Denník N

Macron: silná vízia oslabeného lídra

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Macronovmu posolstvu občanom Únie chýba kritická sebareflexia. Prehĺbenie integrácie nie je všeliek.

Nie je príliš presvedčivé tvrdiť, že Európa od konca 2. svetovej vojny „nebola nikdy taká ohrozená ako teraz“. Brexit je skutočne symbolom krízy Európy, žeby to však bolo horšie, ako keď ju počas studenej vojny ohrozovala agresívna totalitárna ríša zaberajúca východnú časť kontinentu? Aj keď ponechajme politikom právo preháňať, najmä v predvolebnej kampani, nejde však o jediný rozpor vo vízii, ktorou Emmanuel Macron počastoval európskych občanov.

Francúzsky prezident má pravdu v tom, že hlasovanie Britov o brexite často vychádzalo z nevedomosti, zo zavádzania a z manipulatívnych zásahov zo zahraničia. Bolo by však načase si priznať, že nešlo iba o to. Brexit je aj celkom logickým dôsledkom zlyhaní proeurópskych politických elít, dlhodobého zanedbávania komunikácie s občanmi, prílišného tlačenia na pílu a presadzovania politických vízií, ktoré nie vždy stáli na reálnych základoch a ignorovali rozdiely medzi európskymi krajinami.

O tom Macron nehovorí a pokračuje v tradičnej línii, ktorá vidí liek na každý problém v prehĺbení spolupráce. Tá skutočne neraz pomôže, určite to však neplatí všeobecne.

Problém tiež je, že hoci Macron hovorí o Európe a o falošných prorokoch balamutiacich nás heslami o zachovaní národnej identity, jeho prejav je typickým prejavom politika s francúzskou identitou a videním sveta, ktorý presadzuje francúzske ciele bez ohľadu na to, či vyhovujú aj iným.

Hovorí bez rozlišovania o veľmociach škodiacich Európe (naozaj dáva USA na jednu rovinu s Ruskom a Čínou?), požaduje jednotný sociálny model a ekonomickú reguláciu pre celý kontinent. Robí to vtedy, keď sa mu rúti jeho domáce postavenie práve preto, lebo nedokáže ani občanov vlastnej krajiny presvedčiť, že tento sociálny model a tieto regulácie nie sú celkom udržateľné.

Azda najväčším nedostatkom Macronovej vízie je však to, že sú to silné reči veľmi oslabeného politika, ktorý prichádza o domáce postavenie aj o spojencov, ktorí by mu umožnili takéto, napriek oprávneným výhradám vcelku sympatické vízie presadiť.

Macron je vlastne nechceným potvrdením, že Európa je stále najmä Európou národných štátov. Európski politici musia najprv byť dostatočne silní a dôveryhodní doma, musia uspieť s domácimi reformami, aby mohli úspešne reformovať celú Úniu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie