Nezamýšľané účinky ťaženia proti homosexuálom
Predvolebná kampaň sa našťastie končí, ale jej kolektívnou obeťou sa už stali ľudia s inou sexuálnou orientáciou.
Keby pred dvadsiatimi rokmi slovenskí politici nepresadili priamu voľbu, bol by dnes prezidentom s veľkou pravdepodobnosťou Robert Fico. Naopak šance, že by sa ním mohol stať niekto ako Andrej Kiska alebo Zuzana Čaputová, by boli nulové. To je dosť dobrý dôvod na spokojnosť s priamou voľbou.
A napriek tomu je oprávnená námietka, že priama voľba – rovnako ako referendum – obnažuje spoločenské nervy a vypúšťa z fľaše džinov, ktorých rozumná spoločnosť drží pod zátkou. Nech dopadnú tieto prezidentské voľby akokoľvek, už teraz sú ich obeťou ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou. Väčšina kandidátov ich totiž označila za nepriateľov spoločnosti, líšili sa len v miere brutality svojich výrokov.
Rozkol medzi katolíkmi
Agresivita voči homosexuálom je dnes jedným z poznávacích znakov autoritatívnych režimov, ako sú Rusko, Turecko či Maďarsko. Je to ten istý poznávací znak, podľa ktorého sa dal v minulosti spoľahlivo rozoznať fašistický charakter režimov, vtedy však boli hlavnými nepriateľmi spoločnosti Židia.
Je to stále ten istý vzorec: nepriateľmi sú tí,
