Denník N

Nezamýšľané účinky ťaženia proti homosexuálom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predvolebná kampaň sa našťastie končí, ale jej kolektívnou obeťou sa už stali ľudia s inou sexuálnou orientáciou.

Keby pred dvadsiatimi rokmi slovenskí politici nepresadili priamu voľbu, bol by dnes prezidentom s veľkou pravdepodobnosťou Robert Fico. Naopak šance, že by sa ním mohol stať niekto ako Andrej Kiska alebo Zuzana Čaputová, by boli nulové. To je dosť dobrý dôvod na spokojnosť s priamou voľbou.

A napriek tomu je oprávnená námietka, že priama voľba – rovnako ako referendum – obnažuje spoločenské nervy a vypúšťa z fľaše džinov, ktorých rozumná spoločnosť drží pod zátkou. Nech dopadnú tieto prezidentské voľby akokoľvek, už teraz sú ich obeťou ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou. Väčšina kandidátov ich totiž označila za nepriateľov spoločnosti, líšili sa len v miere brutality svojich výrokov.

Rozkol medzi katolíkmi

Agresivita voči homosexuálom je dnes jedným z poznávacích znakov autoritatívnych režimov, ako sú Rusko, Turecko či Maďarsko. Je to ten istý poznávací znak, podľa ktorého sa dal v minulosti spoľahlivo rozoznať fašistický charakter režimov, vtedy však boli hlavnými nepriateľmi spoločnosti Židia.

Je to stále ten istý vzorec: nepriateľmi sú tí,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac čítania od Martina Šimečku? Skúste knihu Medzi Slovákmi

zobraziť

Prezidentské voľby 2019

Teraz najčítanejšie