Ukrajina sa chystá tromfnúť samotného Trumpa

Autorka je rusko-americká politologička

Ak môže život napodobniť umenie, tak mnohé kľúčové politické udalosti posledných rokov ako keby napísal ruský spisovateľ ukrajinského pôvodu Nikolaj Gogoľ, ktorý vedel šikovne uchopiť to klamlivé i šialené v ľudskej povahe. Vezmite si napríklad príbeh, ktorý sa začal ženou oznamujúcou svoju prezidentskú kandidatúru. Tá sa aj napriek svojim chybám rýchlo stala favoritkou na víťazstvo. Lenže v podstate odnikiaľ sa zrazu objavil druhý kandidát: televízna hviezda, ktorá nemá žiadnu kvalifikáciu na to, aby zastávala verejný úrad.

Už zakrátko tento komický votrelec skočil svojej oponentke po krku, šíril jednu veľkú lož za druhou. A zároveň chrlil absurdné sľuby v oblasti sociálnej politiky či bezpečnosti. Jeho nápady padajú už pri zbežnej kontrole faktov ako domček z karát, ale zdá sa, že na tom vôbec nezáleží. Do jeho tábora sa hrnuli ďalší a ďalší občania, ktorých tam lákali jeho sľuby, že „vysuší tú bažinu“, a obvinenia, že jeho oponentka je „skorumpovaná“. Kandidát sa prebojoval k víťazstvu a celý svet zostal zarazený.

Žiadny priestor na chyby

Táto čierna komédia opisuje americké prezidentské voľby v roku 2016, keď sa k moci v najsilnejšej krajine sveta a v jeho najstaršej demokracii dostal Donald Trump. Lenže kým Amerika sa môže zo zvolenia tohto pochybného karnevalového vyvolávača celkom dobre spamätať, na Gogoľovej rodnej Ukrajine to také isté nie je.

V krajine, ktorej nezávislosť sa vždy javila tak, že visí len na vlásku, sa opakuje ten istý bizarný príbeh, ktorý dostal k moci amerického prezidenta. Posledné výskumy verejnej mienky ukazujú obrovský rast podpory pre Volodymyra Zelenského, humoristu, ktorý kedysi hrával naivného prezidenta len v televízii, no ktorý sa teraz usiluje o tento úrad aj v skutočnom živote, a to aj napriek tomu, že o verejných úradoch a politike nevie vôbec nič.

Na rozdiel od Spojených štátov nemá Ukrajina žiadny priestor robiť v politike takéto chyby. Už pred piatimi rokmi sa nedobrovoľne dostala do nevyhlásenej vojny s Ruskom, ktorá si vyžiadala už nejakých pätnásťtisíc životov a na vnútorných utečencov premenila už viac ako milión ľudí. Ukrajinu napadol jej mocný sused, časť jej územia – Krym – dokonca nelegálne anektoval, a tak Ukrajina nie je v pozícii, že by si mohla dovoliť dať všemocný prezidentský úrad do rúk politického nevedka.

Zelensky, podobne ako Trump predstiera, že je schopný manažovať mnohé ukrajinské problémy, a tak podobne ako americký prezident ukazuje pohŕdanie krajinou, o ktorej hovorí, že ju miluje. Celkom iste nie je schopný postaviť sa navzájom súperiacim ukrajinským oligarchom, ktorí sa nevedia dočkať, kedy sa dostanú k štátnemu bohatstvu, keď naň tento užitočný idiot nebude dohliadať.

Stále bohatší prezident

Človek môže len hádať, prečo sa Zelensky so svojou šašovskou čapicou vrhol do politického ringu. Najpravdepodobnejšie je, že ďalší dvaja vedúci kandidáti – súčasný prezident Petro Porošenko a dvojnásobná niekdajšia premiérka Julia Tymošenková – so sebou vlečú už príliš veľkú politickú záťaž. Tento komik sa podobne ako Trump prezentuje ako nová metla, ktorá teraz vymetie „skorumpovaných politikov“.

Porošenko vedie krajinu už päť rokov, čo je čas, keď krajina nielen trpela vojnou, ale začali sa tiež niektoré dôležité reformy (zvlášť systému plynového tranzitu), ale prezident urobil len málo pre zvýšenie bojaschopnosti ukrajinskej armády alebo pre to, aby zabránil ministrom a všelijakým kamarátom napájať sa na štátny rozpočet. Napokon, sám Porošenko sa stal za svojho pôsobenia v úrade ešte bohatším, čo vážne spochybňuje jeho spôsobilosť zastávať úrad aj v druhom funkčnom období.

Všetko proti Tymošenkovej

A čo sa týka Tymošenkovej príbehu, ten je na satiru príliš komplikovaný a pripomína skôr Tolstého než Gogoľovu hrdinku. Hoci bola v deväťdesiatych rokoch a počas svojho úradovania skôr polarizujúcou postavou, nakoniec efektívne vyrokovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ukončenie plynovej krízy z roku 2009, čím Kyjev a veľkú časť Európy ušetrila mrazivej zimy. Kremeľská bábka Viktor Janukovyč ju po tom, čo ho v roku 2010 zvolili za prezidenta, nechal postaviť pred súd za „zneužitie právomocí“.

Janukovyč a jeho spolupracovníci sa o expremiérku tak zaujímali, že sa začali vŕtať v jej minulosti tak, že minuli milióny dolárov na hľadanie dôkazov o jej korupčnom správaní. Najali si najlepších amerických súkromných vyšetrovateľov, akých si mohli dovoliť. Lenže ani tí nakoniec nenašli v čase jej dvoch období na poste premiérky nič.

Jednou z vtedajších Tymošenkovej Nemezis bol Paul Manafort, ktorý neskôr nejaký čas viedol Trumpovu prezidentskú kampaň a ktorý za svoju prácu na Ukrajine v prospech Janukovyča čelí vyšetrovaniu a súdom, ktoré ho môžu poslať do väzenia na zvyšok života. Už Manafortova úloha v tomto príbehu (bol to on, kto prelieval milióny dolárov na očiernenie expremiérky) by mala ukrajinským voličom povedať všetko, čo potrebujú vedieť. V politickom systéme, ktorý pravidelne krivia záujmy oligarchov, je Tymošenková pravdepodobne jedinou kandidátkou, ktorá je schopná naplniť prísľub, že zatočí s korupciou.

Z frašky tragédia

Na tomto pozadí pôsobí Zelinsky zámerne ako outsider nedotknutý ukrajinskou kultúrou podvádzania. V skutočnosti je výsadkom Ihora Kolomojského, jedného z najmenej principiálnych ukrajinských oligarchov. (A to je už čo povedať.) Kolomojsky náhodou vlastní dve televízne stanice, ktoré z kandidáta Zelenského urobili hviezdu, a použil svoju súkromnú armádu pri pokuse o vydieranie prezidenta Porošenka. Zdá sa, že okrem iného chce opäť získať kontrolu nad bankou PrivatBank, na ktorej dlhy sa museli poskladať ukrajinskí daňoví poplatníci. Keď sa ho pýtajú na jeho vzťahy s Kolomojským, Zelensky otázky jednoducho ignoruje.

Riadiť ukrajinskú politiku vôbec nepripomína prechádzku po úžasnej ukrajinskej čiernozemi. Keď stúpite na nesprávne miesto, prepadnete sa do priepasti. To je dôvod, prečo si Ukrajina nemôže dovoliť trumpovské riziko zvoliť do svojho čela Zelenského.

Ale Ukrajinci by sa nemali rozhodnúť pre ďalších pät rokov s Porošenkom, ktorého prvoradým záujmom je vystlať si svoje vlastné hniezdo. A tak nám zostáva len Tymošenková. Napriek jej chybám je pre Ukrajincov jedinou realistickou voľbou. Prežila nespravodlivé väznenie a už dokázala svoju ochotu prijímať ťažké rozhodnutia v prospech krajiny, a to aj napriek dôsledkom, ktoré to pre ňu môže mať.

Kým víťazstvo Tymošenkovej by dalo Ukrajine v týchto búrlivých časoch najväčšiu šancu, víťazstvo Zelenského by Marxovu slávnu vetu postavila na hlavu: americká fraška by sa na Ukrajine zopakovala ako tragédia.

© Project Syndicate