Tam, kde sa zrútil let číslo MH17. Eugen to všetko videl, z neba padali ľudia
Text je súčasťou knihy o Ukrajine –
Donbas: Svadobný apartmán v hoteli Vojna,
ktorú napísal reportér Tomáš Forró.
Podporiť jej vydanie môžete na Startlabe a získate ju tak medzi prvými.
Máj 2018, Luhanská oblasť, pohraničie separatistických regiónov DNR a LNR
Pri našom dome je detské ihrisko, na ktorom sa hrá dievčatko, a pri ňom bucľatá mama. Ihrisko postavil Eugen a bucľatá mama je manželkou muža, ktorý kedysi Eugena udal na polícii. Vraj ukryl pilota zostrelenej ukrajinskej stíhačky.
Eugena držali v mučiarni niekoľko dní. Čo presne mu robili, to nepovie, ale na tyle hlavy má pavučinu zle zrastených jaziev prerazenej lebky a keď ho napokon odviezli do nemocnice, jeho rodina ho najprv podľa rozmlátenej tváre nedokázala ani spoznať.
Sused, ktorý Eugena udal, býva od neho tri domy. Všetci v dedine vedia, že v skutočnosti nešlo o žiadneho ukrajinského parašutistu, ale o pole pri rieke, o ktoré sa sporia. Sused zapiera, no jeho ručne napísané udanie separatisti ukázali Eugenovi ešte počas mučenia.
Jednoducho, život.
Neďaleko za dedinou sa začína špeciálna uzavretá zóna. Nachádza sa v nej zdroj pitnej vody, psychiatrická liečebňa, do ktorej kvôli desivým životným podmienkam nepúšťajú radšej ani kontrolórov z Donecka, a potom Zóna v zóne.
S Eugenom sa opierame o jeho auto v malebnom lesíku, fajčíme a pozorujeme v diaľke prvé dediny Luhanskej ľudovej republiky.
– Eugen, ale vieš, čo sa môže stať? Za toto môžu zobrať nielen mňa, ale aj teba a tvoju rodinu.
Eugen odhodí špak a naštartuje auto.
– Nasadaj.
Padlo to ledva tri kilometre od neho. Eugen práve opravoval stúpačku na potrubí, keď sa na nebi objavil dym. Eugen pozrel tým smerom a uvidel obrovské civilné lietadlo, už vtedy bez jedného krídla, ako rotuje vo vzduchu a rúti sa priamo na nich. Z trupu vypadávajú kusy plechov a techniky, a spolu s nimi ľudské telá. Utekať nie je čas, Eugen sa ani nepohne.
Potom lietadlo padlo. Skôr ako sa k nemu Eugen dostal,
