Denník N

Ako môže rôznorodosť zachrániť demokraciu

Indický premiér Narendra Modi. Foto - TASR/AP
Indický premiér Narendra Modi. Foto – TASR/AP

Indický príklad ukazuje, že aj vládcovia so sklonmi k autoritárstvu majú svoju slabinu. Je ňou diverzita ich krajín.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Správa špeciálneho vyšetrovateľa Roberta Muellera, ktorú zrejme už čoskoro doručí ministrovi spravodlivosti, bude veľkým testom americkej demokracie. Ako s ňou naložíme? Opäť len otvorene straníckym spôsobom alebo tak, že to posilní náš ústavný systém?

Podľa straníckeho kľúča

V týchto rokoch sa často hovorí o tom, že žijeme v dobe neoliberálnej demokracie. Ľuďmi zvolené vlády a lídri v takých rozdielnych krajinách, ako sú Venezuela, Poľsko, Maďarsko, Turecko či Filipíny, podkopávajú nezávislé inštitúcie, narúšajú dôležité normy a sústreďujú vo svojich rukách nekontrolovanú moc. Vo väčšine týchto štátov politici podlomili brzdy a protiváhy tým, že oslabili inštitúcie, ktoré majú ochraňovať práva. Politické strany boli zbabelé, súdy sa poddali a médiá boli podrobené.

V Amerike tento príbeh nie je taký jednoznačný. Politický systém nefungoval dobre a kontrola excesov prezidenta Trumpa závisela od straníckej príslušnosti. Do veľkej miery sa tak stalo preto, že Republikánska strana pred Trumpom kapitulovala, a to dokonca napriek tomu, že lídri strany verili, že prezident podkopáva samotnú demokraciu. Senátori, ktorí strávili svoj politický život bojom proti zväčšovaniu moci exekutívy, pokorne podporili Trumpovo vyhlásenie falošného stavu núdze. Potichu prijali, že ústredná právomoc kongresu, ktorou je rozhodovanie o tom, ako sa použijú verejné peniaze, môže prejsť na Biely dom.

Nemôžete oklamať všetkých navždy

Na druhej strane, niektoré americké inštitúcie ukázali, že vedia vyvinúť protitlak. Súdna moc si zachovala svoju nezávislosť. Rôzne orgány, ktoré majú právomoc vyšetrovať – FBI či iné orgány ministerstva spravodlivosti –, ukázali, že slúžia krajine a ústave a nie aktuálnemu nájomníkovi Bieleho domu. Médiá boli väčšinou schopné ustáť neobyčajne veľký tlak prezidenta, ktorý na nich takmer denne útočí a ohrozuje ich slobodu a nezávislosť.

Ale najväčším kontrolórom prezidenta Trumpa bola istotne samotná verejnosť, ktorá do istej miery obmedzila jeho správanie tým, ako sa rozhodla vo voľbách do kongresu a ako sa vyjadruje prostredníctvom výskumov verejnej mienky a protestov. Nakoniec, toto má byť nádej pre zdravie a silu akejkoľvek demokracie, že podľa slov pripisovaných Abrahamovi Lincolnovi „nemôžete oklamať všetkých navždy“.

Diverzita a výprask pre premiéra

Moju vieru v silu ľudí posilnili udalosti, ktoré sa v tomto čase dejú v Indii. Aj tam

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie