Denník N

Cenu Dominika Tatarku za rok 2018 získala publikácia My sme tí, na ktorých sme čakali

Časť laureátov. Foto - Peter Procházka
Časť laureátov. Foto – Peter Procházka

„Stáva sa nám, že sa často ocitáme v cykle ďakovaní. Rečníci ďakujú za nezištnosť a ochotu nám, my im. Ľudia, ktorí nás finančne podporujú, odkazujú Ďakujem, my cítime vďaku za ich dôveru. Ľudia nám ďakujú za náš čas a úsilie, my ďakujeme im za to, že už rok pri nás stoja. Ďakujeme si navzájom. Sme si jeden druhému darom. Premeňme tento dar na lepšie spravovanú spoločnosť. Spoločnosť so zvedavými a angažovanými občanmi, s dôstojne žijúcimi obyvateľmi bez rozdielu na ich profesiu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu a farbu pleti a tiež spoločnosť s politikmi a političkami, ktorých cieľom bude spravodlivá a dobre spravovaná krajina.“

Týmito slovami zakončili svoju reč Táňa Sedláková a Ján Gálik pri preberaní Ceny Dominika Tatarku za rok 2018 za knihu My sme tí, na ktorých sme čakali. Neboli však ocenení iba oni dvaja, spolu s nimi si na pódiu prevzali diplomy aj Karolína Farská, Juraj Šeliga, Katarína Nagy Pázmány, Peter Nagy, Jakub Kratochvíl, Lukáš Füle, Martina Strmeňová a Eva Lavríková. A dodatočne ich dostanú aj Veronika Bruncková, Robert Martin Hudec, Lea Dobias Hanzelová, Pavol Koprda, Mária Červeňová a Adam Brodansky.

Táňa Sedláková a Ján Gálik pri slávnostnej „tatarkovskej“ reči. Foto – Peter Procházka

Týchto šestnásť mladých ľudí má najväčšiu zásluhu na organizovaní a koordinovaní celoslovenských protestov Za slušné Slovensko, ktoré sa začali zhruba pred rokom po násilnej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odznelo na nich množstvo autentických prejavov – do knihy nebolo možné umiestniť všetky, je ich tam 63, prednesených na zhromaždeniach a pochodoch od 2. marca do 22. júna 2018.

Cenu udeľovanú za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku, si ocenení prevzali v stredu podvečer na ceremoniáli v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. V hudobnom programe vystúpili Milan Paľa (husle) a Katarína Paľová (klavír).

Karolína Farská preberá cenu z rúk Petra Gondu. Foto – Peter Procházka

Knihu, ktorá vznikala crowdfundingovým spôsobom, vydalo Artforum, pri jej vzniku nemožno obísť minimálne ešte jedno meno – Alžbeta Vrzgula z Artfora, ktorá bola spolu s Táňou Sedlákovou a Katarínou Nagy Pázmány editorkou vyše tristostranovej publikácie. Jej súčasťou je aj veľmi osobný úvodný text, zoznam všetkých mítingov a vystupujúcich, ako aj množstvo fotografií.

Autori chceli publikáciou zachovať pamätnú atmosféru, jej pocity i „slová pre budúcnosť“. Ako hovorí Peter Nagy, „po zavraždení Jána a Martiny Slovensko žilo solidaritou a súdržnosťou. Práve to sme chceli vštepiť aj do tejto knihy a pripomenúť jej dôležitosť a silu. V knihe je nádej aj nespokojnosť a hnev, nespravodlivosť aj túžba po zmene.“

Dominik by tento záznam chápal ako veľkú literatúru

„Hovoriac o tejto knihe, musím oznámiť, že som v konflikte záujmov, lebo je v nej môj text,“ povedal vo svojom laudáciu vlaňajší laureát Martin M. Šimečka za knihu Medzi Slovákmi. „Na moju obranu nech zaznie, že keď ma Táňa Sedláková s Katkou Nagy Pázmány poprosili o súhlas s uverejnením môjho prejavu z prvej demonštrácie, nedal som im ho. Namietal som, že prejavy z námestí by sa nemali publikovať, lebo ide o odlišné žánre: prejav z tribúny sa spolieha na spontánnu reakciu rovnako naladeného publika, kým napísaný text je intímnym dialógom s neznámym čitateľom. Presvedčili ma, že sa mýlim, a som veľmi rád, že mali pravdu,“ povedal ďalej.

„Táto cena nesie meno Dominika Tatarku, ktorý zomrel, skôr než sa tí, ktorí organizovali demonštrácie Za slušné Slovensko, narodili. A napriek tomu mám pocit, že sa nad nimi po celý čas vznáša Dominikov duch, ktorý sa vždy upínal k tomu, čo nazýval obcou Božou. V nej žijú dobrí ľudia, ktorí zdieľajú spoločnú predstavu o slušnej spoločnosti. Dominik by onen akt protestov nazval obcovaním. A záznam o tomto obcovaní by chápal ako veľkú literatúru. A mal by pravdu,“ zakončil Šimečka.

Všetky tieto slová

„Uplynuli tisíce rokov od daru Desatora,“ povedal vo svojom laudáciu Miloš Lichner, jeden z trojice editorov druhej vlaňajšej ocenenej knihy Žalmy 51 – 75, „a zdá sa mi, bohužiaľ tak vravím, že tých desať Božích slov sme v pokušení zredukovať na jedno, prípadne dve slová. Svätopisec však nalieha, že Boh ich vyslovil všetkých desať. Nesmieme svedčiť iba o časti týchto slov, niektoré si vybrať a iné vynechať. Lebo okrem slova nezabiješ máme aj prikázania nepokradneš, alebo tiež nevyriekneš krivého svedectva. Totiž to prvé i to druhé a aj to tretie sú výsledkom žiadostivosti človeka za niečím, čo má ten druhý,“ povedal Lichner.

„A práve žiadostivosť či chamtivosť sú predmetom záverečných prikázaní. Nie je to azda príčina zápasov aj na našom Slovensku? Žiadostivosť a chamtivosť vedú ku klamstvám a krádežiam a tie môžu viesť k vražde. A poviem to aj opačne: keď sa smie zabiť, môže sa aj klamať a kradnúť. Preto Boh povedal: Všetky tieto slová.“

Rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pred dielami Daniela Fischera (vľavo). Foto – Peter Procházka

Už tradične je súčasťou ocenenia aj umelecké dielo. Predseda poroty Peter Zajac tohto roku vybral dva diptychy Singularity od Daniela Fischera, priamo vytvorenej ako poctu zavraždeným – Jánovi a Martine. Laureáti sa vzápätí rozhodli venovať tieto diela rodičom Jána Kuciaka a matke Martiny Kušnírovej.


Doterajší laureáti Ceny Dominika Tatarku

1994 Milan Hamada (Sizyfovský údel)
1995 Ivan Kadlečík (Hlavolamy)
1996 Pavel Vilikovský (Krutý strojvodca)
1997 Ivan Štrpka (Medzihry. Bábky kratšie o hlavu)
1998 Pavel Hrúz (Hore pupkom, pupkom sveta)
1999 Ľubomír Lipták (Storočie dlhšie ako sto rokov)
2000 Dušan Dušek (Pešo do neba)
2001 František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík (Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989)
2002 Katalin Vadkerty (Maďarská otázka v Československu 1945 –1948), Ján Johanides (Nepriestrelná žena)
2003 Rudolf Fila (Cestou)
2004 Stanislav Rakús (Nenapísaný román)
2005 Tomáš Janovic (Maj ma rád)
2006 Kornel Földvári (O karikatúre)
2007 Jozef Jablonický (Samizdat o disente), Milan Lasica (Bodka)
2008 Ján Buzássy (Bystruška), Mikuláš Huba (Ideál – skutočnosť – mýtus. Príbeh bratislavského ochranárstva)
2009 Juraj Mojžiš (Voľným okom II)
2010 Iva Mojžišová (Giacomettiho smiech?)
2011 Monogramista T. D (Nie som autor, som metafora)
2012 Oleg Pastier (Za ozvenou tichých hlasov II.)
2013 Mila Haugová (Cetonia aurata a Tvrdé drevo detstva), editorský tím Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová a Miroslav Kollár (Odkiaľ a Kam. 20 rokov samostatnosti)
2014 Ľubomír Longauer (Vyzliekanie z kroja)
2015 Irena Brežná (Nevďačná cudzinka)
2016 Alexander Balogh (Ján Langoš. Strážca pamäti), Ján Štrasser (František Mikloško. Rozhovory o dobe a ľuďoch)
2017 Martin M. Šimečka (Medzi Slovákmi) a editorský tím Bohdan Hroboň, Miloš Lichner a Miša Kapustin (Žalmy 51 – 75)

Za slušné Slovensko

Teraz najčítanejšie