Denník N

Rodinná terapeutka: Každý musí najprv zachrániť seba, až potom môže pomôcť inému

Ilustračné foto - Flickr.com
Ilustračné foto – Flickr.com

Konflikty rodičov sa pred deťmi dajú len ťažko skrývať, hovorí psychoterapeutka Mária Kubišová, ktorá na rodinnej terapii pomáha riešiť vzťahy nielen medzi rodičmi a deťmi.

Čo je to rodinná terapia a kto sa jej zúčastňuje?

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že je to terapia rodinných vzťahov klienta. Spoločne sa na terapii pokúšame nahliadnuť do toho, aké mechanizmy sú v rodinnom systéme zabehnuté, aké majú dosahy a ako ich vyladiť. Niekto kedysi napísal, že rodina je mikrokozmos, a ak sa nám podarí zmeniť rodinu, môžeme zmeniť celý svet. Myslím si, že na tom konštatovaní je veľa pravdy, preto vidím v rodinnej terapii veľký význam.

O párovej terapii už ľudia vedia, aj ju viac vyhľadávajú. Ako je to s rodinnou?

Stále platí, že párovú terapiu vyhľadávajú ľudia viac ako rodinnú, čo je poznatok z mojej praxe, ale platí aj to, že počet ľudí, ktorí prichádzajú na rodinnú terapiu, stúpa. Mám možnosť pozorovať, že terapia ako taká je už dnes hlavne u mladšej generácie pomerne etablovanou možnosťou na riešenie vzťahových problémov. Prvé zmienky o rodinnej terapii sa objavujú až v období po druhej svetovej vojne, takže je to v podstate pomerne mladá disciplína.

Čím sa líši rodinná terapia od párovej?

Na rodinnej terapii je trochu iná dynamika, obyčajne býva viacčlenná a máva aj odlišné ciele. Rodinný svet je podobný ľadovcu v tom, že väčšina ľudí si je vedomá len zhruba desatiny skutočného diania, spravidla toho, čo počujú a vidia. Tak ako hlavná časť ľadovca leží pod hladinou, aj pochopenie väčšiny rodinných pocitov a potrieb sa nachádza pod povrchom každodenných rodinných udalostí. Práve o to na rodinnej terapii ide.

Ako sa diskutuje o problémoch vo väčšej skupine? Na párovej máme dve strany, ktoré majú problém jedna s druhou. Pri viacerých ľuďoch je to komplikovanejšie. Môže byť napätie medzi rodičmi a deťmi či deťmi navzájom?

Vo väčšej skupine je to možno o čosi náročnejšie, aj keď ja to až tak nevnímam, lebo mám skúsenosti z facilitovania encounterových skupín, čo sú stretnutia ľudí, ktorí prostredníctvom vzájomných interakcií „tu a teraz“ pracujú na svojom osobnostnom raste. Toto potom využívam aj pri práci s rodinou. Je veľkou výhodou vedieť, ako funguje skupinová dynamika, poznať tieto deje a vedieť ich zužitkovať. Dôležité je, aby sa každý zúčastnený člen cítil na rodinnej terapii zachytený, nikto by nemal zostať so svojím problémom sám a neporozumený.

Čo sú najčastejšie problémy ľudí, ktorí prichádzajú na rodinnú terapiu?

Závisí od toho, kto z rodiny to celé iniciuje. Časté sú návštevy rodičov, ktorí sa chcú poradiť, ako si nastaviť vzťah s dospievajúcimi deťmi, prípadne ako zvládnuť ich odchod z domu. Taktiež prichádzajú, keď sa objavujú konflikty súvisiace s príchodom nových členov do pôvodnej rodiny, napríklad nového partnera rodiča po rozvode či nových partnerov dospelých detí. Dôvodom návštev poradne bývajú aj problémy s akceptovaním detí nových partnerov. Komplikovať rodinné vzťahy vedia aj rôzne koalície v rámci rodiny, a to matky so synom či dcéry s otcom, alebo alkoholizmus, či iné závislosti. Dospelé deti často pozývajú svojich rodičov na rodinnú terapiu v snahe usporiadať si s nimi už existujúce vzťahy inak. Chcú si zachovať blízky vzťah a súčasne chcú mať vytvorené jasné hranice, aby už neboli také závislé od mienky rodiny.

Prečo si niektoré rodiny nevedia samy nastaviť vzťahy tak, aby v nich bola pohoda?

Často je to preto, lebo nie sú navyknutí spolu otvorene komunikovať. V snahe vyhnúť sa konfliktom nehovoria o tom, čo ich skutočne trápi či hnevá, a pohybujú sa radšej v „bezpečnejšej“ povrchovej rovine. Tam však nebýva zdroj ich problému, ale iba jeho dôsledky. Preto sa im riešenia nedaria napriek tomu, že komunikujú. Ak sa do takejto rodiny narodí dieťa, tak tento spôsob fungovania jednoducho príjme, nasaje ho. V rodine sa potom kopia nedoriešené, neuzavreté témy a ľudia začnú okolo seba akosi opatrne našľapovať. Nezaťažený človek zvonku, napríklad terapeut, tieto obavy nemá, a tak môže byť nápomocný, ak má aj skúsenosti a vie, ako s tým celým naložiť.

Asi častou témou je rozvod a ako zasiahne deti. Sú rodičia ochotní pracovať na tom, aby si ho deti odniesli čo najmenej?

Jasné, väčšina rodičov si uvedomuje, že rozvod je náročný nielen pre partnerov, ale aj pre ich deti, a tak sa často prichádzajú poradiť, ako postupovať, aby trpeli čo najmenej. Deti si totiž myslia, že všetko, čo sa okolo nich deje, sa deje pre ne, nedokážu to vidieť inak a aj preto sú pri rozvode rodičov veľmi zraniteľné. Mnohým rodičom sa to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie