roku 2016 až 40 percent nových plastov bolo určených len na jedno použitie a malo životný cyklus kratší ako rok,“ píše sa v správe organizácie na ochranu prírody.

Išlo najmä o tašky, obaly na potraviny a PET fľaše. Podľa údajov WWF sa vo svete recykluje iba deväť percent plastového odpadu a plasty sa našli vo všetkých moriach vrátane Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta na Zemi.

More than 40% of plastic is used just once, then tossed. Want to help us change that? Take our #PlanetOrPlastic pledge. https://t.co/lNPEF1nIvn pic.twitter.com/NbfZjdEJuv

— National Geographic Society (@InsideNatGeo) June 3, 2018

Stredozemné more a Dunaj

Podľa minuloročnej správy Svetového fondu na ochranu prírody patrí Stredozemné more medzi najznečistenejšie na svete. „Stredozemné more sa mení na nebezpečnú plastovú pascu,“ tvrdí organizácia.

WWF uvádza, že koncentrácia plastov v Stredozemnom mori sa podobá na päť veľkých plávajúcich plastových ostrovov vo svetových oceánoch – z nich dva sú v Tichom a Atlantickom oceáne a jeden v Indickom.

Podľa ekológa Derku ohrozujú plasty morské živočíchy tak, že sa do nich zamotajú alebo ich zjedia. „Vtáky ich lovia a korytnačka si môže vrecko pomýliť napríklad s medúzou. Často to má fatálne následky.“

Vedec z UK upozornil aj na estetický rozmer. „Prostredie s plastami vyzerá škaredo. Nedávno som podal podnet na veľkú skládku v Zohore. Keď zafúka vietor, plasty sa dostanú do širokého okolia a stromy sú biele ako v zime, keď nasneží,“ hovorí ekológ Derka.

Chemička Omastová je členkou tímu, ktorý bude do roku 2020 analyzovať plastový odpad v Dunaji na úseku medzi Viedňou a Gabčíkovom (projekt PlasticFreeDanube).

„Máme za sebou päť zberov a z prvých informácií vyplýva, že v rieke prevažujú PET fľaše, polymérne kompozity z rôznych nádob a častí automobilov a stavebné plasty ako polystyrén,“ povedala vedkyňa a dodala: „Až keď budeme presne vedieť, o aké plasty ide, a budeme poznať ich zdroje, budeme môcť prijať opatrenia, aby sa nedostávali do Dunaja a z neho až do mora.“

Podľa nej je potrebné zvýšiť povedomie verejnosti o znečistení riek a životného prostredia plastami a najmä o spôsoboch predchádzania vzniku plastového odpadu. „Ide aj o jeden z cieľov nášho projektu,“ dodala vedkyňa zo SAV.

Okrem plastov môžu problém predstavovať aj mikroplasty (majú menej ako päť milimetrov). Vznikajú napríklad pri mechanickej degradácii plastu, keď sa materiál odiera o kamene a drobí sa na menšie časti. „Pri konzumácii vody a rýb sa môžu dostať až do nášho tela. V tejto chvíli však nevieme, aký vplyv majú na človeka,“ povedala Omastová a zdôraznila, že potrebný bude ďalší výskum.

Opatrenia

V europarlamente koncom minulého roka odsúhlasili, aby boli v EÚ od roku 2021 zakázané plastové predmety na jedno použitie, ako sú taniere, príbory, slamky, paličky do uší alebo paličky na balóny.

Uvedené produkty tvoria viac ako 25 percent odpadu v moriach.

Spotreba iných plastových produktov, kde neexistuje alternatíva, by mali do roku 2025 klesnúť o 25 percent, navrhujú európski poslanci.

Na Slovensku vzniká ročne asi 120-tisíc ton plastových odpadov a toto číslo rastie. Až 29 percent z toho tvoria obaly.

Minulý mesiac schválilo ministerstvo životného prostredia návrh vládneho uznesenia s názvom „Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025“ a sľubuje v ňom, že v zákone o odpadoch zavedie zákaz jednorazových riadov, príborov i slamiek.

Ministerstvo tiež chce, aby štátne inštitúcie nakupovali nápoje len vo vratných zálohovaných obchodoch a sľubuje podporu bezobalovým obchodom. Ministerstvo deklaruje aj snahu spustiť systém zálohovania PET fliaš či plechoviek. Derka by bol za to, aby sa PET fľaša zálohovala sumou 50 centov a viac. „Aby sme ľudí naozaj motivovali ísť do obchodu a vrátiť ju. Ak bude stáť pár centov, ľudia ju vyhodia,“ myslí si Derka.

Náklady na cenu plastov nezahŕňajú ekologické aspekty

Ekológ označil za neprijateľné, ak si ľudia kupujú drobný tovar, napríklad pár kúskov syra, ktorý je zabalený do veľkého množstva plastového obalu. „Takéto praktiky by mali byť zakázané zhora rovnako, ako je zakázané jazdiť v obci rýchlejšie ako 50 kilometrov za hodinu. V súčasnosti to nepodlieha žiadnej regulácii, je to ponechané na trh a výsledkom je katastrofa,“ dodal Derka.

Vedec oceňuje, že sa začínajú rozmáhať bezobalové obchody, kam si ľudia donesú vlastné nádoby a do nich si načapujú drogistický tovar, mlieko a iný tovar. „Niektorí to vydávajú za extrém, no podľa mňa je to úplne normálne,“ vraví Derka.

Niektorí upozorňujú, že ak by sme obalové materiály z plastu nahradili tradičnými materiálmi, ako je sklo, papier a kovy, vznikli by nové ekologické problémy.

„Železo znamená vysoké pece, koks a obrovské množstvo fosílneho CO2. Na výrobu papiera potrebujete drevnú hmotu. Zatiaľ nemáme v dostatočnej miere k dispozícii rýchlorastúce dreviny a technológia nie je k životnému prostrediu príliš šetrná. Čo sa týka skla, aby ste ho vyrobili, v sklárskej peci potrebujete viac ako tisíc stupňov. Energetická náročnosť výrobného procesu je veľmi vysoká,“ poznamenal v minulosti pre Denník N technológ Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

Na to riaditeľka slovenskej pobočky WWF Miroslava Plassmann odpovedala, že „plasty nie sú čisté zlo a ide o objav, ktorý priniesol spoločnosti veľa výhod, no problém je v tom, že súčasný spôsob ich výroby, využitia a nakladania s plastovým odpadom spôsobuje svetu ekologickú katastrofu“.

Ak to nezmeníme, vedci odhadujú, že do roku 2050 bude v oceánoch viac plastového odpadu ako rýb, uviedla Plassmann. V správe, ktorá v roku 2016 odznela na Svetovom ekonomickom fóre, sa o tom píše, že „do roku 2025 bude oceán obsahovať tonu plastu na tri tony rýb a do roku 2050 viac plastu ako rýb (s ohľadom na váhu)“.

Výroba nových plastov sa vyplatí

Plassmann pre Denník N vysvetlila, že recyklácia plastu sa celkom nevypláca aj preto, lebo cena surovín, ako je ropa, klesla za ostatné desaťročie takmer o polovicu.

„Aj z toho dôvodu je výroba nových plastov (z angl. virgin plastics) stále najvýhodnejšia,“ povedala Plassmann a dodala: „Aj naša štúdia potvrdila, že 40 percent z týchto novovytvorených plastov sa stáva odpadom už po prvom použití, respektíve do jedného roka.“

Riaditeľka WWF Slovensko pre Denník N dodala, že „v nákladoch na cenu novovyrobených plastov sa neodrážajú ekologické aspekty a firmy tak nie sú tlačené do výroby produktov s dlhšou životnosťou, do výraznejšieho využitia plastov vyrobených z triedeného odpadu ani do väčšieho využitia bioplastov“.

Slovenskí vedci vyvíjajú bioplasty. Zdroj – YouTube/STU

Bioplasty

Bioplastami sa zaoberajú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a Slovenskej technickej univerzity.

Bioplast má široké použitie a využiť sa dá na výrobu obalovín, pohárov, príborov, mulčovacích fólií či iných predmetov. Uplatnenie má aj v medicíne, napríklad pri výrobe dočasných implantátov.

Nová generácia bioplastov, na ktorej pracujú aj slovenskí vedci, je vylepšená tak, že sa rozkladá nielen v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v domácom komposte pri nižších teplotách okolo 20 až 30 stupňov. To značne rozširuje využiteľnosť biodegradovateľných plastov.