Denník N

Z brexitu som zhrozený, je to šialenstvo, hovorí spisovateľ Simon Mawer

Foto – © Barbora Jančárová/In Film Praha
Foto – © Barbora Jančárová/In Film Praha

Britský autor SIMON MAWER má slabosť pre československé dejiny. Vo svetovom bestselleri Sklenená izba opísal cez príbeh slávnej stavby – brnianskej vily Tugendhat zapísanej v zozname architektonického dedičstva UNESCO – dvadsiate storočie plné osudových dejinných zlomov. Do Česka umiestnil aj dej románov Mendelov trpaslík a Pražská jar o udalostiach roku 1968.

Tento týždeň prišiel do Brna na premiéru Sklenenej izby. Film Juliusa Ševčíka ide do kín s povesťou najočakávanejšej udalosti sezóny, v ktorej českí a slovenskí herci účinkujú po boku zahraničných hviezd. Rozhovor sme mohli viesť na výnimočnom mieste. Priamo v izbe slávnej vily, kde sa príbeh odohráva.

Pamätáte si ten pocit, keď ste vošli po prvýkrát do sklenenej miestnosti, sem do Vily Tugendhat?

Áno, bol som dojatý, taký to bol zážitok. Bolo to v roku 1994. Vila bola nezrekonštruovaná, miestnosti na hornom poschodí boli vypratané. Aj napriek tomu si pamätám zvláštny pocit, ako som zostupoval po schodoch dolu do obývacej miestnosti. Ako by som vstupoval do umeleckého diela. Stále ten pocit mám, aj teraz, keď tu sedíme.

Ako na vás pôsobilo Brno?

Brno sa odvtedy neskutočne zmenilo. Päť rokov po revolúcii vyzeralo, ako keby sa komunizmus neskončil. Šiel som autom z Rakúska a videl som obrovskú zmenu po prekročení hranice. Dnes nič také nevidíte, Morava a Rakúsko vyzerajú takmer rovnako.

Váš román je príbehom jednej vily, ale aj predvojnovej republiky, ktorá bola stredoeurópskym ostrovom demokracie. Dnes je kniha znepokojujúco aktuálna, hoci pred desaťročím, keď prvýkrát vyšla, nebola kríza liberálnej demokracie ešte na obzore.

Áno. Znepokojuje ma to. Vidím, čo sa deje v strednej Európe, v Poľsku, v Maďarsku. A nielen tam, zoberte si silnejúcu krajnú pravicu vo Francúzsku. Aj keď si nemyslím, že by hrozilo podobné nebezpečenstvo ako v tridsiatych rokoch minulého storočia, celkovo je to nepríjemné. Určite veľkú časť tejto agresivity živia moderné komunikačné prostriedky, ale čo s tým robiť?

Na druhej strane nesmieme zabúdať na to, čo sa stalo v tridsiatych: myslieť si, že sa nič z toho nikdy nemôže opakovať, je chyba. Kto si myslí, že liberálna demokracia stojí za to, ten by sa mal pripraviť na zápas o ňu. Nevraviac o Británii, kde to politicky vrie.

Ste nervózny z brexitu?

Nie nervózny, som zhrozený. Brexit je kolektívne šialenstvo.

Ako sa brexit dotkne vás, britského občana, ktorý žije v Taliansku?

Očakávam, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory