Andrej Danko dosiahol nový vrchol nezrozumiteľnosti

Predseda SNS máva bežne problém vysvetliť, čo chce svetu oznámiť. Platí to aj vtedy, keď nie je od prvej chvíle jasné, že nehovorí úplnú pravdu. V stredu však vysvetľoval neudržateľný postoj SNS k americkej pomoci pri modernizácii našich vojenských letísk. Bolo jasné, že si pri tom pravdu prispôsobuje tak masívne, že jeho obmedzené rétorické schopnosti zúfalo nestačili na naplnenie stanoveného cieľa.

Prejavilo sa to napríklad tým, že keď skončil úvodný monológ, novinári očividne nepochopili, čo ním chcel povedať. Nebola ich chyba, že sa následne opakovane pokúšali zistiť to pomocou otázok, pri ktorých Danko krútil očami.

Skúsme preložiť, o čom chcel verejnosť presvedčiť:

1. Nie je pravda, že SNS odmietla americkú vojenskú pomoc (105 miliónov dolárov), pretože o nej sa ešte vôbec nerokovalo. Rokovalo sa len o zmluve, ktorá poskytnutie takejto pomoci mala po ďalších rokovaniach umožniť.

2. Problém s touto zmluvou podľa Danka je, že síce nepočíta s rozmiestnením amerických vojakov na našom území, ale sú v nej ustanovenia, ktoré by to umožnili. Danko priznal, že to čierne na bielom nevidel, len ho o tom informoval minister obrany.

3. Na vine tohto zmätku nie je SNS, ale vláda, pretože nie je jasné, aký má názor na hypotetickú prítomnosť Američanov u nás. Danko dokonca poľutoval Američanov, že ich takto zavádzame.

4. Danko vraj nemá nič proti Američanom, ale nepáči sa mu, že by sme mali mať takúto zmluvu len s nimi, keďže so žiadnym iným štátom NATO ju nemáme a my sa predsa chceme orientovať na Európu.

V Dankovej argumentácii je niekoľko zásadných havárií.

Najväčšie sa týkajú prvého bodu, pri ktorom Danko tvrdí, že žiadne americké peniaze on ani SNS neodmietli a je nefér, ak ich z toho ktokoľvek obviňuje.

Namiesto siahodlhého vyvracania si pomôžeme dvoma citátmi. Prvý je Dankov a vyslovil ho počas víkendu: „Slovensko má dosť svojich peňazí, my si musíme z vlastných zdrojov financovať svoje projekty.“ Explicitne sa tu o odmietnutí americkej peňažnej pomoci nehovorí, ale je jasné, že Dankov výrok je presne o tom. V nedeľu sa v TA3 dokonca vyhrážal odchodom z vládnej koalície, ak by sme peňažnú pomoc prijali.

Ak by predsa len zostala pochybnosť, potom je tu výrok podpredsedu strany Jaroslava Pašku: „Vojenské investície v hodnote 105 miliónov dolárov, ktoré chcú Spojené štáty použiť na vybudovanie a modernizáciu leteckých základní pri Sliači a Malackách na účel masívnejšieho rozmiestnenia a využitia americkej vojenskej techniky a kapacít na území Slovenska, nespadajú medzi primárne potreby obranného charakteru vybavenia nášho štátu.“

Len stručné zhrnutie: Danko má pravdu, že najskôr musí byť zmluva a až potom peniaze. Lenže je očividné, že on aj Paška majú problém s americkými peniazmi a všetko ostatné im slúži len ako zámienka na odpútanie pozornosti.

O druhom bode veľa nevieme, pretože nielen Danko, ale ani verejnosť presné ustanovenia ešte nevidela. Dôležité však je, že rokovania prebiehali dva roky, pričom ministerstvo obrany sa oficiálne na peniaze od Američanov ešte donedávna tešilo. Náhly obrat Danko vysvetliť nedokázal, hoci sa snažil.

Otázka americkej vojenskej prítomnosti je zároveň veľmi umelá. USA majú vojakov vo viacerých európskych krajinách a nezdá sa, že by tým ich suverenita akokoľvek trpela. Ak by aj rekonštrukcia letiska v Kuchyni znamenala, že na ňom bude malá americká jednotka, našej bezpečnosti to len prospeje, nie naopak. Nezmyselné paralely s augustom 1968 nech rozvádza prokremeľský internet. Politici sú tu na to, aby vysvetľovali, že to je niečo úplne iné. Samozrejme, od Danka sa to čakať nedá. On sa kamaráti s ruskými politikmi, ktorí s augustom 1968 majú omnoho menší problém ako čo len s jediným Američanom na našom letisku.

Priehľadným zavádzaním je aj výhovorka o tom, že SNS je za prehlbovanie európskej vojenskej spolupráce. To by bola úplne legitímna politika, o ktorej sa už niekoľko rokov v Únii intenzívne rokuje. Problém je, že Dankova strana pre naše vojenské letectvo iba nedávno dohodla nákup amerických lietadiel F-16 aj napriek tomu, že sa spočiatku hovorilo o európskom riešení (gripeny), ktoré už bolo takmer dohodnuté.

Dankovo verbálne cvičenie chvíľami mohlo vyvolávať dojem, že pred Američanmi o kúsok cúva. Možno nakoniec pod tlakom premiéra a Mosta-Híd naozaj dôjde k obnoveniu rokovaní o zmluve, ktorá by viedla k poskytnutiu pomoci. Bez ohľadu na to sa Dankovi nedá veriť, lebo sa už otvorene snaží Slovensko posúvať bližšie k Putinovi. Prípadný vynútený ústupok na tom nič nezmení.