Na hrubnutie a vulgarizovanie politiky doplácame všetci

Autor bol v rokoch 2010 až 2012 poradcom Ivety Radičovej

Hanenie, znevažovanie a vylievanie špiny už prestalo byť doménou pochybných webov a spodiny zo sociálnych sietí alebo politikov Mečiarovho, Slotovho či Ficovho typu. Stalo sa súčasťou vystupovania aj takých, ktorí sa pasujú za alternatívu, dokonca sa hlásia k tým hlbším hodnotám. To je ešte horší signál.

Vulgarizujú politiku, zabávajú sa na svojich neslušnostiach a ani len netušia, aký dosah majú vyslovené slová a čo všetko môžu spôsobiť. Predbiehajú sa v stupídnostiach. Netušia, že fyzické násilie sa začína slovným. Keď sa konfrontačná, deštruktívna a krčmová rétorika stáva verejným vyjadrovacím prostriedkom politikov, politika sa posúva do politického suterénu.

Nebolo to tak dávno, čo kritik neslušných povzbudzoval ľudí k neslušnosti. Na tom všetkom sa vedľa neho zabával ten od Kočnerovho termostatu a absolvent Kočnerovho politického rýchlokurzu. Dav sa smial, tlieskal a povzbudený Matovičom vykrikoval na úrovni krčmy. Na to ich vyzývala vraj alternatíva k neslušnosti.

Neslušnosť sa prebíja neslušnosťou, stupídnosť inou stupídnosťou. Samo Marec to vyjadril presne a výstižne, že „nadávanie je zásterkou toho, že inak nemajú čo ponúknuť“ a „každý, kto nadáva, prispieva k erózii spoločnosti, ktorá je už zerodovaná viac než dosť“. Neschopnosť konštruktívnej politiky, neschopnosť ponúknuť zmysluplnú alternatívu sa kompenzuje vulgarizovaním a krčmovým slovníkom.

Vytvárajú sa negatívne vzorce správania i rétoriky. Vzorce, ktoré si časť verejnosti osvojí a podľa toho sa správa. Slovné spojenia sa šíria v slovníku bežných ľudí a poznačujú atmosféru. V konečnom dôsledku to prehlbuje eróziu spoločnosti. Výsledkom je jedna veľká krčma a politický suterén.

Každé hrubnutie a vulgarizovanie politiky je radikalizáciou atmosféry a utvrdzovaním mnohých, že takto je to v poriadku. Nielen v priestore koaličného fanklubu, ale aj v priestore opozičnom. K tomu dehonestovanie eurovolieb, podivné geopolitické precitnutie s klopaním na dvere radikálov a nacionalistov a pochabý hĺbkovo-referendový nápad s nádychom anarchie – sú to spôsoby deformovania demokracie a jej pravidiel. S dôsledkami, ktoré niektorí zjavne nemajú kapacitu chápať.

Nutkavá potreba zaujať za každú cenu a bez akýchkoľvek medzí vytvára atmosféru, v ktorej je možné všetko. Až si to napokon odnesú tí slušnejší. V atmosfére zhrubnutej a zvulgarizovanej politiky tak môže už aj Matovičov poslanec Krajčí so všetkou samozrejmosťou cynicky urážať a znevažovať Zuzanu Čaputovú. Lebo veď je kresťan a ona liberálna. Tak si asi zaslúži démonizovanie, znevažovanie a urážky či netaktné a necitlivé poukazovanie na rodinnú situáciu a demagogické vyvodzovanie záverov v rozpore so základnými princípmi logiky. So sektárskou mentalitou morálnej nadradenosti. Lebo opäť je predvolebným hitom kopnúť si do osoby, ktorá je slušná, tolerantná a nikoho neuráža. Sem sme sa to dostali.

Deštruktívnosť, toxické spôsoby a hrubnutie politiky dokážu spoločnosť otráviť, nie meniť k lepšiemu. Sú pre demokraciu, politickú kultúru a demokratickú diskusiu rovnako rozkladné ako ochrana zlodejov, rozkrádanie štátu a obsluha oligarchie.