Denník N

Putina sme podcenili, nechceli sme byť nepriateľmi nového Ruska, povedala Albrightová ešte pred tromi rokmi

Madeleine Albrightová s pripnutým Radom bieleho leva. Foto - Richard Klíčník/Argo
Madeleine Albrightová s pripnutým Radom bieleho leva. Foto – Richard Klíčník/Argo

Aktualizované 23. 3. 2022: Vo veku 84 zomrela Madeleine Albrightová. „Keď som priviedla svoju rodnú krajinu do NATO, bol to veľmi vzácny okamih,“ povedala v roku 2019 v rozhovore pražská rodáčka pre český Deník N.

Bývalá ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madeleine Albrightová prišla na rozhovor s Radom bieleho leva pripnutým na mieste, kde nosí brošňu.

„Potrebujem byť hrdá na krajinu, v ktorej som sa narodila, a som šťastná, že môžem toto vyznamenanie nosiť,“ vysvetlila politička, ktorá si do Prahy prišla pripomenúť dvadsiate výročie vstupu Českej republiky do NATO a propagovať svoju najnovšiu knihu Fašizmus: Varovanie.

Dnes je to presne dvadsať rokov od vstupu Maďarska, Poľska a Česka do NATO. Vtedy boli tieto krajiny vítané ako vzorní žiaci demokratického vývoja strednej Európy. Keby ste dnes mali rozhodovať v úlohe ministerky zahraničných vecí USA, dostali by pozvánku do NATO?

Bola by som veľmi nervózna, keby som to dnes mala urobiť. Na jednu vec sa zabúda: NATO nie je len najmocnejšie vojenské zoskupenie histórie, je to aj spojenectvo demokracií. Preambula zakladateľskej zmluvy spomína Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Keď sme uvažovali o vstupe prvých troch krajín zo strednej Európy (Slovensko do NATO vstúpilo až v roku 2004 – pozn. red.), začali sme v roku 1994 programom Partnerstvo pre mier – celý proces zabral päť rokov. Kladiete hypotetickú otázku, ale podľa toho, kto by bol americkým prezidentom, trvalo by dnes veľa času vysvetliť, že demokratická stránka veci je veľmi dôležitá. Pozvanie Čechov do NATO urobil nielen možným, ale dokonca atraktívnym Václav Havel. Jeho úloha bola rozhodujúca.

Ako si treba v strednej Európe počínať, aby sa situácia zlepšila? Čo majú robiť Spojené štáty a čo my Česi?

Nie som si istá, či rozumiem súčasnej českej politike. Čo je kľúčové, a netýka sa to len Českej republiky, je pochopiť, čo spôsobilo ostré rozdelenie spoločnosti. Akú úlohu v tom zohráva ekonomická situácia, akú vzdelanie, akú sociálne siete.

Je problém, keď ľudia počúvajú len názory, s ktorými súhlasia, a utvrdzujú sa v nich. V Spojených štátoch sa ma často ľudia pýtajú, ako zistia, čo je pravda. Odpovedám im, že človek musí porovnať rôzne informácie, ak chce pravdu nájsť. Veľmi dôležitá je existencia médií, ktoré sú skutočne nezávislé.

Jedna vec je pravda a iná sloboda prejavu. V Amerike je vďaka prvému dodatku ústavy beztrestné dokonca aj propagovanie nacistickej ideológie. Dnes sme však svedkami toho, koľko škody voľnosť prejavu pácha. Milióny ľudí môžu byť manipulované platenými trollmi. Z webu sa valí záplava urážok a xenofóbie. Ako máme v takejto situácii stále oceňovať slobodu prejavu?

Dôležité je nespoliehať sa na štát, ale viesť k zodpovednosti samotných ľudí. V otázke slobody prejavu sa často uvádza jeden príklad: Má Američan právo v zaplnenej kinosále nahlas vykríknuť „Horí“? Najvyšší súd k tomu vyhlásil, že je potrebné rozlišovať, za akých okolností je informácia uvedená do obehu a či je takýto prípad naozaj možné obhajovať slobodou prejavu.

Sociálne siete sa na začiatku zdali hotovým požehnaním a všetci počítali s tým, že technológie preukazujú demokracii dobrú službu tým, že ľuďom dodávajú informácie a umožňujú im vyjadriť sa. Dnes vidíme, že tie isté technológie prinášajú aj hromadu problémov. Stále pevne verím v slobodu tlače a nech ma čert berie, keď rôzni ľudia vrátane prezidenta Spojených štátov označujú novinárov za nepriateľov ľudu. Bez poctivých novinárov sa z toho nevyhrabeme.

Rusko sa pod vedením Vladimira Putina ukázalo silným hráčom, schopným ovplyvňovať dianie široko za svojimi hranicami, dokonca aj pri voľbách v USA. Vy ste Putina spoznali osobne ešte ako americká ministerka zahraničia. Boli ste vtedy schopná odhadnúť, čoho všetkého budú on a jeho Rusko schopní?

Áno aj nie. Keď sme sa prvýkrát stretli, bolo to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie