Obsadia naše letiská Američania? Prečo sa Lajčák pustil do Danka? (otázky a odpovede)

Vôbec po prvýkrát si Andrej Danko vypočul od koaličných partnerov, že spochybňuje prozápadné smerovanie Slovenska. Dôvodom sú jeho postoje k rokovaniam s USA.

Danko vo štvrtok kritizoval „ambicióznych úradníkov na ministerstve zahraničia“, že začali rokovať s Američanmi, čím vraj pozývajú americké vojská na Slovensko. „Úradníci mali mať na začiatku zodpovedané to, či nemôže ísť o predprípravu na prítomnosť ozbrojených síl USA,“ povedal v Rádiu Expres.

V piatok nezvykle ostro zareagovalo ministerstvo zahraničia vedené Miroslavom Lajčákom (Smer-SD), podľa ktorého predseda SNS nehovorí pravdu a dokonca môže škodiť celej krajine.

„Útoky na svoju adresu vnímame ako pokus o zmenu geopolitického ukotvenia Slovenska. Takéto pokusy ohrozujú bezpečnosť a prosperitu Slovenska a jeho občanov,“ uviedlo ministerstvo.

Vládnu koalíciu rozdeľuje tento spor od minulého týždňa. SNS žiada, aby Slovensko odmietlo peniaze, ktoré ponúkli Američania na modernizáciu vojenských letísk. „Nedovolíme, aby akýmkoľvek spôsobom boli púšťané také investície alebo vojská na územie Slovenska,“ hovoril Danko v TA3.

Opačný postoj zaujal prezident Andrej Kiska, opozičné strany i niektorí koaliční politici, vrátane premiéra. „Ak to bude výhodné pre krajinu a nebude to znamenať, že si tu iné vojská budú chodiť hore-dole, tak by sme boli viete čo, keby sme tie peniaze odmietli,“ reagoval Pellegrini tento týždeň.

Denník N sa o téme amerických peňazí rozprával s viacerými ľuďmi z prostredia rezortu obrany aj diplomacie. Prinášame niekoľko odpovedí, ktoré vám môžu pomôcť zorientovať sa v najnovšom koaličnom spore.

1. O čom sa vlastne rokuje?

Ak ste v stredu nerozumeli tlačovej konferencii Andreja Danka, na ktorej sa polhodinu snažil celú vec vysvetliť, chyba nemusí byť na vašej strane. Ide o dosť zložitú tému. Pre jednoduchosť sa dá povedať, že Slovensko rokuje s Američanmi o dvoch rôznych veciach.

Prvá: USA a Slovensko začali pred rokom vyjednávať o Dohode o obrannej spolupráci (Defence Cooperation Agreement – DCA). Tá má riešiť rôzne praktické veci, ako je napríklad otázka DPH pri amerických investíciách, ale tiež to, aké zákony by sa vzťahovali na amerických vojakov, ktorí by sem z rôznych príčin jazdili. O tejto dohode sa rokuje približne rok, za rokovania zodpovedá Lajčákovo ministerstvo zahraničia.

Druhá: Američania ponúkli Slovensku možnosť čerpať peniaze z programu Európska iniciatíva odstrašenia (European Deterrence Initiative – EDI), ktorý inicioval ešte bývalý prezident Barack Obama. Tento vládny fond má pomôcť zlepšiť obranu členských krajín NATO, zvlášť tých, ktoré ležia na východnej hranici.

Slovensko by z neho mohlo zaplatiť investície do vojenských letísk Kuchyňa a Sliač, na ktoré doteraz nenašlo peniaze. Túto vec má primárne na starosti ministerstvo obrany pod vedením SNS.

2. Čo urobila SNS?

Minister obrany Peter Gajdoš koncom januára poslal list americkému veľvyslancovi Adamovi Sterlingovi, v ktorom oznámil, že fakticky zastavuje prípravu na čerpanie peňazí z programu EDI.

Na to, aby Slovensko mohlo tieto zdroje použiť, musí mať od Američanov odsúhlasené konkrétne projekty. To si vyžaduje, aby na slovenské letiská jazdili americké expertné tímy z dôvodu, aby videli, čo presne tam vojaci potrebujú opraviť a vybudovať. Gajdoš však veľvyslancovi oznámil, že nateraz si neželá, aby takéto návštevy pokračovali.

Ambasáde to vysvetlil tým, že najprv je potrebné mať uzavretú dohodu DCA, o ktorej rokuje ministerstvo zahraničia. „Zastávam názor, že sme už dospeli do štádia, keď pre pokračovanie je nutné mať dojednaný právny rámec,“ napísal Gajdoš v liste, na ktorý ako prvá upozornila RTVS.

Američania to úplne nepochopili. Súhlasia síce, že peniaze nie je možné čerpať, kým nie je podpísaná dohoda DCA. Zároveň však hovoria, že ešte pred tým je nutné urobiť množstvo práce. Okrem iného by Slovensko malo napríklad pripraviť vlastné firmy na to, aby sa mohli uchádzať o zákazky platené americkou vládou, ktoré si vyžadujú špeciálnu procedúru.

„Väčšinu prác by mohli zabezpečovať slovenskí dodávatelia, čím by sa na Slovensku vytvorili nové pracovné miesta,“ napísal pre SME veľvyslanec Sterling.

3. Budú na slovenských letiskách Američania?

Toto je asi najcitlivejšia otázka pre verejnosť a odpoveď znie: pravdepodobne áno. O prítomnosť Američanov sa paradoxne postaral v prvom rade Andrej Danko, ktorý minulý rok pretlačil nákup amerických stíhačiek F-16. Tento obchod v hodnote viac než dve miliardy eur zároveň znamená, že na letisku Sliač budú pôsobiť americkí mechanici.

Celkom určite pôjde o mechanikov zo zbrojárskej firmy Lockheed, ktorá je výrobcom lietadiel. Podľa neoficiálnych informácií by však aspoň určitý čas mali byť na našich letiskách aj technici americkej armády.

„Slovenským špecialistom by mali pomáhať nastaviť správny systém prevádzky a opráv lietadiel a dozerať na to, že tento systém dodržiavame,“ hovorí Juraj Krúpa, analytik inštitútu SSPI.

Išlo by o podobnú situáciu, s akou má už Slovensko skúsenosti. V súčasnosti je na letisku Sliač non-stop prítomných dvanásť ruských technikov zo štátnej firmy RSK MiG, ktorí tu pomáhajú udržiavať stíhačky MiG-29. Nominanti SNS ich prítomnosť dokonca označili za výhodu.

Nákup amerických stíhačiek je pritom považovaný za oveľa zásadnejšie rozhodnutie vo vzťahu k USA než dohody, o ktorých sa rokuje dnes.

„Spolupráca pri nákupe F-16 nás pripúta na tridsať-štyridsať rokov v oveľa strategickejšej oblasti k Spojeným štátom. Američania sem budú chodiť,  aby riešili potrebné investície na letisku Sliač, keďže pôjde o strategickú zmenu z ruských strojov na americké,“ povedal v Rádiu Expres štátny tajomník Róbert Ondrejcsák (Most-Híd).

Iná otázka je, či na Slovensko môžu prísť aj americkí vojaci aj v rámci dohôd, pred ktorými varuje Danko, teda mimo projektu F-16.

Všetky strany zdôrazňujú, že sa určite nerokuje o americkej základni, ani o „trvalej vojenskej prítomnosti“. „USA neusilujú o vybudovanie vojenských základní, ani o trvalú vojenskú prítomnosť amerických jednotiek na Slovensku,“ zdôrazňuje hovorca ambasády Griffin Rozell.

Dôležité však je práve slovné spojenie „trvalá prítomnosť“. Podľa informácií Denníka N je v hre reálna možnosť, že by na Slovensko pravidelne chodil americký personál kontrolovať, či na našich letiskách všetko prebieha podľa dohôd. Hlavnou požiadavkou USA je, aby sa ich ľudia nemuseli zdržiavať zbytočnou byrokraciou a mali bezproblémový pohyb po Slovensku.

Práve takéto veci by okrem iného mala riešiť dohoda DCA, ktorá prekáža Dankovi. Tento dokument by mal napríklad určiť, ako by sa riešili situácie, keby sa americkí vojaci niečim previnili.

Podľa informácií Denníka N Slováci žiadajú, aby prípadné väčšie incidenty riešili slovenské úrady, zatiaľ čo menšie priestupky by si Američania mohli vyriešiť sami.

„Vo všetkých štátoch, kde sa o podobných dohodách rokuje, je to citlivá vec a hľadá sa čo najlepší kompromis,“ povedal Denníku N zdroj, ktorý má blízko k vyjednávaniu.

 4. Koľko peňazí USA ponúkajú a čo za ne žiadajú?

Ešte minulý rok ministerstvo obrany oznámilo, že Američania ponúkajú 48 miliónov dolárov. Začiatkom marca už americká ambasáda Denníku N napísala, že v hre je až 105 miliónov dolárov. Prečo došlo k tomuto nárastu?

Prvá spomenutá čiastka by šla primárne na potreby slovenskej armády: za tieto peniaze sa mali opraviť pristávacie dráhy a vybudovať skladové zásoby na palivo. Doteraz na takéto investície neboli peniaze.

„Naša vojenská infraštruktúra je vo veľmi veľmi zlom stave. Na poradách sa bavíme o tom, či nájdeme v rozpočte aspoň dvadsať alebo tridsaťtisíc na takéto účely,“ hovoril Ondrejcsák.

Za zvyšných takmer šesťdesiat miliónov dolárov by mali vzniknúť zariadenia, ktoré by mohli slúžiť pre potreby spojeneckých armád, ale mohli by ich využívať aj Slováci.

Malo by ísť napríklad o sklady, kde by boli dlhodobo umiestnené náhradné diely a munícia pre spojenecké lietadlá. Server Defencenews napísal, že na letisku Kuchyňa pri Malackách by mali byť konkrétne zásoby pre americké bojové lietadlá typu F-15 alebo A-10.

Tieto investície by tak Američanom, aj niektorým ďalším spojeneckým silám, uľahčili možnosť operovať zo slovenských letísk v prípade, že by sa v našom regióne zhoršila bezpečnostná situácia. „Americká strana vďaka tomu bude vedieť, že v prípade krízy sú naše letiská využiteľné pre americké i spojenecké lietadlá. To znamená, že u nás budú môcť pristávať, tankovať alebo im bude možné doplniť palivo,“ povedal jeden zo zdrojov Denníka N.

Popri tom by však tieto sklady slúžili aj slovenskej armáde, ktorej dnes na letiskách chýbajú dostatočné kapacity pre skladovanie paliva alebo munície. Tento nedostatok by pocítila hlavne pri nejakom konflikte, keď by naši piloti museli štartovať a pristávať oveľa častejšie než dnes, na letiskách by im však nemuseli stíhať dopĺňať palivo a výzbroj.

„Naše letiská sú prispôsobené na mierové časy, nie sú dostatočne pripravené na stav, keď by sa výrazne zvýšil počet operačných letov našich pilotov,“ poznamenal bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko, ktorý dnes spolupracuje so stranou Spolu.

5. Išlo by o zásah do suverenity?

Andrej Danko, ale napríklad aj server Aktuality.sk uvádzajú, že akceptovanie amerických návrhov by znamenalo zásah do slovenskej suverenity. Podľa ľudí, s ktorými sa Denník N rozprával, sa to zatiaľ tak jednoznačne povedať nedá: všetko bude vyplývať z toho, aké bude konkrétne znenie dohody.

V dohode DCA by sa skutočne mala riešiť aj možná prítomnosť amerických vojsk, slovenská strana však žiada, aby v nej bolo výslovne uvedené, že takýto scenár môže nastať až na základe súhlasu „slovenských orgánov“. To znamená, že ich príchod by musela za každých okolností schváliť vláda, prípadne parlament a nešlo by o nejaký bianco šek Američanom.

Oproti súčasnému stavu by šlo len o čiastkový posun. Slovensko, tak ako ďalšie členské štáty, už pri vstupe do NATO podpísalo zmluvy s označením NATO SOFA, podľa ktorých by v prípade krízy mohli na našom území operovať cudzie jednotky.

V tomto prípade nastane rozdiel v tom, že dohodu tohto typu by Slovensko uzavrelo aj separátne s jednou krajinou, teda s USA. Ani to by však nebol úplný precedens.

S Českou republikou má dnes Slovensko podpísané dohody, podľa ktorých môžu české stíhačky lietať nad naším územím a slovenské nad českým. Druhá Ficova vláda v roku 2015 prišla s nápadom rozšíriť takúto spoluprácu ešte aj o Maďarsko a Poľsko.

Navyše, ani samotná prítomnosť amerických lietadiel na slovenských letiskách by nebola novinkou. Letisko Kuchyňa pri Malackách už pred 15 rokmi využívali Američania na výcvikové účely, keďže na Záhorí sú k dispozícii priestory, kde môžu piloti zhadzovať aj ostrú muníciu.

USA vtedy na letisku Kuchyňa zaplatili niektoré moderné technológie, ktoré uľahčujú dispečerom navigovanie lietadiel. Tieto zariadenia následne slovenskej armáde zostali.

Na Slovensko aj dnes bežne prichádzajú americkí vojaci, či už na cvičenia alebo na špecializované pobyty. Traja americkí dôstojníci slúžia dlhodobo v styčnom tíme NATO pri Vajnoroch, štyria Američania zase pôsobia v Martine, kde je výcvikové stredisko. Ich prítomnosť musela odsúhlasiť vláda na návrh Dankovho ministra Gajdoša.

„Na základe návrhov ministerstva obrany vláda rozhodla o tom, že v prvej polovici tohto roka pôsobí na území Slovenska celkovo takmer 1 400 cudzích vojakov, z toho takmer 600 amerických vojakov,“ uviedlo ministerstvo zahraničia.

 6. V čom sa Lajčák nezhodne s Dankom?

Danko minulý víkend dal niekoľko silných vyhlásení, v ktorých okrem iného povedal, že Slovensko americké peniaze nepotrebuje. „Slovensko má dosť svojich peňazí, my si musíme z vlastných zdrojov financovať svoje projekty,“ povedal Danko v nedeľu.

V ďalších dňoch svoje vyjadrenia zmierňoval a tvrdil, že Slovensko nemôže podpísať dohody s USA, pretože by potom hrozil príchod amerických vojakov.

„Podmienkou toho, aby sme sa dostali k peniazom, je podpísanie bilaterálnej zmluvy s USA, ktorá hovorí v ustanoveniach o prítomnosti cudzích vojsk,“ vysvetlil Danko v piatok pre Nový čas.

Ministerstvo zahraničia naopak tvrdí, že Danko sa dopustil „pravdepodobne z nevedomosti viacerých nepresností“. Odmieta napríklad jeho špekulácie, že by dohoda s USA mohla umožniť príchod amerických vojakov.

Podľa ministerstva by takúto vec musela za každých okolností schváliť slovenská vláda, prípadne aj parlament. „Prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska nemôže povoliť žiadna bilaterálna zmluva. Takéto rozhodnutie je výlučne v kompetencii vlády a Národnej rady,“ napísalo ministerstvo.

 7. Majú aj iné krajiny takéto dohody?

Ministerstvo zahraničia tvrdí, že zmluva DCA je úplne bežnou záležitosťou a nie je dôvod ňou strašiť. „Rovnaké alebo podobné dohody s USA majú uzatvorené takmer všetky krajiny NATO, z nich dvadsať je aj členom Európskej únie,“ uvádza ministerstvo.

O amerických investíciách tiež rokujú aj ďalšie krajiny. Podobné ponuky ako Slovensko dostali napríklad aj Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko či Maďarsko.

Server Defencenews napísal, že v prípade Maďarska by mohlo ísť o podobný projekt, ako v prípade Slovenska. Američania Maďarom ponúkli investície za 56 miliónov dolárov pre letisko v Kecskeméte, za ktoré by sa postavili palivové nádrže a vylepšila by sa pristávacia plocha, aby tam mohli pristávať aj veľké americké transportné lietadlá C-5.

Iné maďarské letisko v meste Pápa je už od roku 2009 domovskou základňou troch transportných lietadiel NATO typu C-17 Globemaster, na ktoré sa poskladali všetky členské štáty. Tieto lietadlá zásobujú jednotky vyslané do zahraničných misií, obsluhované sú primárne zahraničným personálom.

8. Prišlo Slovensko o možnosť čerpať americké peniaze?

Američania tvrdia, že ich ponuka nie je časovo obmedzená. Pokiaľ by však Slovensko dlho váhalo, tak sa môže stať, že o 105 miliónov dolárov, ktoré vyčlenili pre slovenské letiská, sa môže prihlásiť iný štát.

„Prostriedky schválené kongresom sú naďalej k dispozícii. Čím dlhšie však zostávajú nevyužité, tým sa zvyšuje šanca, že bude prehodnotený ich účel,“ uviedla americká ambasáda.

Premiér Pellegrini avizoval, že budúci týždeň sa chce kvôli tejto veci stretnúť s ministrom Lajčákom i ministrom obrany Gajdošom, aby sa dohodli na ďalšom postupe.

Úplne vylúčený však nemusí byť ani odchod SNS z koalície. Predseda strany Spolu Miroslav Beblavý špekuluje, že SNS môže využiť tému amerických peňazí ako zámienku na rozbitie vlády.

„Podľa informácií zvnútra koalície Andrej Danko odmieta financie na modernizáciu letísk, pretože chce vyvolať predčasné voľby. Kvôli klesajúcim preferenciám sa totiž obáva, že by sa v riadnom čase konania volieb nemusel dostať do parlamentu,“ vyhlásil Beblavý.