Denník N

Asymetrické šifry sú ako omeleta – ľahko ich pripravíte, ale vajce z nich už znovu mať nebudete

Ron Rivest, Adi Šamir a Leonard Adleman (zľava) v čase, keď vymysleli RSA. Foto - India Technology Law
Ron Rivest, Adi Šamir a Leonard Adleman (zľava) v čase, keď vymysleli RSA. Foto – India Technology Law

Adi Šamir o svoje víza zažiadal včas. Americkú ambasádu navštívil dva mesiace pred plánovanou cestou do San Francisca. Povolenie však nedostal. Čo už, v poslednom čase sa to stáva stále častejšie, obzvlášť ľuďom z Blízkeho východu. Amerika je opatrná. Tento prípad je však dosť kuriózny.

Profesor Šamir je izraelský občan, špecialista na počítačovú kryptografiu – popravde, jeden z najslávnejších na svete. Účelom jeho cesty do USA bolo predniesť úvodnú prednášku na konferencii RSA 2019, ktorá sa v dňoch 4. až 8. marca konala tak trochu na jeho počesť. RSA je názov kryptosystému, ktorý významne prispieva k počítačovej bezpečnosti Ameriky a mnohých ďalších krajín. Nesie meno po svojich autoroch. No a Šamir je tým S uprostred skratky.

Príbeh šifry RSA stojí za vypočutie. Je vedeckým dobrodružstvom, z ktorého sa rýchlo stalo politické. Má finančný rozmer, ide v ňom o miliardy dolárov. A vypovedá o tom, ako digitálne technológie zmenili svet – a ako svet zmenil ich.

Ako agentovi dopraviť kľúč

Svet elektronickej komunikácie sa navždy zmenil v roku 1976, keď profesor Martin Hellman a jeho doktorandi Whitfield Diffie a Ralph Merkle na Stanfordskej univerzite vymysleli princíp asymetrickej kryptografie. Vyriešili tým problém, ktorý dovtedy stál v ceste praktickému využitiu šifier v počítačových aplikáciách – distribúciu kľúčov.

Základnými pojmami každého šifrovania sú otvorený text, šifrový text a kľúč. Zašifrovať znamená previesť otvorený text na šifrový, pri dešifrovaní je to naopak. V oboch prípadoch potrebujeme kľúč – informáciu o spôsobe šifrovania.

Snáď najjednoduchšia mysliteľná šifra – transpozičná čiže Caesarova – spočíva v abecednom posune písmen správy. Otvorený text ÚTOK prevedieme na šifrový text XWRN, kľúčom je číslo +3, pretože o toľko písmen sme text posunuli. (Táto šifra je v praxi pochopiteľne na nič, dá sa vylúštiť viac-menej spamäti.)

Kľúč je jediný, spoločný pre odosielateľa a príjemcu, preto sa tejto skupine šifier hovorí symetrické. Postupne sa vyvíjali od naivných po veľmi pokročilé. K tým druhým patrila slávna nemecká Enigma, pokladaná vo svojej dobe (mylne) za nedotknuteľnú.

Slávny nemecký šifrovací prístroj Enigma. Foto – TASR/AP

Do rovnakej skupiny spadá skupina široko používaných algoritmov DES, pôvodne vyvinutých v IBM. Odosielateľ si zvolí kľúč, príjemca ho musí nejako získať. To je pomerne jednoduché, pokiaľ je šifrovanej komunikácie málo.

Agentovi v cudzej krajine dovezie kľúč kuriér, alebo sa vopred dohodne, ktoré kľúče sa budú používať v ktorý deň – pravidelná obmena kľúčov je totiž nevyhnutná, inak nepriateľ skôr či neskôr šifru vylúšti. Lenže ako doručiť kľúč, ak ide napríklad o elektronické spojenie s bankou?

Alica, Bob a dva visacie zámky

Predstavte si Alicu a Boba.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie