Denník N

Procházka: Prezidenta si nevyberáme podľa toho, čo môže naozaj spraviť. Vyberáme si kráľa alebo kráľovnú

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kľúčovú úlohu v tom, ako vnímame úrad prezidenta, zohral prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, hovorí ústavný právnik a bývalý prezidentský kandidát Radoslav Procházka.

V úvode knihy Kráľ otec píšete, že na rozdiel od iných krajín bývalého sovietskeho bloku sme v Čechách a na Slovensku mali prezidenta vždy. Do akej miery je to dôsledok toho, že máme minulosť spojenú s monarchiou, a do akej miery je náš prezident tak trochu kráľ?

Monarchistické prvky vnímania prezidentského úradu sú čiastočne prítomné aj v texte ústavy, ale ešte viac v sociálno-psychologickom podhubí, v postoji národa a občianskeho spoločenstva k funkcii hlavy štátu. Autor doslovu knihy profesor Bátora si myslí, že to vieme trasovať späť až k Františkovi Jozefovi. Podľa mňa úplne kľúčovú úlohu v tom, ako vnímame úrad prezidenta, zohral prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Samozrejme, že povedomie o jeho dejinnej úlohe je silnejšie v Čechách a na Morave ako na Slovensku, ale to, kým bol pre republiku, ovplyvnilo právnu úpravu aj na našom území. Za tých sto rokov tu táto funkcia bola vždy. Vždy sa tam hore nechal trón, hoci niekedy menší a zastrčenejší. A vždy sa hlava štátu volala prezident, čo je jediný orgán, ktorý má takúto kontinuitu. Dokonca ani pri vláde neplatí, že sa za tých sto rokov volala vždy vláda.

Kúpte si knihu Kráľ otec od Radoslava Procházku

Potrebujeme prezidenta? Nevystačili by sme si s vládou, parlamentom a súdmi?

Mali sme v našich relatívne krátkych dvadsaťpäťročných dejinách obdobia, keď sme boli bez prezidenta. Aj v knihe píšem, čo sa počas nich dialo. Ja si myslím, že Slovenská republika má mať hlavu štátu. Nielen kvôli tradícii, ale aj z dôvodu, že je to symbolický reprezentant štátu navonok, a tiež preto, že v štruktúre verejno-mocenských orgánov má svoje postavenie a úlohu. Je spolu s parlamentom jediným celoštátne priamo voleným orgánom. V deľbe moci má takáto postava opodstatnenie.

Podtitulom vašej knihy je otázka, načo je nám prezident. Vnímanie jeho úlohy sa pohybuje v intervale, kde na jednej strane je prezident ako ornament a na druhej ako takmer všemocný vládca. Tak vyzerá hlavne počas prezidentskej kampane. Kde v tomto intervale definuje prezidenta slovenská ústava?

Ako v čom, ako v ktorej oblasti. V knihe popisujem postavenie prezidenta práve cez prizmu jeho vzťahu k iným zložkám štátnej moci: k parlamentu, k vláde, k súdnej moci, k armáde atď. Samozrejme, že tie právomoci sa líšia. Ale základným posolstvom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské voľby 2019

Rozhovory

Teraz najčítanejšie