Denník N

Brexit označuje koniec britskej veľmocenskej roly

Odchod znamená odchod. Foto - TASR/AP
Odchod znamená odchod. Foto – TASR/AP

Londýn – mesto, ktoré ovplyvňovalo svetové udalosti štvrť tisícročia, sa stane Dubajom Západu, kde sa točí obrovské množstvo peňazí, čo však nemá žiadne veľké geopolitické dôsledky.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Jednou z najsilnejších stránok demokracie je, že ľudia môžu zlú politiku zvrátiť, čo sa často aj stane. To je utešujúce najmä v dnešných časoch, keď sa pri pohľade na svetovú politiku a zvlášť na západný svet stretneme s mnohými politikmi, ktorí sa snažia presadiť svoje populistické programy. No keď si ľudia zvolia novú vládu, veci sa môžu zmeniť či zvrátiť. Teda až na brexit, ktorý – ak prejde – sa môže ukázať ako najhlbšia zmena tohto desaťročia.

Spojené kráľovstvo známe svojou obozretnosťou, slušnosťou a presnosťou zrazu vyzerá ako nejaká banánová republika, ktorá robí bezhlavé rozhodnutia, zdá sa, že nerozumie realite a teraz chce dokonca zmeniť termín odchodu, ktorý si sama stanovila. Lenže keď opustí Európsku úniu, bude to zlá správa pre samotnú Britániu, pre Európsku úniu i pre Západ ako taký.

Kde hľadať korene?

Ako napísal Martin Sandbu v magazíne The Political Quarterly, brexit bol vždy riešením, ktoré vzišlo z hľadania problému. Pre mňa je toho najlepším dôkazom, že britskí euroskeptici chcú vo všeobecnosti opustiť Európsku úniu preto, že ju považujú za etatistického molocha. Prakticky v každej inej členskej krajine euroskeptici nemajú radi Úniu, pretože ju považujú za voľnotržného molocha. Takže buď to nechápu v iných krajinách, alebo sa zbláznili britskí konzervatívci.

Keď som sa spýtal svojej kolegyne z denníka Washington Post Anne Applebaumovej, na čo sa historici budú zameriavať, keď sa budú pokúšať porozumieť ceste k brexitu, povedala, že sa to všetko sústreďuje okolo Konzervatívnej strany.

Toryovci by pravdepodobne mohli tvrdiť, že sú vôbec najsignifikantnejšou politickou stranou 20. storočia, že väčšinu tohto času v Británii vládli, že z ich radov vzišli premiéri Churchill a Thatcherová, ako aj iní ikonickí štátnici dôležití pre celý Západ.

Bezradnosť v strede

Lenže po skončení studenej vojny, s tým, ako ľavicové strany opustili socialistické myšlienky a posunuli sa do stredu, začala pravica čeliť kríze identity. Potrebovala nájsť ten typ jasnosti a účelu, aký jej kedysi poskytoval antikomunizmus a sloboda. V Amerike to mobilizovalo republikánov k tomu, aby zdôrazňovali sociálne a kultúrne témy, ako sú potraty, práva homosexuálov a imigrácia, ktoré presadzujú s takmer náboženským zápalom, čo im dodáva silu v boji proti liberálom.

Aj v Británii sa konzervatívci ocitli v takom istom nezáživnom strede, ktorý obýval tak labouristický premiér Tony Blair, ako aj konzervatívec David Cameron. A tak, hovorí Applebaumová, sa začali radikalizovať, a to v otázke Európy. Samozrejme, v Konzervatívnej strane boli vždy euroskeptici, ale tradične tvorili len excentrickú menšinu. Lenže na vrchole Cameronovej vlády boli schopní vziať si celú stranu ako rukojemníka a prinútiť Britániu vrhnúť sa do rizika.

Z tejto drámy sme už všetci unavení, ale aj tak si treba uvedomiť, že brexit bude katastrofa. Ako poznamenáva Sandbu, britská ekonomika je konkurencieschopná a produktívna len v priemyselných odvetviach s vysokou pridanou hodnotou alebo v službách, ktoré sú však závislé a hlboko integrované do európskeho trhu. Hoci sa Británia dokáže prispôsobiť a nakoniec to aj urobí, odchod z EÚ bude pravdepodobne znamenať cestu k slabšiemu rastu a menšej inovatívnosti.

Strata aj pre Európu

Zahraničnopolitické dôsledky brexitu síce nepatria k hlavným témam diskusií, lenže nakoniec sa môžu ukázať ako vôbec najdôležitejšie. Ak príde k brexitu, Škótsko a Severné Írsko v priebehu niekoľkých rokov pravdepodobne rozvoľnia svoje väzby k Londýnu preto, aby si udržali vzťah so zvyškom Únie. Spojené kráľovstvo sa tak zmenší len na Anglicko a maličký Wales a zostane z neho len malá krajina na pobreží kontinentu, ktorá nezapadne ani do jedného z troch ekonomických blokov 21. storočia, ktorými budú Severná Amerika, Európa a Čína. Londýn – mesto, ktoré ovplyvňovalo svetové udalosti štvrť tisícročia – sa stane Dubajom Západu, kde sa točí obrovské množstvo peňazí, čo však nemá žiadne veľké geopolitické dôsledky.

Lenže brexit znamená veľkú stratu aj pre Európu. Británia je veľká a životaschopná ekonomika, lenže dôležitejšie je, že v EÚ bola kľúčovým hráčom, ktorý tradične volal po

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie