Denník N

Kažimírove daňové licencie zlikvidovali najmä firmy bez zamestnancov

Foto - TASR
Foto – TASR

Aj keď stúpol počet firiem, ktoré boli vymazané alebo šli do likvidácie, spravidla nešlo o aktívne firmy.

Viliam Húdek prevádzkoval viac ako dva roky dve lekárne v Považskej Bystrici. Ročne mal zisk len v stovkách eur, tvrdí, že vo farma biznise sa v konkurencii veľkých sietí dá len ťažko zarábať viac. No keďže jeho dve lekárne mali vysoký obrat, v tomto roku by musel štátu zaplatiť daňovú licenciu, teda minimálnu daň, takmer tri tisícky eur.

Vlani bol pod tlakom, v jednej z lekární prepustil troch zamestnancov a ostatným znížil plat. Nakoniec lekárne zachránil predajom firme, ktorá prevádzkuje väčší počet lekární.

„Zavedenie daňových licencií určite podstatnou časťou ovplyvnilo moje rozhodnutie. Je nemysliteľné, aby sa štát takto správal k podnikateľom, ktorí mu platili dane, aj keď z minimálneho zisku. Keby som bol pokračoval, robil by som to úplne zadarmo alebo platil zo svojho,“ hovorí Húdek. Teraz podniká v zahraničí.

Napriek Húdekovej kritike by však príbeh jeho firmy mohol byť argumentom v prospech daňových licencií. Firma nezanikla, len zmenila majiteľa a jej bývalý vlastník už podniká v inom.

Naozaj zanikať budú vplyvom licencií najmä spiace firmy, argumentoval minister financií Peter Kažimír pri zavádzaní licencií. Vysvetľoval, že spiace eseročky sú rizikom pre možné budúce daňové úniky, a preto je vlastne fajn, ak sa od nich trh očistí.

Skončili najmä neaktívne

Čísla o likvidácii firiem, ktoré analyzoval FinStat, ukazujú, že najmä na konci minulého roka naozaj výrazne stúpol počet firiem, ktoré šli do likvidácie alebo boli vymazané z Obchodného registra.

Keď sú firmy v likvidácii, vtedy už daňovú licenciu neplatia. Ak do nej vstúpili v priebehu roka, mali by platiť minimálnu daň za tú časť roka, keď ešte v likvidácii neboli.

2O8oL (1)

Celkovo bolo vlani z Obchodného registra vymazaných 7401 firiem, kým rok predtým 5211 firiem. Do likvidácie vstúpilo vlani 1816 firiem, v roku 2013 to bolo 692 firiem.

„Určite ide o efekt spôsobený daňovými licenciami,“ hovorí Filip Glasa, zakladateľ portálu FinStat. Podrobnejší pohľad na dáta ukazuje, že prevládajú firmy s nízkymi tržbami a nulovým počtom zamestnancov.

„Z veľkej časti sú to teda spoločnosti, ktoré sa ich majiteľom neoplatí držať a platiť daňové licencie, keďže sú neaktívne,“ hovorí Glasa.

Koľko firiem zaplatí licenciu

Analytici FinStatu sa na základe údajov za rok 2013 pozreli tiež na to, koľkých firiem sa daňové licencie vlastne týkajú. Preskúmali finančné výkazy približne 160-tisíc slovenských firiem, teda asi troch štvrtín spoločností, ktoré sú u nás registrované.

Odhadli tak, že polovica všetkých firiem by platila najnižšiu licenciu, pätina strednú a sedem percent najvyššiu licenciu.

A ak by sa vďaka vyšším daniam nezrušila žiadna fungujúca firma, štát by na daňových licenciách podľa prepočtu FinStatu získal asi 82 miliónov eur, teda asi 0,1 percenta HDP.

Za najlacnejšiu daňovú licenciu platí podnikateľ štátu ročne 480 eur. Zaplatia ju firmy, ktoré nemali vlani až taký vysoký obrat a nie sú platcami dane z pridanej hodnoty (DPH).

Ak sú platcami DPH, zaplatia dvojnásobnú sumu. Veľké firmy s tržbami nad pol milióna eur zaplatia 2880 eur.

Nové firmy nebudú za prvý rok podnikania daňovú licenciu platiť. Chránené dielne ju nebudú platiť vôbec.

Živnostníkov sa daňové licencie netýkajú.

Teraz najčítanejšie