Slovan Bratislava v KHL: definícia nefunkčného klubu

Keď hral Slovan Bratislava v predposledný deň minulého roku doma proti Jokeritu Helsinki, nebolo to až také zlé. Ale nebolo to ani dobré. Najprv prehrával 0:1, potom 0:2 a potom 0:3. Pár sekúnd pred koncom, keď už väčšina ľudí bola na odchode — lebo zase až tak sa nebolo na čo pozerať —, Kyle Chipchura znížil.

Mohla by to byť sezóna v kocke: Slovan nebol až taký zlý, ale zase nebol ani až taký dobrý. Nakoniec spravodlivo a zaslúžene prehral presne tak, aby bolo jasné, kto je väčší pes. Ale nebola by to pravda.

Sezóna v kocke, to boli skôr posledné zápasy; posledné štyri na ihriskách súperov, ktoré Slovan všetky prehral. A ako: sezóna stratená, peniaze nikde, už ani poriadne nemal kto hrať. V bránke bol junior a na striedačke v brankárskom výstroji hráč z poľa. Už vtedy bolo jasné, že Slovan bude posledný, úplne posledný v celej lige. Zo všetkých najhorší.

Mala to byť sezóna, v ktorej konečne bude lepšie: slovenský tréner, slovenskí hráči, pár dobrých legionárov. Namiesto toho to bola bezprízornosť ako vystrihnutá zo Slovníka slovenského jazyka. Že to nemá zmysel a že to — tak ako všetky posledné sezóny — nikam nepovedie, bolo jasné hneď po prvej sérii prehier. Ktorá prišla na začiatku sezóny. A potom prišli ďalšie. Nie prehry, ale série. To nie je bug, ale feature, Slovan v KHL nemá zmysel.

V normálnom svete by klub odniekiaľ niekam smeroval, ideálne k lepšiemu; Slovan sa namiesto toho každú sezónu prepadá hlbšie. Že sa teraz, keď skončil posledný, už nemá kam prepadnúť, by vlastne malo byť dobrou správou. Ale nie je.

Každý rok v klube rotujú hráči, o ktorých ste buď nepočuli, alebo boli pomerne dobrí pred siedmimi rokmi, alebo sú len proste ochotní obuť si korčule aj napriek tomu, že klub žije na dlh. Casey Bailey prišiel ako strelec a skončil prezlečený za brankára. Striedajú sa tréneri, ktorí udivene rozhadzujú rukami, lebo tento náhodný zlepenec opäť prehral (v novembri až januári 27 zápasov z 32). Sotva je to ich chyba.

Keď Slovan Bratislava do KHL vstupoval, mal sa posunúť na vyššiu úroveň a okrem iného vychovávať hráčov pre reprezentáciu. Prešlo sedem rokov, to je dosť dlhý čas na to, aby sme mohli hodnotiť: talenty pre reprezentáciu — až na dve, tri výnimky — nevychováva a v KHL sa drží len preto, že sa z nej nevypadáva. Dlhuje peniaze hráčom aj mestu, prestal zaujímať divákov. V posledných troch sezónach získal postupne 85, 58 a 33 bodov (v tejto sezóne síce boli prvýkrát za víťazstvo dva body, ale Slovan by aj tak získal menej ako minule). To je definícia nefunkčného klubu.

Nie je to náhoda, ale trend. Slovan je v KHL neudržateľný, súťaž preň nie je prínosom a on nie je prínosom pre ňu. Je to len — tak ako v posledných zápasoch sezóny — tak trochu trápne. Nech sa na to pozriete z hociktorého konca, nedáva to zmysel.

Otázne je, pochopiteľne, čo s tým.

Detva pri všetkej úcte nie je Petrohrad, na návrate Slovana do slovenskej ligy by si navyše zgustli všetky ostatné kluby. Kto navyše zaplatí štadión? Československá liga nevznikne, pretože na každú dohodu treba dve strany. Možno — azda, hádam — by mohla vzniknúť nadnárodná stredoeurópska súťaž, pretože ani slovenská liga bez Slovana nie je celkom ono.

Potom by Slovan bol tam, kam patrí; na KHL totiž podľa žiadnych parametrov nemá. Nateraz je nikde a nanič. Až hanba pozrieť.