Prípad Čaputová: moderné Slovensko a iné legendy

Predstavujeme si to takto: bude svietiť slnko (aj keby nesvietilo), pôjdeme voliť. Budeme sledovať príspevky iných, ktorí rovnako ako my boli voliť a volili poväčšine rovnakú kandidátku. Potom budeme netrpezlivo čakať na prvé výsledky, ktoré nám len potvrdia to, čo sme vedeli. S pocitom víťazstva pôjdeme spať.

Oslava modernity

Vlastne sa už pomaly oslavuje, už sa píšu ódy o Slovensku, ktoré sa zmenilo.

Zrazu je údajne väčšina krajiny rovnaká ako žena, ktorú si pravdepodobne zvolí: otvorená, moderná a tolerantná. Iste; bez dobrej nálady krízu neporazíme, len by sme zároveň nemuseli písať to, čo síce nie je pravda, ale mohlo by byť.

To Slovensko, v ktorom Zuzana Čaputová s veľkým náskokom vyhrá prvé kolo, je totiž to isté Slovensko, na ktorom sa na druhé miesto v prieskumoch premiérovo prepracovali fašisti. Je to to isté Slovensko, ktoré je podľa všetkých ukazovateľov iné ako prezidentka, ktorú sa chystá zvoliť. Je to to isté Slovensko, na ktorom je horúcim kandidátom na druhé kolo Štefan Harabin.

Štefan Harabin ako zákonné zlo

Áno, Štefan Harabin. Zákonné zlo, ktoré povýšilo pomstychtivosť na cnosť. Človek, ktorý podľa ne-o-ve-re-ných informácií klame, kade chodí – a tam, kde nechodí, klame tiež. Pozrite sa naňho už len preto, že sotva niekedy budete mať v dohľadnom čase možnosť vidieť toľko koncentrovanej zloby na jednom mieste.

Štefan Harabin stelesňuje všetko, čím nechcete byť: je pomstychtivý a zlostný, k faktom má dobrodružný prístup. Klame, klame a klame, vie, že klame, a nerobí to napriek tomu, ale práve preto. Zákonné zlo je zlo, ktoré oklamalo demokratické mechanizmy, preniklo dovnútra a teraz demokraciu rozkladá. Ešte aj Kotleba so svojím obyčajným každodenným hejslováctvom pri ňom vyzerá ako obyčajný študent.

No a na tom istom Slovensku, na ktorom sa zákonné zlo chystá obsadiť (prinajhoršom!) tretie miesto, sa Zuzana Čaputová – oprávnene – chystá všetkých prevalcovať.

V čom je vlastne rozdiel

A tak vznikajú a ešte len budú vznikať ódy o tom, ako sa Slováci zmenili na eurooptimistický šík; ako sme zrazu zistili, že do Bruselu máme bližšie ako do Hrochote; ako sme v sebe objavili postoje, o ktorých sme doteraz ani netušili. Akurát to nebude tak celkom pravda a ukázať sa to môže už o rok pri parlamentných voľbách.

Medzi prezidentskými a parlamentnými voľbami totiž existuje niekoľko zásadných rozdielov. Volí sa v jednom a nie v dvoch kolách, volíte strany, nie ľudí. Volíte program, nie symbol. V prezidentských voľbách máte iné, menej konkrétne očakávania: viete, že prezident toho až toľko nemôže a má skôr pôsobiť dojmom, tak vyberáte toho, kto bude pôsobiť dojmom najlepším. Do veľkej miery sa nevyberá program, ale príbeh.

A Zuzana Čaputová?

Množstvo ľudí ju bude voliť nie preto, aká presne je, ale napriek tomu, aká presne je – a nie je na tom nič nesprávne. V parlamentných voľbách by ju nevolili, v prezidentských bez problémov. Jej postoje voči adopciám osobami rovnakého pohlavia (alebo rodinný život) veľká časť jej voličov jednoducho nepovažuje za kľúčové, aj keď s nimi napríklad nesúhlasia.

O čo ide v prezidentských voľbách

Témou týchto volieb totiž nie je, kto, ako a s kým žije, ale generačná výmena: SNS nepodporila nikoho (aj keď poslancom sa páči Harabin), Béla Bugár prepadne. Ak Maroš Šefčovič vôbec postúpi do druhého kola, prezidentom nebude a Smer utrpí ďalšiu zdrvujúcu prehru. Ak nepostúpi, bude to ešte horšie.

Hovoríme takpovediac o konci jednej éry a toto konštatovanie sa pokojne môže týkať aj časti opozície — tvrdiť, že Slovensko sa skokovo posunulo do inej reality, však nie je presné. Aj by sme chceli, aj to tak nie je.

Zuzanu Čaputovú bude zrejme voliť absolútna väčšina tých, ktorí sa zúčastňujú na protestoch, a spolu s nimi aj tí, ktorí na protestoch neboli, ale cítili to rovnako. Veľká časť jej voličov však len jednoducho chce, aby Smer už odišiel. Paradoxne to isté chce aj veľká časť voličov Harabina, len chcú Smer nahradiť niekým iným.

Sorry to spoil the party

Slovami Vinca Lukáča, sorry to spoil the party.

Zvolenie Zuzany Čaputovej síce bude významným krokom do budúcnosti, nebude však skokom: prezidentské voľby sú jednoducho úplne iné ako voľby parlamentné. Ukazujú náladu – nechceme Smer, omnoho menej však ukazujú, čo presne chceme. To ukážu práve parlamentné voľby a prieskumy hovoria jasnou rečou: koľko percent v nich majú jasne proeurópske a nepopulistické strany?

Legendy o modernom Slovensku sú tak pekné, ale prinajmenšom nepresné. Jasné víťazstvo Zuzany Čaputovej v prvom (a zrejme druhom) kole bude znamenať len to, že v danom čase ju za najlepšiu kandidátku v ponuke považovalo najviac ľudí. Odpovedala na objednávku.

Iste, prezidentské voľby sú lakmusovým papierikom, pokračovania sa dočkáme vo voľbách parlamentných. A je pokojne možné, že sa dočkáme presného opaku.