Všetci a všade majú spoločné morálne pravidlá, vravia vedci, ktorí skúmali 60 kultúr

Niektorí hovoria, že morálka je predovšetkým o ujme a spravodlivosti. Iní vravia, že je o maximalizácii úžitku, o altruizme alebo schopnosti vzdať sa okamžitého uspokojenia v prospech dlhodobých cieľov.

V novej štúdii, ktorá vyšla minulý mesiac v časopise Current Anthropology, tvrdí trio antropológov z Oxfordskej univerzity, že funkciou morálky je v prvom rade „podpora spolupráce“.

Spolupráca znamená, keď ľudia koordinujú spoločný postup, aby dosiahli cieľ, ktorý im navzájom prospieva.

Sedem typov morálnych pravidiel

Ako príklad si vezmime pravekého človeka – väčšie zviera mohol uloviť iba vtedy, keď spolupracoval s ostatnými členmi skupiny. Ak by nedbal na ostatných a postupoval by sám, nikdy by to nedokázal. Iba v prípade, že ľudia spojili sily a ťahali takpovediac za jeden povraz, mohli pri love uspieť.

Koordinácia vzájomných aktivít s inými členmi skupiny je však iba jedným typom spolupráce a podľa oxfordských vedcov zahŕňa aj deľbu zdrojov s príbuznými, sociálnu výmenu, riešenie konfliktov spojené s predvádzaním láskavých aj surových (z angl. hawkish) signálov či rysov, deľbu zdrojov a majetok.

Z uvedených siedmich typov spolupráce podľa nich vyplýva sedem typov morálnych pravidiel kooperatívneho správania: 1. pomáhaj príbuzným, 2. pomáhaj svojej skupine, 3. oplácaj láskavé správanie 4. buď statočný, 5. počúvaj nadriadených, 6. zdroje rozdeľuj spravodlivo a 7. rešpektuj cudzí majetok.

Skúmali 60 typov spoločností na celom svete

Ak spolupráca naozaj predstavuje jadro morálky, potom by ľudia mali považovať uvedené typy spolupráce za morálne dobré naprieč rôznymi kultúrami. Ak by to tak nebolo, potom by morálka nebola „funkciou spolupráce“ a do úvahy by prichádzali aj iné kritériá spomenuté v úvode.

Autori štúdie analyzovali etnografické záznamy o morálke zo 60 spoločností na celom svete. Celkovo išlo o 600 zdrojov, ktoré obsahovali 600-tisíc slov.

Vedci zistili, že v skúmaných záznamoch sa v 99,9 percenta vyskytovali uvedené typy spolupráce v pozitívnom zmysle. Jedinú výnimku tvorili Chuukovia v Mikronézii, kde „oceňujú krádež v tom zmysle, že tým ukazujete vlastnú prevahu a to, že sa iným nenecháte len tak zastrašiť,“ píšu autori v štúdii.

Zo zistení o spolupráci ako jadre morálky podľa hlavného autora článku Curryho vyplýva, že „ľudia všade na svete čelia podobným typom problémov, na ktoré používajú podobné typy spolupracujúcich riešení“. Pre Denník N oxfordský vedec ešte dodal: „Vzhľadom na to, že sme spoločenskými primátmi, ktoré takéto dilemy riešili milióny rokov, je vysoko pravdepodobné, že tieto riešenia sú – prinajmenšom do určitej miery – súčasťou nášho biologického dedičstva.“

Doplňme, že naše správanie nie je výsledkom iba biologickej evolúcie, ale aj tej kultúrnej.

V správe Oxfordskej univerzity Curry dodal: „Dúfame, že tento výskum pomôže podporiť myšlienku vzájomného porozumenia medzi ľuďmi odlišných kultúr, aby ocenili, čo nás spája a ako a prečo sa líšime.“

Univerzálna morálka

Curry a jeho tím tiež zistil, že hoci ľudia v 60 odlišných kultúrach naprieč svetom zdieľali rovnaké morálne hodnoty o spolupráci, líšili sa v tom, ako ich zoradili. „V niektorých spoločnostiach uprednostňovali rodinu pred skupinou, inde to bolo naopak. V niektorých spoločnostiach kládli enormný dôraz na odplatu, inde naopak zdôrazňovali skupinovú solidaritu,“ píše sa v štúdii.

Novými zisteniami vedci prispeli do dlhotrvajúcej (filozofickej) debaty o tom, či je morálka univerzálna a prekonáva kultúry, alebo relativistická a líši sa medzi nimi.

Oxfordský antropológ sa v správe univerzity vyjadril, že sa prikláňajú k prvej možnosti, keďže siedmim morálnym pravidlám prikladajú ľudia pozitívny význam naprieč mnohými kultúrami na celom svete. „Všetci a všade majú spoločné morálne pravidlá (z angl. moral code – pozn. red.). Všetci sa zhodujú, že spolupráca a podpora spoločného dobra je správna vec.“

Kritik namieta, že morálka nie je iba o spolupráci

Obsiahly článok v Current Anthropology obsahuje aj niekoľko komentárov odborníkov na etiku a záverečnú odpoveď oxfordských antropológov.

Svetoznámy psychológ Paul Bloom z Yalovej univerzity autorom vytkol, že spolupráca nestačí na vysvetlenie vzniku morálky, keďže aj krysy či psy spolupracujú, no nemajú pojmy, ako sú dobrý, zlý, morálny a podobné.

Na takú kritiku Curry pre Denník N povedal, že netuší, kde by mal v prírode urobiť deliacu čiaru medzi tými, ktorí chápu morálku a ktorí nie. „Nezáleží mi na tom. No záleží na tom, že nech už tú deliacu čiaru spravíme kdekoľvek, vždy sa bavíme o psychologických mechanizmoch na podporu spolupráce, akokoľvek sú zložité,“ vraví oxfordský antropológ Curry.

Bloom autorom ďalej vytýka, že morálka zďaleka nie je iba o spolupráci. „Keď sa ľudia hnevajú na človeka, ktorý mal sex s prasaťom, iba ťažko sú rozčúlení z toho dôvodu, že by sa s ním zle spolupracovalo.“

Na to Curry pre Denník N odpovedal, že uvedená Bloomova pozícia vymedzuje spoluprácu zbytočne úzko. Podľa oxfordského antropológa totiž existujú aj iné typy spolupráce, vrátane riešenia konfliktov cez signály, ako je sociálny status. Curry dodáva, že ľudia častejšie súťažia o obmedzené zdroje tým, že okázalo dávajú najavo svoje spoločenské postavenie, bohatstvo a iné signály, aby odradili svojich konkurentov bez nutnosti „pästných súbojov“.

Ujmu nepovažuje za základný morálny priestupok

Kritik Bloom ďalej namieta, že základ morálky by mohol tvoriť odpor proti tomu, keď nám chcú fyzicky ublížiť (kritérium ujmy), a dodáva, že kritériá statočnosti či rešpektu k majetku iných sú nuansy, ktoré prichádzajú až v neskoršom veku, takže netvoria proklamované jadro morálky.

Na to Curry pre Denník N odpovedal: „No a čo? Naša teória predpokladá, že kooperatívne schopnosti sa dostavia vtedy, keď ich treba. V každom prípade, najnovšie štúdie ukazujú, že schopnosti spojené so siedmimi morálnymi pravidlami vznikajú u ľudí skôr, ako sme si predtým mysleli (Rochat, 2011 a Thomsenová a jej tím, 2011).“

Curry ďalej vysvetlil, že ujmu či ublíženie nepovažuje za základný morálny priestupok. „Nekooperatívnu ujmu, ako je fyzické napadnutie, považujeme za morálne zlú, no kooperatívnu ujmu, ako je ublíženie v sebaobrane, za morálne dobrú. To znamená, že kooperácia je prvotnejšia ako ujma, pretože určuje, za akých podmienok ju možno ospravedlniť a za akých nie.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1086/701478