Aj inteligentní ľudia hlásajú bludy o plochej Zemi, chemtrails či homeopatii

V roku 1997 šokovala svet správa o hromadnej samovražde 39 ľudí, ktorí si v kalifornskom San Diegu vzali dobrovoľne život, aby sa dostali na vesmírnu loď vyšších bytostí, ktorá mala letieť za Hale-Boppovou kométou.

Zo zachovaných videí sa nezdalo, že by členovia sekty trpeli nejakými vážnymi kognitívnymi deficitmi, a javili sa ako vcelku rozumní a premýšľaví ľudia.

„Napriek tomu zastávali také iracionálne predstavy, ktoré ich nakoniec viedli až k spáchaniu samovraždy,“ píše trio autorov novej štúdie, ktorá vyšla v prvom tohtoročnom čísle magazínu Europe’s Journal of Psychology.

Psychológovia v nej obhajujú tézu, že inteligencia nie je garanciou toho, aby ľudia nezastávali predstavy, ktoré sú pochybné či mylné.

Žalovala veštkyňu

Autori článku pôsobia na univerzitách v chorvátskom Záhrebe a Splite a na ilustráciu uvedeného javu – ktorý sa odborne volá dysrationalia – si vypožičali niekoľko aktuálnych a lokálnych príkladov z Balkánu.

Spomínajú napríklad známu chorvátsku režisérku a scenáristku Irenu Škorićovú, ktorá chodila za vešticou, ktorá jej vykladala osud, no keď sa predpovede nenaplnili, rozhodla sa ju žalovať, keďže do sedení investovala značnú sumu peňazí.

Ďalší príklad sa týka bývalého srbského futbalistu Nenada Lalatovića, ktorý žil v predstave, že ho prenasleduje nešťastie, lebo jeho rodinu prekliali. Veštica mu poradila, aby si našiel pruhované tričko a spálil ho. Rituál podľa futbalistu zafungoval a veci sa vrátili do normálu.

Heidegger, Mensa aj Ezra Pound

Po prvý raz opísal „dysrationaliu“ psychológ Keith Stanovich na začiatku 90. rokov.

Všimol si, že aj ľudia, ktorí sú inteligentní, minimálne preto, že majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, dokážu hlásať nepotvrdené nezmysly, napríklad o tom, že holokaust sa nestal.

Stanovich tiež upozornil, že podľa prieskumov z 80. rokov minulého storočia až 44 percent respondentov Mensy verilo na astrológiu či 56 percent na mimozemšťanov žijúcich na Zemi.

Mensa je organizácia združujúca nadpriemerne inteligentných ľudí.

Stanovich uviedol aj ďalšie anekdoty, ako inak inteligentní ľudia dokážu hlásať bludné či zvrátené názory. Napríklad Martin Heidegger, považovaný za jedného z najväčších filozofov 20. storočia, bol vášnivým obhajcom nacizmu. Básnik Ezra Pound zase obhajoval fašizmus a Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa, veril na duchovné médiá.

Sú inteligentní, no veria bludom

Psychológ Nikola Erceg z univerzity v Zagrebe a jeho tím opísal v novej štúdii z Europe’s Journal of Psychology experiment, do ktorého zapojili vyše 150 vysokoškolákov z dvoch chorvátskych univerzít.

Vedci im dali batériu dotazníkov, aby otestovali ich inteligenciu, sebakontrolu, schopnosť racionálneho uvažovania a kognitívnych štýlov, ktoré sa môžu zakladať skôr na intuícii ako dôkazoch a zdĺhavej analýze problémov.

Autori zistili, že „inteligencia nepredpovedala rozsah pochybných tvrdení, ku ktorým by sa ľudia hlásili“, píše sa v štúdii.

Psychológ Erceg k tomu pre Denník N dodal: „Inteligencia sama osebe nie je garantom toho, že sa človek bude správať racionálne.“ Podľa neho sú vo svete státisíce ľudí, ktorí veria na „plochú Zem, chemtrails, homeopatiu, na vakcíny, ktoré spôsobujú autizmus, na Nový svetový poriadok, na to, že ilumináti vládnu svetu, že holokaust sa nestal alebo že globálne otepľovanie nie je reálny jav“.

Títo ľudia, prinajmenšom časť z nich – pokračuje zahraničný psychológ vo výklade pre Denník N – majú na obranu svojich predstáv prepracované alternatívne teórie, ktoré niekedy znejú celkom realisticky a vierohodne. „Aby ste takéto komplexné teórie vymysleli, potrebujete mať mozog,“ dodal Erceg.

Spoliehali sa na intuíciu

Namietli sme, či sa Erceg a jeho tím nedopúšťajú neprípustnej generalizácie, ak hovoria o „dysrationalii“ naprieč populáciou, hoci do svojho výskumu zaradili iba úzku vzorku vysokoškolských študentov.

Na to zahraničný psychológ odpovedal, že iné štúdie, ktoré sa v minulosti robili na iných vzorkách (Musch a Ehrenberg, 2002, Orenstein, 2002, Pennycook a jeho tím, 2012 a Stuart-Hamilton a jeho tím, 2006), prišli k rovnakým či podobným záverom. „Všeobecným záverom je, že vplyv inteligencie na to, či človek bude zastávať pochybné tvrdenia, je pomerne slabý,“ objasnil Erceg pre Denník N.

Psychológ a jeho kolegovia v novej štúdii píšu, že náchylnosť veriť pochybným tvrdeniam bola najviac spojená s intuitívnym myslením, keď sa ľudia vo väčšej miere spoliehali na rýchly intuitívny systém 1 ako na systém 2 spojený s pomalým, logickým a vedomým uvažovaním.

Ľudia, ktorí majú horšie analytické myslenie, vo väčšej miere veria na existenciu paranormálnych javov, ako je telepatia či jasnovidectvo.

Pocit straty kontroly

Ak majú ľudia pocit, že strácajú kontrolu nad životom, lebo zúri vojna, je ekonomická kríza, prepustili ich z práce alebo im povedali, že majú smrteľnú chorobu, hľadajú odpovede, ktoré by im pomohli pochopiť, čo sa im v živote deje, a v turbulentných časoch neistoty siahajú aj po vysvetleniach, ktoré zaváňajú poverami, paranormálnymi javmi či konšpiračnými teóriami.

„Mnohé povery dávajú ľuďom pocit, že veci pochopili a majú nad nimi kontrolu. Napríklad predstavy antivaxerov o tom, že farmaceutické spoločnosti sú zlo a vakcíny spôsobujú autizmus, by mohli pochádzať z neistoty a obáv rodičov o ich deti, že im pichnú injekciu,“ povedal Erceg. Uvedené konšpiračné teórie by teda mohli slúžiť ako spôsob, ako pred sebou a druhými ospravedlniť svoje správanie a prevziať nad zdravím rodiny kontrolu, ktorej by sa inak „ujal“ odcudzený štát či vzdialené farmafirmy.

Psychológ ešte dodal, že pochybné tvrdenia (chemtrails, homeopatia, popieranie holokaustu či ilumináti riadiaci svet) vo väčšej miere zastávajú aj ľudia, ktorí vykazujú vyššiu mieru úzkosti a sú neurotickí.

Rozvoj sekularizmu a vedeckého myslenia

Výučbu kritického myslenia nepovažuje vedec za všeliek na „dysrationaliu“, keďže ide o jav, ktorý má mnoho príčin. Kritické myslenie nemusí stačiť v prípade, že sme vysoko motivovaní selektovať fakty a prispôsobovať si ich tak, aby vyhoveli aktuálnej požiadavke, napríklad že za naše problémy môžu Židia, ilumináti, migranti či Rómovia.

„Nie vždy platí, že zvýšené racionálne a kognitívne schopnosti vedú k lepšiemu mysleniu. Sú témy, keď múdrosť zvyšuje vieru v čudné veci. Napríklad konzervatívci a náboženskí veriaci s rozvinutým racionálnym uvažovaním menej veria na globálne otepľovanie a evolúciu ako tí s nižšími racionálnymi schopnosťami,“ myslí si Erceg.

V niektorých prípadoch považuje vedec z univerzity v Záhrebe určité povery za neškodné (viera v šťastné čísla alebo horoskopy), ak vďaka nim dávajú ľuďom veci zmysel, cítia sa lepšie či zapadnú do okruhu svojich priateľov. „Takých druhov predstáv a správaní by sme sa asi nechceli zbaviť,“ dodal psychológ.

Podľa neho klesne viera v čudné a pochybné veci s rozvojom sekularizmu a vedeckého myslenia. „Rozvoj vedy a technológií – čo sa prejaví aj vo výchove a vzdelávaní – negatívne ovplyvní vieru v pochybné predstavy,“ dodal vedec.

Post hoc racionalizácia

Ľudská myseľ nie je dokonalá a obsahuje množstvo chýb a omylov, zhodujú sa vedci. Ľudia majú napríklad tendenciu vyhľadávať také informácie, ktoré sú v zhode s ich predošlými názormi (konfirmačné skreslenie).

Ak im nejaké názory odporujú, buď ich ignorujú, prikladajú im menšiu váhu, alebo ich zaonačia tak, aby sa nemuseli vzdať obľúbenej predstavy.

Rozum, minimálne v otázkach morálky, nefunguje ako nezávislý sudca, ale zaujatý obhajca s určitou agendou – za každých okolností ospravedlniť naše názory, nech sú akokoľvek šialené.

Experimentálny výskum etikov napríklad ukazuje, že sa nesprávajú lepšie ako iní ľudia – knihy požičané z knižníc nevracajú načas, nedarujú častejšie krv ani častejšie nevolajú rodičom, aby sa ich opýtali, ako sa majú.

Ak etici v niečom vynikajú, je to zrejme schopnosť, s akou dokážu svoje prehrešky dodatočne ospravedlniť (post hoc racionalizovať). Za týchto okolností môžu dejiny filozofie a užšie etiky slúžiť ako bohatá zásobáreň racionalizačných stratégií. Tam, kde laikovi dôjdu argumenty, vytiahne filozof a etik z klobúka prepracované argumenty z modálnej logiky, o tom, že materiálny svet neexistuje, a iné.

To by mohlo vysvetľovať, prečo so vzdelaním nie nevyhnutne klesá výskyt ľudí s bláznivými názormi. Poznatky jednoducho zneužijú na to, aby zručnejšie obhajovali bludy.

Dostupné z: https://doi.org/10.5964/ejop.v15i1.1696