O Mesiaci by museli mlčať státisíce. Veľké sprisahania sa neutaja, ukazuje vedec z Oxfordu

Dokázali by ste udržať tajomstvo? No nie hocijaké, ale také, ktoré by zmenilo pohľad ľudí na svet, napríklad, že medzi nami žijú mimozemšťania.

Ako rýchlo by sa také sprisahanie prevalilo, ak by o ňom vedeli desaťtisíce či státisíce ľudí, skúmal fyzik David Robert Grimes z Oxfordskej univerzity.

Článok vyšiel v roku 2016 v časopise Plos One a pred pár dňami naň na sociálnej sieti upozornil neurovedec Jay Van Bavel z univerzity v New Yorku.

Ako dlho sa udrží tajomstvo?

„Je niekoľko konšpiračných teórií, ktoré sa týkajú vedy. Zatiaľ čo viera, že ľudia nepristáli na Mesiaci, nemusí nikomu uškodiť, chybné presvedčenia o očkovaní môžu mať fatálne následky. Na druhej strane, nie všetky názory o konšpiračných teóriách sú nevyhnutne chybné,“ hovorí Grimes v správe Oxfordskej univerzity a dodáva, že na mysli má napríklad niektoré odhalenia Edwarda Snowdena o NSA (americká Národná bezpečnostná agentúra).

Grimes ešte dodal: „Bežne sa stáva, že sa konšpiračné teórie a ich vyznávači automaticky odmietnu, no ja som k tomu pristúpil opačne a chcel som vedieť, za akých okolností by mohli byť konšpiračné teórie možné.“

Z toho dôvodu sa vedec pozrel na aspekt tajomstva a skúmal, ako dlho by trvalo, aby prehovoril nejaký babrák (napríklad pri nedeľnom obede alebo s kamarátmi na pive) či whistleblower (oznamovateľ, ktorý upozorní na neetické či protiprávne praktiky) o svetovom sprisahaní.

Vybral si 4 populárne konšpiračné teórie

Oxfordský vedec si vybral niekoľko potvrdených konšpiračných teórií, medzi nimi o experimente v Tuskegee. 

Výskum v uvedenom alabamskom mestečku trval 40 rokov a lekári v ňom černochom sľubovali, že je určený na liečbu „zlej krvi“ (miestny výraz na popis únavy a anémie a iných komplikácií). No v skutočnosti z nich spravili pokusných králikov a skúmali, ako vplýva syfilis na ľudské telo.

Grimes zisťoval, koľko ľudí vedelo o skutočnom pozadí výskumu a ako rýchlo sa verejnosť dozvedela, že ide o podvod.

Nadobudnuté údaje potom aplikoval na štyri dnes populárne konšpiračné teórie o tom, že Američania nepristáli na Mesiaci, klimatická zmena je podvod, nebezpečenstvo vakcín sa naschvál tutlá a farmaceutické firmy taja liečbu rakoviny.

V prvom a druhom prípade by do hoaxu bolo zainteresovaných na celom svete viac ako 400-tisíc kompetentných, v ďalších dvoch viac ako 700-tisíc.

Od prvého pristátia na Mesiaci uplynie tento rok 50 rokov, čo znamená, že už polstoročie musia státisíce ľudí spojení s programom Apollo a NASA držať jazyk za zubami, aby svetu neoznámili tú „úžasnú“ novinu, ktorá by ich zaručene spravila slávnymi – že všetko je iba podvod a pristátie sa nahralo vo filmovom štúdiu na Zemi.

O sprisahaniach by sme už dávno mali vedieť

Grimes vymyslel matematickú rovnicu, ktorá vyjadruje, ako rýchlo by sa malo sprisahanie prezradiť pri danom počte zainteresovaných.

Oxfordskému vedcovi vyšlo, že všetky uvedené konšpiračné teórie by mal nejaký nešikovný babrák vyzradiť či investigatívny whistleblower vypátrať do štyroch rokov.

To znamená, že ak sú uvedené sprisahania naozaj pravdivé, podľa Grimesa by sme o nich už dávno mali vedieť.

Vedec tiež vypočítal, že ak sa má nejaké sprisahanie ututlať viac ako desaťročie, musí o ňom vedieť menej ako tisíc ľudí. „Podvod trvajúci 100 rokov by mal ideálne zahŕňať menej ako 125 ľudí,“ píše Oxfordská univerzita v správe k článku.

Grimes k tomu dodal: „Nie každý, kto verí na konšpiračné teórie, je nerozumný alebo nerozmýšľa. Dúfam, že ak ľuďom ukážeme, aké nepravdepodobné sú niektoré sprisahania, niektorí z nich si rozmyslia svoje anti-vedecké predstavy.“

Moc

Konšpiračné teórie sa netýkajú iba politiky, ale moci vo všeobecnosti, povedala etnologička Zuzana Panczová v relácii RTVS o vede s názvom Experiment. Odborníčka pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

Takými organizáciami, ktoré disponujú mocou, sú aj NASA alebo farmaceutické firmy, preto im časť ľudí nedôveruje a snaží sa voči nim zdola vymedziť.

Z toho dôvodu niektorí neveria oficiálnym verziám a hlásajú, že „všetko je inak“.

V experimente, ktorý v roku 2012 spravil Michael Wood z univerzity v Kente a jeho tím, sa ľudí pýtali na ich názory na dolapenie teroristu Usámu bin Ládina v Pakistane v roku 2011.

Autori štúdie zistili, že ak ľudia verili, že to bolo celé zinscenované a bin Ládin bol už dávno mŕtvy, boli zároveň náchylnejší súhlasiť s inou konšpiračnou teóriou, že ešte žije a Američanom naďalej uniká.

To isté sa ukázalo aj v prípade sprisahania o lady Diane – ľudia, ktorí si mysleli, že svoju smrť fingovala, aby unikla dotieravým médiám, skôr verili tomu, že autonehoda, pri ktorej v Paríži zahynula, nebola výsledkom náhody, ale úmyselnej vraždy.

Lenže ak je platná prvá konšpiračná teória, nemôže byť aj tá druhá – bin Ládin a lady Diana nemôžu byť zároveň živí aj mŕtvi. Čo to teda znamená? Podľa autorov psychologickej štúdie toľko, že časti ľudí je vlastne jedno, ktorej konšpiračnej teórii aktuálne veria, pretože ich názory spája niečo hlbšie, v tomto prípade nedôvera v mocné autority, ktoré nám „určite niečo taja“.

Panczová v relácii RTVS povedala, že niektoré udalosti, ktoré sa najprv javili ako konšpiračné, sa napokon ukázali ako pravdivé, medzi nimi slávna aféra Watergate, ktorá viedla až k rezignácii amerického prezidenta Richarda Nixona v roku 1974. No etnologička zo SAV dodala: „Netvrdím, že konšpiračné teórie musia byť nevyhnutne nepravdivé, zároveň však z toho nevyplýva, že musia byť pravdivé.“

Povery a konšpiračné teórie

Jej kolega, sociálny antropológ Vladimír Bahna v relácii vysvetlil, čo spája povery a konšpiračné teórie. „Poverčivosť je charakteristická tým, že v udalostiach, ktorým ľudia čelia, rozpoznávajú isté súvislosti a pravidelnosti, a to aj bez toho, aby na to existovalo nejaké reálne opodstatnenie.

Keď niekomu prejde čierna mačka cez cestu a večer sa mu niečo stane, tak to, že tieto dve udalosti spojí len preto, že jedna nasledovala po druhej, je prejavom poverčivosti,“ vraví Bahna, ktorý pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

Podľa vedca zo SAV spočíva druhý aspekt poverčivosti v tom, že ľudia nechcú akceptovať náhodu. „Keď sa im stane niečo negatívne alebo nešťastné, spätne vyhľadávajú, čo by za to mohlo, a nájdu si tú (čiernu – pozn. red.) mačku. Rozdiel medzi konšpiračnými teóriami a poverovými predstavami je v tom, že súvislosť sa v prípade poverových predstáv zdôvodňuje magickým alebo nadprirodzeným pôsobením, zatiaľ čo v prípade konšpiračných teórií ide o skryté pôsobenie mocných a vplyvných osôb.“