Ako Hellovci preslávili Banskú Štiavnicu po celom svete

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Ako deti sme prázdniny často trávili pri Banskej Štiavnici, na jazere Počúvadlo. Pamätám si, mal som asi desať rokov, keď sme po prvý raz vystúpili na vrch Sitno. Bol neskorý večer, na letnej oblohe sa nad nami rozsvecovali prvé hviezdy, hlboko pod nami ležalo tmavé jazero, tíš lesa rušil iba náš nevedomý krik.

Nepoznali sme mená tých hviezd, nedokázali sme si predstaviť, o koľko sú staršie od nás, a nevedeli sme tiež, že to jazero vytvorili ľudia celkom nedávno a že to vlastne nie je jazero, ale tajch. Ba ani nás to nezaujímalo. Hlavné bolo, že sme sa cez deň mali kde kúpať a v noci odkiaľ dívať na hviezdy.

Prečítajte si

Slovenský fyzik dokázal vylepšiť turbíny, Einstein ho nazval majstrom techniky

Štiavnica centrom vzdelanosti

V okolí Banskej Štiavnice už Kelti, ktorí sa tam pred viac ako dvetisíc rokmi po nociach dívali na večné hviezdy, nachádzali zlato a striebro. Oveľa neskôr, v desiatom storočí, stále pod tými istými hviezdami, sa kovy získané povrchovou ťažbou vyvážali do sveta a boli hlavným zdrojom zárobku v tejto odľahlej horskej oblasti. S podzemnou ťažbou sa začalo po príchode nemeckých baníkov v trinástom storočí po spustošení kraja za tatárskeho vpádu v roku 1241. Pôvodná banská osada sa rozrástla až tak, že dostala od kráľa Bela IV. mestské výsady a banské právo.

Z Banskej Štiavnice sa postupne stalo jedno z najdôležitejších banských miest v Uhorsku. V roku 1735 tu Samuel Mikovíni, významný slovenský inžinier, kráľovský zememerač, založil prvú banskú školu v Uhorsku, z ktorej v roku 1762 Mária Terézia ustanovila Banícku akadémiu, najstaršiu technickú školu na svete. Banská Štiavnica sa vďaka svojmu zlatu stala centrom vzdelanosti a Banícka akadémia, ktorá sa neskôr rozrástla aj o lesnícku, prestížnou svetovou ustanovizňou.

Študovali na nej študenti z celej Európy, dostať sa na ňu bolo ťažké asi ako dnes na Oxford. Ako