Denník N

Hovoria, že prieskumy klamú, že médiá klamú, lebo nám chcú ukradnúť rozum

Seriózne prieskumy verejnej mienky prekážajú tým istým ľuďom, ktorých politike nevyhovujú profesionálne médiá a ktorí neznášajú rozhodovanie podľa vedeckých faktov. Nie náhodou ich v týchto časoch nájdeme najmä medzi najväčšími odporcami kandidátky na prezidentku Čaputovej.

Dôvody, prečo tak veľa ľudí rozčuľujú prieskumy, v ktorých sa popularita kandidátky Zuzany Čaputovej pohybuje okolo 50 percent, sú zrejme dva.

Prvým je prirodzená rozumná podozrievavosť k prekvapivým výsledkom merania – vďaka za ňu.

Druhým je zámerná snaha spochybniť predstavu Čaputovej podporovateľov, že sú súčasťou niečoho veľkého a úspešného. To je len politický trik, ktorý by sám osebe nebol ani extra škodlivý, ani výnimočne neslušný.

Kričať by sme však mali preto, lebo pri príležitosti útoku na Čaputovú (v minulosti na Luntera či Kisku) sa prieskumy spochybňujú paušálne. Rozširuje sa predstava, že sú zaplatené a že sa im nedá veriť z princípu.

Všímajme si pri tom širší obraz, nielen ako sa teraz ubližuje serióznym výskumným agentúram. Ide tu aj o pokračovanie dlhého systematického boja proti nezávislým médiám, proti tradičnej vede a proti západným pravidlám fungovania politiky.

Pomáha to nepriateľom Západu, škodí to nám a šíri sa to rýchlo. Nepomáhajme k tomu svojou nedbalosťou.

Nie, Čaputová nemusí mať vo voľbách 50 percent

Najprv k oprávnenej pripomienke, že posledné verejné prieskumy preferencií prezidentských kandidátov nemusia ukazovať obraz toho, čo sa naozaj udeje v sobotu 16. marca a potom o dva týždne v druhom kole.

Rast preferencií Zuzany Čaputovej spod desiatich percent na vyše 50 percent za niečo vyše mesiaca je nezvyčajne rýchly, a preto treba byť viac ako inokedy podozrievavý voči stálosti rozhodnutí ľudí vybrať si Čaputovú a aj naozaj ísť voliť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské voľby 2019

Teraz najčítanejšie