Michal Červený
Písal sa 20. apríl 2007 a futbalový Slovan Bratislava hral v 7. kole nadstavbovej časti vtedajšej Corgoň ligy na ihrisku Senca. Remizoval 1:1.
V rovnaký deň 118 rokov predtým sa narodil Adolf Hitler. V sektore fanúšikov Slovana sa objavil transparent s textom „Alles gute Adi“, ktorý sprevádzala kresba smajlíka s fúzikmi a ofinou, ktoré boli pre Hitlera typické.
Ultras fanúšikovia, ktorí vtedy patrili pod zoskupenie Belasá Šlachta, však tvrdili, že nešlo o Hitlera. Vraj len gratulovali svojmu kamarátovi Adolfovi, ktorý akurát vtedy oslavoval narodeniny.
O tom, že by niekto za takúto otvorenú propagáciu nacizmu niesol zodpovednosť, nie je nič známe. „Trestné stíhanie bolo dňa 5. októbra 2007 prerušené. Bližšie podrobnosti nie je možné zistiť z dôvodu, že v roku 2018 uplynula lehota, po uplynutí ktorej bol trestný spis skartovaný,“ odpísala Lucia Mihalíková, hovorkyňa bratislavskej krajskej polície.
Slovanisti si svojho kamaráta uctili aj o deväť rokov neskôr, keď na 20. apríla pripadlo derby s Trnavou na bratislavských Pasienkoch. Tentokrát na transparente stálo „Alles Gute vedúci“, pričom písmená „s“ v tvare blesku nápadne pripomínali tie, ktoré boli typické pre nacistické jednotky SS.
Medzi vedúce postavy ultras fanúšikov Slovana patril Tomáš Straka, ktorý mal už vtedy založenú značku oblečenia Eighty Eight. Číslovka „osem“ symbolizuje ôsme písmeno abecedy „h“. Číslovka 88 teda symbolizuje nacistický pozdrav Heil Hitler.
Straka sa začiatkom roka 2011 stal PR riaditeľom klubu a tiež koordinátorom pre styk s fanúšikmi. V klube pracuje dodnes ako marketingový riaditeľ, styk s fanúšikmi má na starosti Stanislav Kramarič, bývalý prezident fanklubu.
„Každý sa nejakým spôsobom vyvíja. Najlepší fanúšikovia všade vo svete sú takí, ktorí dnes majú päťdesiat rokov a v minulosti patrili k ultras. Takéto príklady by sme mali skôr dávať za vzor. Kedysi možno boli ultras, ale keď si dnes dokážu obliecť sako a kravatu a povedať, ideme sa starať o deti a bojovať proti prejavom násilia na futbale, je to len dobre,“ povedal majiteľ Kmotrík st. v roku 2013 pre SME.
Rasizmom otvorili nový štadión
Slovan má najnovšie problémy za rasizmus, ku ktorému prišlo počas ostro sledovaného zápasu proti Trnave pri otvorení Tehelného poľa. Keď bol pri lopte hráč Trnavy tmavej pleti, vydávali opičie pazvuky „hu-hu-hu“.
Polícia potvrdila, že podobnými prípadmi sa zaoberá, no z taktických dôvodov neprezradila, či je to tak aj v tomto prípade.
K incidentu sa ani po viac ako týždni nevyjadril premiér Peter Pellegrini (Smer) ani ministerka vnútra Denisa Saková (Smer), ktorí zápas sledovali z čestnej lóže. SFZ aj ÚLK (riadiaca organizácia ligy) rasizmus odsúdili.
Stanovisko neposkytol ani Slovan, hoci ku kauze technicky nezvládnutého playbacku Maťa Ďurindu, ktorý vystúpil počas otváracej šou, sa na svojom webe vyjadril.
Vyjadrili sa len ultras fanúšikovia. „Nerozumieme, kde, kedy a čo také sa malo udiať,“ napísali na svojej facebookovej stránke.
„Pravdepodobne títo žongléri s pravdou (novinári, pozn. redakcie) opäť zapojili svoju fantáziu, niečo si doplnili, niečo si odmysleli a z našej podpory a poďakovaniu sa našim priateľom z poľského klubu Ruch Chorzow, kde sme skandovali ‚ruch-ruch-ruch‘ spravili mediálne ‚hu-hu-hu‘.“
Rasizmus aj použitie pyrotechniky riešila aj Disciplinárna komisia Slovenského futbalového zväzu, ktorá vo štvrtok Slovanu udelila pokutu 10-tisíc eur a podmienečne zatvorila sektor C (za bránkou, kde sa sústredia ultras) do 30. júna 2019.
Stanovisko Disciplinárnej komisie SFZ
ŠK Slovan Bratislava futbal (Fortuna liga). Berie na vedomie stanovisko klubu k U670 a za HNS divákov (vulgárne pokriky, rasistické a iné prejavy a použitie pyrotechniky) a nedostatočnú US (umožnenie vnesenia a použitia pyrotechniky) počas stretnutia 21. kola FL ŠK Slovan Bratislava – FC Spartak Trnava, podľa čl. 57/1b, g a čl. 58/2a, b, g DP ukladá DS – finančnú pokutu 10 000 €, podľa čl. 58/3 a čl. 12/6 DP a zároveň ukladá DS – odohratie domáceho stretnutia bez divákov, podľa čl. 26/1 DP na 1 súťažné stretnutie v sektoroch C, podľa čl. 26/2, 4 DP, s podmienečným odkladom do 30. 6. 2019, podľa čl. 40/1, 2 DP. Súčasne ukladá klubu ochranné opatrenie, spočívajúce v príkaze prerokovať podstatu disciplinárneho previnenia so združením fanklubu SLOVANISTA, podľa čl. 43/2s DP do najbližšieho domáceho stretnutia, s povinnosťou zaslať vyjadrenie o splnení uloženého ochranného opatrenia.
Týždeň predtým dala Slovanu pokutu tisíc eur za rasizmus fanúšikov v zápase proti Seredi, ktorý sa odohral týždeň pred duelom s Trnavou.
Vztýčená pravica Kmotríka juniora
Problémy však nemajú len ultras fanúšikovia, ale aj najvyšší manažment klubu, konkrétne viceprezident a generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml., syn majiteľa Ivana Kmotríka.
Druhým mužom klubu sa stal v roku 2015. O viac ako tri roky neskôr dosiahol Slovan pod jeho vedením prvý veľký úspech, v trnavskom finále Slovnaft Cupu zdolal Ružomberok.
Už počas prestávky zašiel do rozhodcovskej šatne. Neskôr išiel upokojovať fanúšikov Slovana, no vulgárne s nimi skandoval. Dostal pokutu 10-tisíc eur a do konca kalendárneho roka 2018 mu disciplinárka SFZ zakázala vstup do šatní, technickej zóny vrátane hráčskej lavičky, priestorov extra sedenia a priestorov pre delegátov.
Disciplinárka ho potrestala aj za to, že ho televízne kamery „zastihli so vztýčenou pravicou, ktorou gestikuloval smerom k tribúnam“. Navyše, z videozáznamu sa dá odčítať, že popri zdvihnutí pravice vyslovil známy nacistický pozdrav „Heil Hitler“.
„Voči Ivanovi K. ml. bolo vznesené obvinenie za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek 1 Trestného zákona,“ uviedol pre Denník N Michal Slivka, hovorca policajného prezídia. Prípad sa nachádza v štádiu prípravného konania.
Slovan po incidente vydal stanovisko, v ktorom odmietol „akúkoľvek spojitosť s prejavmi rasovej nenávisti či intolerancie“.
„Zábery na videu považujeme za nešťastné a vytrhnuté z kontextu. Po zápase a zisku trofeje sa viceprezident klubu veľmi radoval a vôbec mu nenapadlo, že jeho gesto môže byť pochopené inak ako obyčajný pozdrav,“ napísal klub.
Na obranu Kmotríka mladšieho uviedol, že v kádri Slovana pôsobia hráči dvanástich rôznych národností a aj niekoľko hráčov tmavej pleti.
„Viceprezident klubu Ivan Kmotrík ml. dôrazne odmieta, že by jeho gesto malo čokoľvek spoločné s nenávistnými prejavmi, a plne sa od nich dištancuje. Vedie klub tak, aby bol otvorený a tolerantný voči ľuďom všetkých národností bez rozdielu farby, pleti či náboženstva.“
Utečenci, vitajte
V roku 2015, konkrétne 4. októbra, boli ultras povzbudzovať svoju juniorku na ihrisku Rapidu Bratislava v súboji proti Sencu.
V čase vrcholiacej migračnej krízy vyvesili na tribúnach transparent s nápisom „Refugees welcome“, čiže „Utečenci vitajte“, slovo utečenci dali do úvodzoviek.
Tento nápis v tom čase vytiahli fanúšikovia Bayernu Mníchov, Borussie Dortmund či u nás Trenčína, no bez sarkastickej konotácie.
Pri nápise slovanistov bola kresba, ktorá pripomínala príjazd vlakov do brány tábora Osvienčim II – Brezinka. V tomto a susednom vyhladzovacom tábore priamo v Osvienčime nacisti počas druhej svetovej vojny vyvraždili vyše milióna ľudí.
Klub uviedol, že ak ide naozaj o nacistický vyhladzovací tábor, správanie fanúšikov odsudzuje. „Či však obrázok naozaj symbolizoval vami spomínaný tábor či akúkoľvek vlakovú stanicu alebo inú budovu, nie je otázka na nás,“ dodal.
Polícia v januári 2016 podozrenie zo spáchania trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd odmietla. Dozorujúci okresný prokurátor sa s tým stotožnil.
Devínsky masaker
Dva roky predtým sa zase fanúšikovia a chuligáni Slovana objavovali na zápasoch najvyššej súťaže s nápisom „Devínsky masaker“. Vedenie klubu pre SME hovorilo, že transparent podľa fanúšikov neodkazuje na streľbu v Devínskej Novej Vsi z augusta 2010.
Vrah Ľubomír Harman počas nej zastrelil sedem ľudí a ďalších pätnástich zranil. Verejnosť incident vnímala ako rasovo motivovaný čin, čo sa však neskôr nepotvrdilo, zrejme išlo len o susedské spory.
Klub tvrdil, že fanúšikov upozornili na „možný morálny aspekt a následnú polemiku okolo vyvesenia takejto vlajky“, no kým text neporušuje zákon, nemôžu im ho zakázať používať.
Ultras transparent obhajovali tým, že vznikol ešte pred streľbou a vytvorili si ho fanúšikovia, ktorí sa vo voľnom čase venujú bojovým umeniam.
„Majú trvalý pobyt v Devínskej Novej Vsi a vášeň pre šport, ktorý sa neraz končí aj zraneniami, preto si vybrali názov Devínsky masaker,“ znelo vysvetlenie, ktoré klub akceptoval.
Nie je to tak, že väčšina ultras šíri nenávisť
Michal Zálešák spolupracoval na kampani Šport spája – rôzne farby jedna hra, ktorú koordinoval Inštitút pre medzikultúrny dialóg. V rámci kampane sa venovali otázke rasizmu a iných diskriminačných foriem nenávisti. V občianskom združení Ľudia proti rasizmu pôsobil ako projektový manažér. Spolupracuje s medzinárodnou sieťou FARE (Football Against Racism in Europe).
Je rasistov na futbale viac ako inde?
Nemáme na to nejaké hmatateľné dôkazy, ťažko sa to porovnáva. Vo všeobecnosti platí, že futbal je spoločenským fenoménom a odráža dianie voči menšinám. Nedá sa to však zovšeobecňovať, záleží od jednotlivých klubov. Je tam ešte jedno špecifikum – na Slovensku celkovo na futbal nechodí veľa ľudí a aspoň v poslednej dobe sa takéto prejavy ukazujú častejšie a potom to naozaj vyznieva tak, že na futbale je percentuálne viac nenávistných ľudí ako v spoločnosti.
Stále však hovoríme o ľuďoch organizovaných v skupinách, napríklad ultras, nie o bežných fanúšikoch…
Áno, zo strany bežných fanúšikov, napríklad rodín s deťmi, nenávistné prejavy nezaznievajú.
O ultras je stereotyp, že sú to všetci bitkári s vyholenými hlavami z okraja spoločnosti. Je to tak naozaj?
Nemyslím si to. Väčšina z organizovaných fanúšikov chodí na zápasy s úmyslom povzbudzovať a vytvoriť atmosféru. O tom je ultras kultúra. Keď sú však tieto skupiny napojené na krajne extrémistické skupiny, môžu vznikať stereotypy. Úlohu hrá aj to, že keď sa ocitnete v skupine, ktorá môže inklinovať ku krajne pravicovým či ľavicovým názorom, môžete preberať vzor správania sa. Myslím si, že väčšina ultras nešíri nenávisť a neschvaľuje takéto myšlienky.
Platí tu nejaká kolektívna vina v očiach verejnosti?
Je to tak. Namieste je otázka, či všetci z davu, ktorí vykrikujú nenávistné heslá, sa vôbec zamýšľajú nad tým, čoho sa dopúšťajú. Či nejde o sfanatizovaný dav, čo však jeho členov neospravedlňuje.
Je situácia v porovnaní s minulosťou horšia alebo lepšia?
Vo všeobecnosti už nežijeme ťažké 90. roky. Keď prišli prví futbalisti tmavej pleti na Slovensko, bolo to horšie. V poslednom čase sa však stále vyskytujú prípady, ktoré patria do skupiny nenávistných prejavov. Otázne je aj to, koľko prípadov zostalo nepovšimnutých a ani o nich nevieme. Áno, je to na ústupe, ale nedá sa povedať, že by to vymizlo. V posledných rokoch ide skôr o problematické transparenty.
Prečo je to na ústupe?
Ťažko to hodnotiť, asi by bolo treba seriózny výskum. Domnievam sa, že veľa robí práca s fanúšikmi. Pomáhajú aj väčšie pokuty, ktoré niektoré kluby dostali od Európskej futbalovej únie UEFA. Vo všeobecnosti pomáha vzdelávanie a represie, napríklad pokuty. Vo všeobecnosti už nežijeme čas 90. rokov, keď bolo napríklad pre skinheads príznačnejšie fyzické násilie. Teraz viac ide o pokriky a transparenty.
V minulosti bolo viac prejavov rasizmu či inej formy nenávisti. Väčšinou sa však vyšetrovanie skončilo jeho zastavením. Prečo je také náročné dokázať tieto skutky?
Má to dve roviny. Prvá je disciplinárne postihnutie klubu Slovenským futbalovým zväzom. Dôkazné bremeno je nižšie, stačí poukázať, z ktorého sektora to išlo.
Iná vec je zistiť, či konkrétny páchateľ spáchal trestný čin. Neviem, nakoľko sú konkrétne štadióny vybavené kamerovým systémom, na ktorého zavedení sa pracovalo, a tak aj potrestali osobu z Trnavy, ktorá mala za hajlovanie ročný zákaz vstupu na štadión.
Pokiaľ ide o udalosti z otvorenia Tehelného poľa, polícia by to mala preskúmať cez kamerové záznamy, ktoré by mali byť k dispozícii z najmodernejšieho štadióna na Slovensku.
Sú v prejavoch nenávisti najhorší fanúšikovia Slovana a Trnavy?
Keď sa niečo udeje, v drvivej väčšine ide o niektorých fanúšikov Slovana, Trnavy a vyskytli sa možné provokácie aj pri fanúšikoch Dunajskej Stredy. Netvrdím, že na ostatných štadiónoch sa nič nedeje, ale keď sa stane niečo veľké, je to pri týchto zápasoch.
Ako je to s Dunajskou Stredou? Aj keď som na ich zápase, pokrikom nerozumiem…
Dlhšie som na ich zápase nebol, ale v minulosti mali transparent, ktorý ďakoval Viedenskej arbitráži. Alebo keď hral Slovan v Dunajskej Strede, mali vlajku so znakom Slovana v maďarskej trikolóre a namiesto Bratislavy tam bol nápis Pozsony, čo je Bratislava po maďarsky.
Klub Slovan Bratislava ani premiér Peter Pellegrini či ministerka vnútra k rasizmu fanúšikov nezaujali žiadne stanovisko. Čo to môže znamenať, keď vieme, že to určite počuli, ak nie priamo na zápase, tak v médiách?
Treba to v prvom rade odsúdiť. Z pozície politikov je potrebné, aby sa podobné prípady vyšetrovali, aj keď to osobne nevedia garantovať. Minimálne treba tlačiť na to, aby sa podobné prípady vyšetrovali a nezapadli prachom. Odkaz navonok je dôležitý, že niečo takéto by v demokratickej spoločnosti nemalo byť tolerované. A to nielen na futbalovom zápase, ale aj niekde na ulici.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
