Ako japonský premiér navrhol Trumpa na Nobelovu cenu a ako mu to nepomohlo

Výskumný pracovník v Inštitúte ázijských štúdií
a doktorand na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB

Americký prezident Donald Trump v piatok 15. februára oznámil, že bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier, pričom ho nenavrhol nik iný ako jeho priateľ, japonský premiér Abe.

Trump prezdradil, že mu Šinzo Abe „dal nádhernú kópiu listu, ktorý poslal ľuďom, ktorí udeľujú vec zvanú Nobelova cena“. Po tomto nezvyčajnom vyhlásení nastala trápna situácia, keď ani jedna strana nechcela bližšie komentovať prezidentove výroky. Abe sa neskôr vyjadril, že „netvrdí, že to nie je fakt“.

Trump bol podľa vlastných slov nominovaný za výrazný pokrok v znižovaní napätia na Kórejskom polostrove. V nadväznosti na toto vyhlásenie sa ozval bývalý nórsky minister spravodlivosti Per-Willy Amundsen, že aj oni nominovali Trumpa na Nobelovu cenu. Mená neúspešných nominantov, ako aj tých, ktorí ich navrhli, však podliehajú utajeniu, a to až na 50 rokov.

Špekulácie o tom, či to bola Abeho vlastná iniciatíva alebo konal na podnet Trumpovej vlády, sú v zásade irelevantné. Podstatné je, že Šinzo Abe ešte stále verí, že ďalšia investícia do jeho špeciálneho vzťahu s Trumpom mu prinesie vytúženú odmenu.

Ich vzťah, hraničiaci s politickou romancou, nie je ojedinelým prípadom v americko-japonských vzťahoch. Podobný vzťah mal premiér Nakasone s prezidentom Reaganom, či Koizumi s Bushom mladším. Šinzo Abe však musí zniesť prezidenta, ktorý sa vymyká všetkým konvenciám a nikdy nie je isté, ktorá časť ich súkromných rozhovorov súkromnou aj naozaj zostane.

Abeho vzťah s predchádzajúcim prezidentom Obamom bol korektný a výsostne štátnický. Nebolo treba sa zavďačovať prezidentovi, ktorý chápal potrebu posilňovania americkej vojenskej prítomnosti vo východnej Ázii a prehlbovania hospodárskej spolupráce. S nástupom novej vlády však tieto istoty padli. Južná Kórea a Japonsko čelili kritike, že ich príspevok k vlastnej obrane je nedostatočný. Trump sa dokonca počas prezidentskej kampane vyhrážal stiahnutím vojakov z východnej Ázie. Prvá zahraničná cesta vtedajšieho ministra obrany Mattisa smerovala práve do Soulu a Tokia, kde ubezpečoval spojencov o pokračujúcom spojenectve medzi nimi a USA. Trumpova vláda okrem toho vystúpila z ambiciózneho projektu TPP, do ktorého Japonci vkladali nádej na oživenie slabo rastúcej ekonomiky.

V tejto situácii sa Šinzo Abe rozhodol pre vybudovanie osobného vzťahu s prezidentom Trumpom. Bol prvým štátnikom, ktorý sa s ním stretol ešte pred inauguráciou, a druhým po premiérke Mayovej, ktorý sa stretol s Trumpom už ako s prezidentom. Časť prvého samitu Abe – Trump sa konala v prezidentovom súkromnom letovisku Mar-a-Lago, kde popri hraní golfu diskutovali o ekonomike a bezpečnostnej situácii v Ázii.

Rozdielny pohľad na hospodárske záležitosti, najmä Trumpovo presvedčenie o tom, že japonská kladná obchodná bilancia s USA je vlastne urážkou USA, sa mu však zmeniť nepodarilo. Trump reagoval len na prísľub znižovania ciel na dovoz amerického tovaru a vytváranie pracovných miest v USA japonskými spoločnosťami. Už tu sa ukázalo, že ich priateľstvo má limity, pričom jedným z nich je obchod.

Vzájomný vzťah však začal byť veľmi jednostranný až s rastúcim napätím na Kórejskom polostrove. Premiér Abe sa snažil získať si Trumpa pre svoju politiku vyvinutia maximálneho tlaku na Severnú Kóreu s cieľom denuklearizovať polostrov. Istý čas sa mu to darilo, no nepredvídateľný Trump zmenil taktiku a to viedlo až k prvému samitu Trumpa s Kim Čong-unom v Singapure 12. júna 2018. Tento krok nebol vopred konzultovaný s Japonskom, a tak sa Abe, držiac sa politiky maximálneho tlaku, dostal do nedobrovoľnej izolácie. Doteraz je jediným regionálnym lídrom, ktorý sa s Kimom nestretol.

Šinzovi Abemu tak ostalo jediné, a to spoliehať sa na Trumpovo priateľstvo a dúfať, že pri rokovaní so severokórejským vodcom bude brániť aj japonské záujmy. Medzi tie patria najmä bezpečnostné záruky, že predmetom dohody s Kimom budú aj balistické rakety stredného doletu, ktoré síce už nezasiahnu USA, no Japonsko áno. Okrem toho Abe zdôrazňoval aj otázku japonských občanov unesených Severnou Kóreou. Jeho dlhodobým cieľom je návrat unesených späť do Japonska k ich rodinám. Akokoľvek sa Abe snažil prostredníctvom osobných stretnutí a telefonátov s Trumpom, svoj cieľ nedosiahol. Prezident uprednostnil podľa očakávaní americké národné záujmy pred japonskými.

V kontexte minulotýždňového stretnutia Donalda Trumpa a Kim Čong-una je zrejmé, že Šinzo Abe sa pokúsil nomináciou Donalda Trumpa o potvrdenie unikátnosti priateľstva dvoch štátnikov. Zrejme dúfal, že by mu mohlo priniesť vytúžený úspech – návrat unesených Japoncov alebo aspoň summit Abe-Kim. Trump sa však s Kimom nedohodol, čo na jednej strane znamená pokračovanie prísneho sankčného režimu, ktorý je v súlade s japonskou politikou maximálneho tlaku.

Na druhej strane však Abe informoval, že Trump síce počas summitu dvakrát otvoril tému unesených Japoncov, no bez úspechu. Vyjadrenie Abeho o jeho pripravenosti stretnúť sa s Kim Čong-unom ostalo opäť bez odozvy a USA v záujme pokračujúceho vyjednávania zrušili pravidelné vojenské cvičenia s Južnou Kóreou.

Možno povedať, že japonský premiér aj napriek evidentnej snahe nedosiahol nič. Prinajlepšom nič nové.  Zatiaľ teda ostáva zbytočne servilným štátnikom, ktorý sa neochvejne drží svojho plánu byť Trumpovým človekom. Jeho priateľ, výborný chlapík.