Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kažimírove daňové licencie zlikvidovali najmä firmy bez zamestnancov

Foto - TASR
Foto – TASR

Aj keď stúpol počet firiem, ktoré boli vymazané alebo šli do likvidácie, spravidla nešlo o aktívne firmy.

Viliam Húdek prevádzkoval viac ako dva roky dve lekárne v Považskej Bystrici. Ročne mal zisk len v stovkách eur, tvrdí, že vo farma biznise sa v konkurencii veľkých sietí dá len ťažko zarábať viac. No keďže jeho dve lekárne mali vysoký obrat, v tomto roku by musel štátu zaplatiť daňovú licenciu, teda minimálnu daň, takmer tri tisícky eur.

Vlani bol pod tlakom, v jednej z lekární prepustil troch zamestnancov a ostatným znížil plat. Nakoniec lekárne zachránil predajom firme, ktorá prevádzkuje väčší počet lekární.

„Zavedenie daňových licencií určite podstatnou časťou ovplyvnilo moje rozhodnutie. Je nemysliteľné, aby sa štát takto správal k podnikateľom, ktorí mu platili dane, aj keď z minimálneho zisku. Keby som bol pokračoval, robil by som to úplne zadarmo alebo platil zo svojho,“ hovorí Húdek. Teraz podniká v zahraničí.

Napriek Húdekovej kritike by však príbeh jeho firmy mohol byť argumentom v prospech daňových licencií. Firma nezanikla, len zmenila majiteľa a jej bývalý vlastník už podniká v inom.

Naozaj zanikať budú vplyvom licencií najmä spiace firmy, argumentoval minister financií Peter Kažimír pri zavádzaní licencií. Vysvetľoval, že spiace eseročky sú rizikom pre možné budúce daňové úniky, a preto je vlastne fajn, ak sa od nich trh očistí.

Skončili najmä neaktívne

Čísla o likvidácii firiem, ktoré analyzoval FinStat, ukazujú, že najmä na konci minulého roka naozaj výrazne stúpol počet firiem, ktoré šli do likvidácie alebo boli vymazané z Obchodného registra.

Keď sú firmy v likvidácii, vtedy už daňovú licenciu neplatia. Ak do nej vstúpili v priebehu roka, mali by platiť minimálnu daň za tú časť roka, keď ešte v likvidácii neboli.

2O8oL (1)

Celkovo bolo vlani z Obchodného registra vymazaných 7401 firiem, kým rok predtým 5211 firiem. Do likvidácie vstúpilo vlani 1816 firiem, v roku 2013 to bolo 692 firiem.

„Určite ide o efekt spôsobený daňovými licenciami,“ hovorí Filip Glasa, zakladateľ portálu FinStat. Podrobnejší pohľad na dáta ukazuje, že prevládajú firmy s nízkymi tržbami a nulovým počtom zamestnancov.

„Z veľkej časti sú to teda spoločnosti, ktoré sa ich majiteľom neoplatí držať a platiť daňové licencie, keďže sú neaktívne,“ hovorí Glasa.

Koľko firiem zaplatí licenciu

Analytici FinStatu sa na základe údajov za rok 2013 pozreli tiež na to, koľkých firiem sa daňové licencie vlastne týkajú. Preskúmali finančné výkazy približne 160-tisíc slovenských firiem, teda asi troch štvrtín spoločností, ktoré sú u nás registrované.

Odhadli tak, že polovica všetkých firiem by platila najnižšiu licenciu, pätina strednú a sedem percent najvyššiu licenciu.

A ak by sa vďaka vyšším daniam nezrušila žiadna fungujúca firma, štát by na daňových licenciách podľa prepočtu FinStatu získal asi 82 miliónov eur, teda asi 0,1 percenta HDP.

Za najlacnejšiu daňovú licenciu platí podnikateľ štátu ročne 480 eur. Zaplatia ju firmy, ktoré nemali vlani až taký vysoký obrat a nie sú platcami dane z pridanej hodnoty (DPH).

Ak sú platcami DPH, zaplatia dvojnásobnú sumu. Veľké firmy s tržbami nad pol milióna eur zaplatia 2880 eur.

Nové firmy nebudú za prvý rok podnikania daňovú licenciu platiť. Chránené dielne ju nebudú platiť vôbec.

Živnostníkov sa daňové licencie netýkajú.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Na Slovensku sa zriadi nový register potravín pre potravinový semafor, ktorý vedie ministerstvo pôdohospodárstva. Parlament schválil novelu zákona o potravinách, ktorú predložil poslanec Sme rodina Patrick Linhart.

Register potravín pre potravinový semafor bude informačným systémom, ktorý obsahuje informácie o potravine a prevádzkovateľovi. Registrácia bude dobrovoľná.

Potraviny v registri majú podľa dôvodovej správy uľahčiť výber spotrebiteľovi a zjednodušiť pomoc štátu v podobe podpory a propagácie domácich a kvalitných surovín, ktoré z dlhodobého hľadiska napomôžu k zníženiu počtu obyvateľstva trpiaceho zdravotnými problémami zapríčinenými nesprávnymi stravovacími návykmi. Registrujúcim orgánom, správcom a prevádzkovateľom registra má byť ministerstvo, ktoré zverejní tento register na svojom webovom sídle.

Cieľom návrhu zákona je tiež doplnenie splnomocnenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach dobrovoľnej registrácie, kritériách a sprístupnenia údajov konečnému spotrebiteľovi.

Plénum prijalo aj pozmeňujúci návrh poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina) a Linharta. Ten spresňuje, že potravinový semafor je jednoduchý, všeobecne zrozumiteľný a transparentný systém registrácie potravín, ktorý zohľadňuje požiadavky spotrebiteľov. Tiež definuje, že do registra potravín sa zapisujú údaje o cieľovej skupine spotrebiteľov, stupni a spôsobe spracovania potraviny, zložení potraviny, kvalite a politike kvality, produkčnom systéme a pôvode potraviny aj o certifikačnom systéme a požiadavkách na bezpečnosť pri výrobe potraviny. Kritériá bude podrobnejšie špecifikovať vykonávací predpis ministerstva. Zároveň sa posúva účinnosť návrhu zákona na 1. januára 2022.

Linhart zároveň avizoval, že potravinový semafor by chcel neskôr rozšíriť na trhoviská, ktoré boli vyňaté, na školy, nemocnice a ďalšie zariadenia. (tasr)

Globálny verejný dlh na konci vlaňajška stúpol na 98 % HDP, odhaduje MMF. Údaj je oveľa vyšší, než fond pôvodne očakával. Dôvodom je pandémia, počas ktorej vlády prijali fiškálne opatrenia na podporu ekonomík za takmer 14 biliónov USD.

MMF pôvodne predpokladal, že verejný dlh sa na konci roka 2020 zvýši na 84 % výkonu svetovej ekonomiky z 83,5 % v roku 2019. V tomto roku má ďalej rásť až na 99,5 %.

Zadlženie skupiny G20 má v tomto roku dosiahnuť 109 % HDP, dlh rozvinutých krajín 124,9 %. Fond vyzval vlády, aby pokračovali vo fiškálnej podpore ekonomík, kým nebude oživenie v plnom prúde.

Dokonca aj potom však podľa neho bude veľa krajín s nízkymi príjmami potrebovať dodatočnú asistenciu vo forme grantov, zvýhodneného financovania, predĺženia splatnosti dlhov a v niektorých prípadoch aj reštrukturalizáciu dlhu. (čtk, reuters)

Nový šéf Commerzbanky chce zrušiť 10-tisíc pracovných miest a zavrieť stovky pobočiek. Obe opatrenia sú súčasťou zmeny stratégie druhej najväčšej nemeckej banky, ktorú od začiatku roka riadi Manfred Knof.

Commerzbank v lete plánovala predstaviť novú stratégiu vrátane ďalších úsporných opatrení. V júli však rezignoval generálny riaditeľ Martin Zielke a šéf dozornej rady Stefan Schmittmann, preto banka prezentáciu odložila.

V decembri sa vedenie firmy dohodlo s odbormi na zrušení 2300 pracovných miest. Nový riaditeľ Manfred Knof, ktorý sa ujal funkcie na začiatku roka, a predseda dozornej rady Hans-Jörg Vetter pracujú na ambicióznejšom pláne znižovania nákladov.

Podľa zdroja Reuters bude vedenie Commerzbanky podrobne rokovať o budúcej stratégii v najbližších dňoch, konečná podoba reštrukturalizácie má byť známa 3. februára. (čtk, handelsblatt, reuters)

Minister dopravy Andrej Doležal opakuje, že sa nestotožňuje s odporúčaním ÚHP, aby nekupoval vlakové súpravy za vyše 140 miliónov eur. „Tak chceme čerpať eurofondy alebo nechceme?“ pýtal sa v debate na sociálnej sieti.

Zámer kúpiť 15 motorových jednotiek do žilinského regiónu a 4 elektrické poschodové jednotky na trať Bratislava – Žilina opäť obhajuje aj s tým, že ide o projekt do zásoby. „Môže sa stať, že v priebehu roka – dvoch v našom dobiehajúcom programovom období sa stane, že dostaneme korekcie alebo niektorý projekt bude v omeškaní a budeme mať objem prostriedkov, ktoré nebudeme vedieť dočerpať,“ vysvetľoval Doležal.

Odporúčanie ÚHP sa opiera skôr o to, že Železničná spoločnosť Slovensko potrebuje investície do súprav inde. Vlaky teda podľa analytikov ministerstva financií kupovať treba, ale iné a inak.

Doležal tvrdí aj to, že dieselové vlaky, ktoré plánuje nahradiť v žilinskom regióne, sú staršie, než udáva ÚHP. „Nie je to pravda, na Kysuciach nie sú nové vlaky, naozaj česť výnimkám,“ povedal Doležal.

ÚHP v hodnotení píše, že nové vlaky v nákupnom pláne železničiarov nahradia najmä súpravy pochádzajúce z modernizácie z rokov 2006 až 2010.

Viac ako milión eur vlani vyplatili poisťovne na Slovensku na poistných udalostiach, ktoré súviseli s pandémiou. Týkali sa práceneschopnosti, hospitalizácie či úmrtia v dôsledku koronavírusu.

„Celkovo sme do konca minulého roka vyplatili skoro 238 000 eur za škody súvisiace s koronavírusom,“ približuje riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Allianz – SP Milan Rajec. Od polovice marca do konca minulého roka nahlásili klienti poisťovne spolu 434 poistných udalostí súvisiacich s covidom-19 za takmer 350 000 eur. S úmrtiami súviselo 162 poistných udalostí.

„Našim klientom boli zo životného poistenia vyplatené poistné plnenia v súvislosti s ochorením covid-19 vo výške viac ako 664 000 eur z 254 poistných udalostí. Najväčší podiel z celkovej vyplatenej sumy tvoria poistné udalosti s rizikom úmrtia,“ vyčíslila hovorkyňa poisťovne Kooperativa Silvia Nosková Illášová.

„Uniqa eviduje 100 prípadov poistných udalostí nahlásených v súvislosti s ochorením na nový koronavírus. Za minulý rok ide o približne 50 000 eur. Evidujeme 12 prípadov poistných udalostí, ktoré sa týkali úmrtia v súvislosti s ochorením na nový koronavírus,“ tvrdí hovorkyňa poisťovne Beáta Lipšicová.

Klienti Generali nahlásili počas minulého roka 271 poistných udalostí, ktoré sa týkali nového typu koronavírusu. „Šlo o udalosti v celkovej hodnote 123 000 eur. V 13 prípadoch išlo o poistnú udalosť v súvislosti s úmrtím na ochorenie covid-19,“ dodala hovorkyňa poisťovne Katarína Kukurová. (tasr)

Nákup s americkou dotáciou: Naď chce objednať ťažšie vrtuľníky, hoci v lete chcel ľahšie

Minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že armáda dostane ďalšie dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. Ak tento plán schváli vláda, Slovensko ich bude mať celkovo jedenásť. Foto - N, MO SR
Minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že armáda dostane ďalšie dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. Ak tento plán schváli vláda, Slovensko ich bude mať celkovo jedenásť. Foto – N, MO SR

Minister obrany Jaroslav Naď ide objednávať dva stredne ťažké vrtuľníky Black Hawk. V lete ich pritom prirovnával k mercedesu, ktorý nie je taký vhodný na bežné mierové úlohy. Časť nákupu by mala zaplatiť vláda USA.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku v januári stúpli medziročne o 1,6 %, výrazne viac v porovnaní s prognózami. Vyplýva to z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Jedným z dôvodov môže byť zvýšenie minimálnej mzdy.

Údaje o januárovej inflácii zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis na internetovej stránke. Analytici očakávali, že ceny stúpnu len o pol percenta. V decembri klesli medziročne o 0,7 %.

„Okrem zmeny sadzieb DPH mohli ovplyvniť vývoj spotrebiteľských cien aj ďalšie faktory, ako cena oxidu uhličitého a zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy od januára 2021,“ uviedol Destatis. (čtk)

V piatok by sa mal odovzdávať úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, potvrdil to minister dopravy Andrej Doležal. „Zajtra, ak všetko platí, sa otvára,“ povedal v diskusii na sociálnej sieti.

V piatok sa tiež očakávajú práce, ktoré sa týkajú križovania rozostavaného obchvatu Bratislavy (D4) a D1. „Zajtra sa začína veľká operácia na diaľnici D1 a D4. Budú tam isté dopravné obmedzenia, ale vo všeobecnosti sa konečne ide robiť podjazd pod D1,“ povedal Doležal.

Tvrdí, že na mieste sa majú použiť technologicky moderné postupy. „Myslím, že celá konštrukcia by sa mala zasunúť pod D1 v priebehu niekoľkých dní,“ dodal Doležal.

Prvá verzia návrhu slovenského plánu obnovy je dostupná na webe. Štyristostranový dokument o návrhu reforiem a investícií za 5,8 miliardy eur zverejnil neznámy používateľ na webe.

Ide o text, ktorý ministerstvo financií poslalo pred Vianocami Európskej komisii. (link na stiahnutie)

Určite sa ešte bude upravovať, pretože zmeny vyžaduje aj Komisia, aj premiér Igor Matovič.

Pomoc pre podnikateľov v cestovnom ruchu by sa mohla zväčšiť. „Zohľadňujeme aktuálny stav a pripravujeme sa na to, aby sme vytvorili nové schémy alebo navyšovali terajšie,“ povedala štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková.

Pripomenula, že keď sa tvorila aktuálna pomoc, situácia bola iná. „Keď sa tvorila platná schéma štátnej pomoci, vychádzali sme z nejakých predpokladov a dát. Epidemická situácia sa však nezlepšuje, naopak, vyzerá to stále tak, že budeme nejaký čas zavretí,“ vysvetľovala Bruncková v debate na sociálnej sieti.

Naznačila, že rezort pripravuje ďalšie schémy. „Sme si vedomí, že musíme konať veľmi rýchlo, aby bola pomoc naozaj včasná,“ dodala.

Štátna tajomníčka tvrdí, že aktuálna pomoc pre cestovný ruch na Slovensku je v porovnaní s Českom a Maďarskom veľmi dobrá. „Rakúsko je na tom o niečo lepšie, to priznávam, treba však brať do úvahy aj to, akú úlohu cestovný ruch zohráva v rakúskom národnom hospodárstve a v akej finančnej kondícii sa tento štát nachádza,“ dodala Bruncková.

Americká ekonomika v 4. štvrťroku rástla v prepočte na celý rok o 4 %, výsledok je zhruba v súlade s odhadmi. Za celý minulý rok, ktorý citeľne poznačila pandémia, klesla o 3,5 %, čo je najstrmší prepad od konca druhej svetovej vojny.

V 3. kvartáli stúpol americký HDP ešte o 33,4 %. Ekonomika sa vtedy začala spamätávať z rekordného prepadu za obdobie apríl až jún, keď v prepočte na celý rok spadla o tretinu.

Vlani na jar sa začal vo svete šíriť koronavírus, ktorý zasiahol ekonomickú aktivitu vo väčšine krajín. V dôsledku pandémie museli zatvoriť obchody aj časť tovární, čo spôsobilo, že bez práce zostali milióny Američanov. Veľa z nich si stále nenašlo nové miesto.

Aký je výhľad

Výhľad na prvé mesiace tohto roka nie je príliš optimistický. Objavujú sa ďalšie prípady nákazy koronavírusom a začínajú sa šíriť jeho nové mutácie.

„V 1. štvrťroku 2021 bude rast pravdepodobne veľmi slabý, v prepočte na celý rok menej než jedno percento,“ upozornil hlavný ekonóm PNC Financial Services Gus Faucher.

Rekordný kontext:

  • Pandémia ukončila rekordnú expanziu americkej ekonomiky, ktorá trvala skoro 11 rokov. Vlaňajší prepad HDP je prvý od roku 2009, keď klesol o 2,5 %. Ekonomika bola vtedy v recesii vplyvom globálnej finančnej krízy.
  • Výraznejší hospodársky prepad než vlani zaznamenali USA za rok 1946, keď sa ekonomika spamätávala po druhej svetovej vojne a HDP klesol o 11,6 %.
  • V zaznamenanej histórii bol najhorší rok 1932, keď ekonomika v reakcii na veľkú hospodársku depresiu klesla o 12,9 %. Súčasná pandémia teda spôsobuje oveľa väčšie hospodárske problémy, než všetky udalosti v minulosti. (čtk, reuters)

 

Hriňovská mliekareň sa odvolala voči pokute 135-tisíc eur, ktorú dostala za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine. Pokutu od Slovenskej inšpekcie životného prostredia označila za lividačnú.

„V odvolaní vyvraciame všetky nepravdy, na základe ktorých nám bola pokuta udelená, a namietame aj jej výšku,“ konštatuje predseda predstavenstva spoločnosti Ján Malatinec.

Podľa neho išlo o mimoriadnu udalosť, ktorú nemohla mliekareň ovplyvniť. V odvolaní uvádzajú, že podľa zákona o vodách, ak k vypúšťaniu priemyselných odpadových vôd dochádza, no deje sa tak bez priameho alebo nepriameho úmyslu, respektíve vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti, nie je možné viniť subjekt z porušenia zákonného ustanovenia. „Upchatie potrubia je udalosť náhodná a nepredvídateľná, ktorá sa stala nezávisle od vôle našej spoločnosti,“ vraví Malatinec.

Továreň v odvolaní upozornila, že v areáli závodu sa nachádza ďalšia drenážna šachta, kde sú podzemné vody pritekajúce zo širokého okolia mesta Hriňová, ktorá nie je odkanalizovaná. „Je absurdné, že kontrola neberie do úvahy to, že vody sa v tejto šachte zmiešajú a až potom vytekajú do rieky Slatina,“ dodáva.

„Pre haváriu z augusta minulého roka nedošlo k žiadnym škodlivým následkom v podobe úhynu rýb alebo iných živočíchov na vodnom toku Slatina, respektíve na životnom prostredí všeobecne,“ podotkol Malatinec. Namieta aj tvrdenie, že úmyselne vypúšťali odpadové vody zo šachty. „Netvrdíme, že sme absolútne bez viny. Je pravdou, že sa nám upchala technologická kanalizácia, na základe čoho došlo k prieniku technologických vôd do drenážnej šachty,“ dodal. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať