Denník N

Žiaden rozpredaj Váhostavu nebude, sudkyňa podpísala reštrukturalizáciu

Reštrukturalizáciu Váhostavu, ktorého pozadí stojí množstvo schránkových firiem aj z Kostariny, rieši polícia. Juraj Široký bol nedávno vypovedať. Foto - Tasr
Reštrukturalizáciu Váhostavu, ktorého pozadí stojí množstvo schránkových firiem aj z Kostariny, rieši polícia. Juraj Široký bol nedávno vypovedať. Foto – Tasr

Dlhy malých veriteľov preberie štát a ten ich skúsi od Váhostavu vymôcť.

Reštrukturalizačný plán firmy Váhostav-SK sudkyňa Katarína Bartalská schválila. Denník N o tom informovali dva zdroje blízke justícii. Oficiálne by mal byť verdikt známy čoskoro, keď bude zverejnený v Obchodnom vestníku.

Nedodržali slovo a idú ďalej

Manažéri Juraja Širokého si zavolali drobných stavbárov, aby jeho Váhostavu pomohli stavať diaľnice za stámilióny eur. Zatiaľ čo on svoje peniaze od štátu dostal, pomocníkom ich už neposunul, a ani už len tak nebude musieť. Zato podnikať a ďalej stavať pre štát bude pokojne ďalej.

Približne takto sa dá vyložiť rozhodnutie sudkyne Kataríny Bartalskej, ktorej v piatok uplynul termín na verdikt o tom, či Váhostavu dovolí vyškrtať 85 81 percent dlhov voči drobným dodávateľom, alebo firmu pošle rovno do konkurzu.

Manažérom Váhostavu sa tak otvorila cesta do budúcnosti, v ktorej bude stavať zákazky na stavbu diaľnic za stámilióny eur, ktoré už má spoločne s partnermi v konzorciách zazmluvnené so štátom, a bude sa aj uchádzať o ďalšie.

Dlhy firmy formálne nezaniknú, ale vymáhať ich bude môcť štát až z prípadných ziskov firmy po piatich rokoch.

Konkurz by bol pre Širokého záujmy vo firme oveľa horšou alternatívou. Znamenalo by to rozpredaj firmy.

Túto možnosť by mala Bartalská poruke vtedy, keby si myslela, že takzvaná reštrukturalizácia, v ktorej sa Váhostav rozhodol očistiť od dlhov, bola v rozpore so zákonmi. Sudkyňa však na to zrejme dôvody nevidela.

Nezavážili ani hlasy opozičných poslancov, podľa ktorých má Široký dosť peňazí na to, než aby sa čistil od dlhov na úkor iných.

Celú túto reštrukturalizáciu pritom sprevádzalo veľa pochybností o tom, či Váhostav nepostupoval pri škrtaní dlhov nezákonne. Pozrite sa, čo všetko sudkyni neprekážalo:

1. Brvno v oku Váhostavu

Keď správkyňa reštrukturalizácie, Petra Gabrišová, dávala dokopy veriteľov firmy, pridala medzi nich aj Martina Buňáka, bývalého člena predstavenstva Váhostavu. Niečo také podľa zákona urobiť nesmela. Keďže Buňák je vďaka svojmu bývalému pôsobeniu vo firme tejto až príliš blízky, mala ho začleniť do špeciálnej skupiny veriteľov: spriaznených.

Pre nich je príznačné, že majú pri čistení firiem od dlhov oklieštené kompetencie a spravidla uvidia na svojich účtoch oveľa menej peňazí než bežní podnikatelia, ktorí pre firmu pracovali na dodávateľské zmluvy, ak vôbec niečo.

Buňák podľa Hospodárskych novín prestal svoje peniaze od Váhostavu pýtať, a pre sudkyňu sa tak stal irelevantný.

Keby to tak aj nebolo, čakať, že by pohľadávka Buňáka zmenila jej verdikt, nebolo prečo.

Išlo totiž iba o 15-tisícovú pohľadávku, s ktorou by Buňák tak či tak nemal v podstate žiadne slovo pri rozhodovaní o výplate veriteľov Váhostavu.

„Podľa môjho názoru, ak by aj sudkyňa skonštatovala, že zákon porušený bol, nemalo by to pravdepodobne nepriaznivý vplyv na žiadneho z účastníkov reštrukturalizácie,“ myslí si partner advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law Vladimír Kordoš.

2. Schránka schránke

V hre sú však oveľa vážnejšie podozrenia, a to vtedy, keď príde reč na záhadné schránkové spoločnosti z Cypru či Belize, ktoré na poslednú chvíľu požičali Váhostavu milióny eur, a odvrátili tak jeho krach. Firma tvrdí, že za nimi stoja Širokého známi, ktorí majú k nemu taký dôverný vzťah, že ani netrvali na tom, aby im peniaze niečím zaručil, ako to robievajú banky.

Ak by sa ukázalo, že za nimi, rovnako ako za Váhostavom, stojí sám Široký, mohol pohodlne manipulovať škrtanie dlhov, prípadne finančné problémy firmy umelo preháňať, aby Váhostav dlhy preškrtal.

Keby sa ukázalo, že Široký požičal sám sebe, nesmela by správkyňa tieto firmy zaradiť medzi ostatných bežných veriteľov. Podobne ako Buňák by museli mať v celom škrtaní dlhov skôr pozíciu štatistu, ktorý nakoniec zinkasuje najmenej, ak vôbec niečo.

3. Povie, že je málo dôkazov?

Správkyňa ich však za firmy príliš blízke Širokému nepovažovala, a tak ich nechala rozhodovať o osude všetkých nevyplatených dodávateľov Váhostavu spoločne s nimi. Najväčší prešľap by to predstavovalo pri firme Lomark s matkou v Británii.

Tú správkyňa pustila do kľúčového, 5-členného výboru veriteľov. Ten v skutočnosti rozhodoval o tom, koľko percent zo svojich peňazí nakoniec tá-ktorá firma uvidí. Iba také percentá dlhov na odpis, ktoré schváli výbor, sa totiž posúvajú ďalej na hlasovanie všetkým veriteľom.

Výbor plán odhlasoval a napokon tak urobili aj veritelia. Mohli tak urobiť aj výmenou za prísľub práce na diaľniciach do budúcna. Len máloktorej firme sa v tejto oblasti darí uspieť v štátnych tendroch tak veľmi, ako Váhostavu.

Sudkyňa Bartalská mala  možnosť povedať, že schránky narobili z celej očisty Váhostavu nelegálny biznis, no zrejme bude tvrdiť, že nikto nikde nedokázal, že schránky sú naozaj až také blízke Jurajovi Širokému, že je za nimi on sám.

Najväčší dôkaz, ktorý sa v tejto veci našiel, je odhalenie Aliancie Fair-play, podľa ktorej pre spomínaný Lomark v minulosti pracoval sám šéf Váhostavu – Marián Moravčík. Ten nehovorí, kto je za Lomarkom, a ani ho to nezaujíma.

Bartalská tak môže operovať s tým, že potrebovala nevyvráteľné dôkazy, napríklad z prokuratúry, o prepojeniach medzi Váhostavom a schránkami z Cypru, Belize či pôvodom z Británie. V opačnom prípade, keby poslala Váhostav do konkurzu, ten sa môže úspešne odvolať.

4. Pomohol Fico sudkyni?

Vhodením firmy do konkurzu by tiež mohli byť poškodení jej veritelia. Váhostav tvrdí, že pri bankrote by uvideli oveľa menej peňazí, než keby sa len firma zbavila veľkej časti dlhov a ďalej zarábala na diaľniciach.

Tento argument mohol byť pre sudkyňu barličkou aj pre to, že premiér Robert Fico sľúbil drobným stavbárom, že od nich dlhy Váhostavu odkúpi za polovičnú cenu. Štát sa tak namiesto nich stane veriteľom a aj 49-percentným akcionárom firmy, a zabezpečí, že reštrukturalizácia bude pre nich výhodná.

„Účel reštrukturalizácie sa tak naplní, inak by boli poškodení veritelia,“ hovorí  partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas.

Čo presne má na mysli? To, že súdy odsúhlasujú odpis dlhov a ďalšie podnikanie firmy vtedy, ak budú presvedčené, že takto sa ich veriteľom vyplatí viac peňazí ako pri bankrote.

Fico tiež nechal narýchlo v parlamente schváliť, aby si o pár rokov mohol peniaze od Váhostavu vymáhať späť do polovice ich hodnoty ako bežné pohľadávky a zvyšok z hodnoty dlhov, ktoré skúpil, v prípade, ak uvidí, že firma je v zisku.

Tá mu môže aj donekonečna tvrdiť, že peniaze nemá a pritom ich odlievať preč.

Keby premiér pomoc veriteľom nesľúbil, nie je jasné, či by pre nich konkurz Váhostavu nakoniec nebol lepší. Keď vo Váhostave porovnávali výhody a nevýhody konkurzu a reštrukturalizácie, pre prípad bankrotu vôbec nerátali s tým, že by sa firma predávala celá, a teda aj so zákazkami za stámilióny eur, ktoré má spolu s partnermi v konzorciách do budúcna podpísané so štátom.

5. Ani správkyňa sudkyňu nevyrušila

A čo výhrada, že celý odpis dlhov správcovala mladá, 25-ročná správkyňa Petra Gabrišová?

Okrem toho, že Váhostav je jej prvá správcovská skúsenosť, a rovno taká veľká, Gabrišová môže mať až príliš blízko k jednému z kľúčových veriteľov firmy – Doprastavu.

Gabrišová má totiž väzby na advokátov blízkych tým, ktorí strážili ako správcovia Doprastav z portfólia utajených majiteľov, keď robil to isté, čo chce teraz aj Váhostav: škrtal dlhy.

Doprastav pritom sedel po boku manažérov z Lomarku v spomínanom, kľúčovom 5-člennom veriteľskom výbore, ktorý usmerňoval, koľko dlhov firma minimálne na 5 rokov odpíše.

Sudkyňa Bartalská už dávnejšie povedala, čo si o Gabrišovej myslí, keď ju nechala správcovať vo Váhostave aj po tom, ako ju o vyradenie Gabrišovej z procesu formálne požiadali zástupcovia niektorých veriteľov.

Sudkyňa Bartalská má podľa medializovaných informácií deti so šéfom SIS Jánom Valkom. Jeho post podlieha priamo vláde a premiérovi Robertovi Ficovi.

6. Opozícia namieta

Opozícia hovorí, že Široký má dlhy Váhostavu vyplatiť sám a má na to.

„Takéto podvodnícke firmy tu budú naďalej bačovať,“ varoval Ľubomír Galko z SaS.

Premiér takto občanom „v noci vykradne špajzu a ráno ponúka lekvár,“ okomentoval zasa kauzu Váhostav šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Šéf strana NOVA Daniel Lipšic označil podľa agentúry TASR reštrukturalizáciu firmy za podvod.

Štát pritom nebude schopný vymámiť z firmy peniaze naspäť tak, ako si to nachystal v zákonoch, myslí si Lipšic.

„Váhostav je v tejto situácii len kvôli tomu, že jeho manažment tuneloval spoločnosť. Tí istí manažéri ale budú ďalej vo Váhostave fungovať. Keby aj vykazoval zisk, vytunelujú ho na Cyprus,“ tvrdí Lipšic.

Podpredseda KDH Miloš Moravčík v reakcii uviedol, že na dlhy Váhostavu sa každý občan poskladá 10 eurami. „Je to 16. a najväčšie opatrenie druhého sociálneho balíčka Roberta Fica. Oligarchom šlo ale o oveľa viac. My sme narátali, že to bolo cez 1,4 miliardy eur, ľuďom má ísť v rámci balíčka 200 miliónov eur,“ dodal Moravčík.

Teraz najčítanejšie