Kedysi bojovala za mier v Severnom Írsku, teraz chce zastaviť brexit

Jane Morrice mala 14 rokov, keď v Severnom Írsku prepukol konflikt medzi protestantmi (unionistami) a katolíkmi (nacionalistami). Stala sa reportérkou BBC v Belfaste a neskôr s predsedom Európskej komisie pracovala na mierovom pláne, ktorý vyvrcholil Dohodou z Veľkého piatka. Rozprávali sme sa, ako sa muži vysmievali ich čisto ženskej strane, aj o tom, ako sa teraz snaží zvrátiť odchod Severného Írska z EÚ.

Donedávna som vôbec netušila, že pri mierovej Dohode z Veľkého piatka boli aj ženy, a to dosť aktívne. Ako ste sa k tomu dostali?

Konflikt ma veľmi zasiahol, celú moju rodinu, tak ako väčšinu rodín v Severnom Írsku. Bola som tínedžerka, keď sa začali nepokoje, ktoré trvali tri dekády. Tridsať rokov konfliktu. Časť z nich som bola v zahraničí, potom som sa vrátila a začala som pracovať v Belfaste pre BBC. Tej práci sme vtedy hovorili naháňanie hasičov požiarov, ale to je príliš mierny výraz pre hrôzu, ktorú sme zaznamenávali. Potom sme spolu s Jacquesom Delorsom vytvorili mierový program, ktorý viedol k Dohode z Veľkého piatka.

Delors bol v tom čase predseda Európskej komisie, ktorá prispela k upokojeniu situácie v Severnom Írsku. Ako ste sa k tomuto procesu dostali vy?

V tom čase som bola v Belfaste predstaviteľkou Európskej komisie pre Severné Írsko a za tých 5 rokov sme úzko spolupracovali. Stále hovorím, že Jacques Delors je môj hrdina. To, čo urobil pre mier v Severnom Írsku, bolo mimoriadne dôležité. Toto je niečo, čo by si ľudia mali uvedomiť, a budem stále pripomínať, že Európska únia zohrala v snahe o mier v Severnom Írsku veľkú úlohu.

Zasadzovanie sa za mier vás doviedlo k čisto ženskej politickej strane – prečo ste sa na to dali? 

Išlo o to, že samotnému podpisu mierovej dohody predchádzali voľby. My, mnohé ženy z rôznych oblastí života, ktoré sme boli na mierovom procese zainteresované, sme si zrazu uvedomili, že pri tom stole, na ktorom sa bude dohoda podpisovať, nebude žiadna žena. A tak sme sa pustili do práce a za šesť týždňov sme dali dokopy čisto ženskú politickú stranu Koalícia žien Severného Írska a šli sme do volieb. Máloktorá z nás pritom bola predtým v politike, no uspeli sme. Stali sme sa deviatou politickou stranou v Severnom Írsku, podarilo sa nám dostať dve ženy do parlamentu a byť pri tom, keď sa podpíše mierová dohoda. Neuveriteľný výsledok. Takto mierová dohoda dostala aj ženskú príchuť, hoci sa o tom nehovorí.

Strany v Severnom Írsku sa delili predovšetkým na katolícke a protestantské. Ako to  fungovalo vo vašej koalícii?

Áno, v tom čase ste boli buď za Britániu, alebo za pričlenenie k Írsku. My sme sa nepripojili ani k jednému táboru. Navyše, u nás sme mali zastúpenie žien, ktoré boli katolíčky, protestantky, bez vyznania aj židovky. Toto sme však neriešili. Keď naše ženy, političky, sedeli za rokovacím stolom a natrafili na problém, vrátili sa do strany a diskutovali sme spolu. Nie podľa viery alebo politickej ideológie, ale ako matky, dcéry, staré mamy, ktoré mali už plné zuby násilia a rozvrátených rodín. Jednoducho sme sa na vec pozerali z inej perspektívy.

Čo ženy priniesli do rokovaní o veľkonočnej mierovej dohode?

Veľkí chlapci za stolom stále hovorili o nacionalizme, armáde, paramilitantných jednotkách a ďalších silových veciach. Takisto hovorili o rovnosti – medzi katolíkmi a protestantmi. Ale nik nehovoril o iných rovnostiach – medzi mužmi a ženami, o integrácii vzdelávania, potrebe pomôcť obetiam, zraneným, vdovám, ten konflikt priniesol oveľa viac problémov, než videli muži.

Ako v roku 1996 v Severnom Írsku, plnom napätia a nevraživosti, reagovala verejnosť na snahu založiť ženskú stranu?

Prvú podporu som dostala od manžela. Najskôr si ma doberal, pýtal sa: Čo