Denník N

Kedysi bojovala za mier v Severnom Írsku, teraz chce zastaviť brexit

Jane Morrice (64), rodáčka z Belfastu, navrhuje pre Severné Írsko špeciálny štatút. Foto - European Economic and Social Committee
Jane Morrice (64), rodáčka z Belfastu, navrhuje pre Severné Írsko špeciálny štatút. Foto – European Economic and Social Committee

Európska únia zohrala pri mierovej snahe veľkú úlohu, rozpráva severoírska politička Jane Morrice. „Z brexitu mi bolo do plaču,“ vraví.

Jane Morrice mala 14 rokov, keď v Severnom Írsku prepukol konflikt medzi protestantmi (unionistami) a katolíkmi (nacionalistami). Stala sa reportérkou BBC v Belfaste a neskôr s predsedom Európskej komisie pracovala na mierovom pláne, ktorý vyvrcholil Dohodou z Veľkého piatka. Rozprávali sme sa, ako sa muži vysmievali ich čisto ženskej strane, aj o tom, ako sa teraz snaží zvrátiť odchod Severného Írska z EÚ.

Donedávna som vôbec netušila, že pri mierovej Dohode z Veľkého piatka boli aj ženy, a to dosť aktívne. Ako ste sa k tomu dostali?

Konflikt ma veľmi zasiahol, celú moju rodinu, tak ako väčšinu rodín v Severnom Írsku. Bola som tínedžerka, keď sa začali nepokoje, ktoré trvali tri dekády. Tridsať rokov konfliktu. Časť z nich som bola v zahraničí, potom som sa vrátila a začala som pracovať v Belfaste pre BBC. Tej práci sme vtedy hovorili naháňanie hasičov požiarov, ale to je príliš mierny výraz pre hrôzu, ktorú sme zaznamenávali. Potom sme spolu s Jacquesom Delorsom vytvorili mierový program, ktorý viedol k Dohode z Veľkého piatka.

Delors bol v tom čase predseda Európskej komisie, ktorá prispela k upokojeniu situácie v Severnom Írsku. Ako ste sa k tomuto procesu dostali vy?

V tom čase som bola v Belfaste predstaviteľkou Európskej komisie pre Severné Írsko a za tých 5 rokov sme úzko spolupracovali. Stále hovorím, že Jacques Delors je môj hrdina. To, čo urobil pre mier v Severnom Írsku, bolo mimoriadne dôležité. Toto je niečo, čo by si ľudia mali uvedomiť, a budem stále pripomínať, že Európska únia zohrala v snahe o mier v Severnom Írsku veľkú úlohu.

Zasadzovanie sa za mier vás doviedlo k čisto ženskej politickej strane – prečo ste sa na to dali? 

Išlo o to, že samotnému podpisu mierovej dohody predchádzali voľby. My, mnohé ženy z rôznych oblastí života, ktoré sme boli na mierovom procese zainteresované, sme si zrazu uvedomili, že pri tom stole, na ktorom sa bude dohoda podpisovať, nebude žiadna žena. A tak sme sa pustili do práce a za šesť týždňov sme dali dokopy čisto ženskú politickú stranu Koalícia žien Severného Írska a šli sme do volieb. Máloktorá z nás pritom bola predtým v politike, no uspeli sme. Stali sme sa deviatou politickou stranou v Severnom Írsku, podarilo sa nám dostať dve ženy do parlamentu a byť pri tom, keď sa podpíše mierová dohoda. Neuveriteľný výsledok. Takto mierová dohoda dostala aj ženskú príchuť, hoci sa o tom nehovorí.

Strany v Severnom Írsku sa delili predovšetkým na katolícke a protestantské. Ako to  fungovalo vo vašej koalícii?

Áno, v tom čase ste boli buď za Britániu, alebo za pričlenenie k Írsku. My sme sa nepripojili ani k jednému táboru. Navyše, u nás sme mali zastúpenie žien, ktoré boli katolíčky, protestantky, bez vyznania aj židovky. Toto sme však neriešili. Keď naše ženy, političky, sedeli za rokovacím stolom a natrafili na problém, vrátili sa do strany a diskutovali sme spolu. Nie podľa viery alebo politickej ideológie, ale ako matky, dcéry, staré mamy, ktoré mali už plné zuby násilia a rozvrátených rodín. Jednoducho sme sa na vec pozerali z inej perspektívy.

Čo ženy priniesli do rokovaní o veľkonočnej mierovej dohode?

Veľkí chlapci za stolom stále hovorili o nacionalizme, armáde, paramilitantných jednotkách a ďalších silových veciach. Takisto hovorili o rovnosti – medzi katolíkmi a protestantmi. Ale nik nehovoril o iných rovnostiach – medzi mužmi a ženami, o integrácii vzdelávania, potrebe pomôcť obetiam, zraneným, vdovám, ten konflikt priniesol oveľa viac problémov, než videli muži.

Ako v roku 1996 v Severnom Írsku, plnom napätia a nevraživosti, reagovala verejnosť na snahu založiť ženskú stranu?

Prvú podporu som dostala od manžela. Najskôr si ma doberal, pýtal sa: Čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Brexit

Teraz najčítanejšie