Denník N

Skončil, ako žil

Foto- TASR
Foto- TASR

Nebojme sa byť rozdelení. Spojiť nás môže iba budúcnosť.

Je taká vec, niečo ako čarovný prútik, ktorá občas pomáha. Napríklad zmeniť uhol pohľadu alebo žáner. Novinová správička v petrohradských novinách o vražde úžerníčky v rubrike Čierna kronika nič nevyvolá. Ak je impulzom k napísaniu románu Zločin a trest, všetko sa zmení. Z vraždy je téma, kniha, morálny problém.

Krymská vojna a vojna Severu proti Juhu boli prvé fotograficky zachytené. Napríklad fotograf občianskej vojny Mathew Brady. Hrôzy vojny, mŕtvi vojaci. Oveľa viac si ľudia vojnu uvedomili, keď videli komika Bustera Keatona, ako sa jeho smutná postavička kotrmelcami dejín dostala raz na stranu Severanov, raz na druhú Južanov. Diváci sa na groteske smiali a o vojne sa dozvedeli inak, a možno aj viac.

Pred rokmi chcel režisér Juraj Herz natočiť film o láske a o humore v koncentračnom tábore. Film nikdy nenatočil. Znelo to naozaj dosť absurdne. Jeho by síce ťažko mohol niekto obviniť zo znevažovania alebo zľahčovania, veď v tábore bol. Pravda povedaná šašom býva niekedy zrozumiteľnejšia.

Je čas volieb a prezidentskí kandidáti sa predháňajú v proklamáciách o zjednotení. Dejiny nás dobiehajú. Nie každý má šťastie, že je potomkom hlupáčika z rozprávky, ktorý tvrdil, že do Hlinkovej gardy vstúpil, lebo bol chudobný a oni mu dali krásne čierne čižmy. Ako zjednotiť potomkov obetí a vrahov? Zjednoťte ľudí z jedného činžiaku. Na prvom poschodí tí s arizovanými obrazmi, oproti potomkovia obetí. Čo majú okrem adresy spoločné? Minulosť nie, súčasnosť tak trochu, možno budúcnosť. Niekto má v šuflíku Denník cyklistickej priezvednej roty s fotografiami ukrajinských obesencov, iní nemajú fotografie, len des spomienok v hlave. Nebojme sa byť rozdelení. Spojiť nás môže iba budúcnosť.

Raz som sedel na najvýchodnejšej pláži Stredozemného mora s dvomi starými pánmi. Ten s tvrdým topoľčianskym prízvukom mal veselú náladu. – Mňa len jeduje, že aj ja som, pravda nechtiac, pomohol hospodárstvu slovenského štátu.

Ten druhý sa prekvapene pozrel. – No nekukaj, za mna ani za teba nemusel Tiso platiť Ríši petsto marek. Len na nás dvoch ušetril tisíc … Pri kurze 1:10 to máme … krát … nás, čo sme odišli pred transportmi, bolo … no fakt, ušetril kopu penazí. Škoda, keby som to vedel skór, bol by som mu napísal … „Velavážený pán prezident …“ ná to by bola pekná groteska. Ale teraz bez srandy. Klamal do konca a skončil, jak žil. Ani vlastní ho nemali radi, šak nám o tom hovoril pápežský nuncius. Že im robí len hanbu.

Tisov rovesník Quisling ako synonymum žije, toho skutočného si obyvatelia tej krásnej krajiny s fjordmi vytesnili do zabudnutia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovenský štát

Komentáre

Teraz najčítanejšie