Organizátor štrajku za budúcnosť klímy: Ťažba uhlia a ťažba dreva v národných parkoch by sa mali zastaviť

Jakub Andacký (17) je študentom osemročného gymnázia Hubeného v Bratislave a spoluorganizátorom prvého bratislavského štrajku za budúcnosť klímy z marca 2019. Akcia bola súčasťou celosvetového hnutia Piatky za budúcnosť #Fridaysforfuture. Štrajky mladých ľudí sa konali vo viac ako 100 krajinách sveta a 1600 mestách vrátane Bratislavy, Košíc, Žiliny a Liptovského Mikuláša.

Za čo ste štrajkovali?

Za budúcnosť klímy.

V čom je podľa vás problém?

O téme klimatickej zmeny sa nehovorí dostatočne a vlády ju nepovažujú za prioritu. Chceme, aby sa o klimatickej zmene hovorilo viac a aby sa vlády vo svete aj u nás začali témou vážne zaoberať. Aby si ju zvolili za prioritu číslo jedna. Aj na našom štrajku odznelo, že máme málo času na to, aby sme zažehnali nebezpečenstvo plynúce z klimatickej zmeny.

Ako klimatická zmena ohrozuje planétu?

Za najväčšie riziko považujem radikálne oteplenie planéty. Vinou ľudských aktivít môže v najbližších rokoch narásť globálna teplota o 1,5 až 2 stupne Celzia. Vedci sa zhodujú, že je to veľmi nebezpečné. O téme hovoria, no, žiaľ, mnohokrát zostávajú nevypočutí. Sú aj apokalyptické scenáre, podľa ktorých sa do roku 2100 môže povrch planéty ohriať až o 5 stupňov Celzia.

Ako veľmi podľa vás prispieva Slovensko ku klimatickej zmene?

Každá krajina sa podieľa na klimatickej zmene. Na Slovensku máme problém najmä s uhoľným priemyslom, pritom ministerstvo sa zaviazalo, že ho na Hornej Nitre bude dotovať až do roku 2023. Problémom je aj veľká ťažba dreva. Jedna z hlavných požiadaviek nášho štrajku je, aby sa zastavila ťažba dreva v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach. Tieto územia by sa mali vyhlásiť za bezzásahové zóny. Považujem to za nesmierne dôležité, pretože stromy predstavujú významný spôsob, ako bojovať proti vysokým hodnotám oxidu uhličitého v ovzduší.

Ako vnímate činnosť aktivistov z Greenpeace, ktorí sa koncom minulého roka dostali do areálu Hornonitrianskych baní Prievidza v Novákoch, vyliezli na ťažobnú vežu a vyvesili tam transparent, ktorým vyzvali vedenie baní a vládu, aby ukončilo ťažbu uhlia?

Vnímam ju s veľkým rešpektom. Vyšli zo svojej komfortnej zóny a podnikli odvážny krok. Dosiahli to, že sa na Slovensku – aspoň na istý čas – rozpútala debata o uhlí. Nechceme vláde diktovať, ako by mala postupovať – naším cieľom je, aby sa o tejto problematike začalo fakticky a otvorene hovoriť a aby išlo o prioritu vlády. Konkrétne riešenia nemám, mám 17 rokov, som stredoškolský študent a nemôžem predkladať zákony. Na štrajku sme však predniesli isté požiadavky a pre baníkov napríklad požadujeme rekvalifikačné kurzy. Podľa oficiálnych štatistík pracuje na Slovensku pod zemou niekoľko tisíc ľudí. Pracujú v zlých podmienkach a môj osobný názor je, že takáto činnosť si nezaslúži dotácie, pretože škodí zdraviu. Vnímam to ako prirodzenú vec, aby sa ťažba uhlia na Slovensku zastavila.

Odkiaľ ste čerpali informácie o klimatickej zmene, ktoré vás doviedli až k tomu, že ste spoluorganizovali dnešný štrajk?

Čítam si veci na internete. V škole sa o týchto veciach rozprávame, no nejde o zvyčajnú aktivitu. V mojom okolí je viacero ľudí, ktorých trápi téma klimatickej zmeny a nie je im jedno, čo sa deje s planétou. Musíme sa k týmto problémom postaviť čelom, lebo ak to nespravia mladí, potom nikto.

Zarezonoval dnešný štrajk v škole? Bola to téma?

Áno, bola to téma.

Ako akciu vnímali učitelia?

Ako ktorí. Na štrajku som videl veľa skvelých učiteľov, aj z lesnej škôlky, ktorí s deťmi vyrobili krásne obrázky, a prišli bojovať za našu budúcnosť. U nás na škole sme mali v pondelok v niektorých menších triedach prezentácie o živočíšnej výrobe, klimatickej zmene či o emisiách CO2, a žiaci si to pochvaľovali. Viacerých z nich to inšpirovalo k tomu, aby prišli na dnešnú akciu. No od učiteľov nedostali povolenie, tak tu, žiaľ, neboli. Aj na iných školách to bolo podobne – mysleli sme si, že učitelia budú mať viac pochopenia. Niektorí z nich dnešné stretnutie nepodporili a časť zašla tak ďaleko, že povedali, že na štrajk pustia študentov iba v prípade, že budú mať ospravedlnenie od lekára a podobne.

Vy ste to ako vyriešili?

Niektorí dostali ospravedlnenie od rodičov. Kolega z organizačného tímu spravil všeobecnú ospravedlnenku, kam bolo treba vyplniť iba tri údaje – meno, dátum a podpis zákonného zástupcu alebo plnoletého študenta.

Ako vznikal dnešný štrajk?

Ako prvá začala Bratislava. Ja som sa k organizačnému tímu pridal až po jarných prázdninách, keď ho tvorili asi traja ľudia. Až postupne sa začali pridávať ďalšie mestá, najprv Košice a potom aj Žilina s Liptovským Mikulášom.

Ako sa dali organizátori dokopy?

Poznali sme sa buď osobne, alebo sme sa skontaktovali cez sociálne siete. Väčšinu ľudí z organizačného tímu som spoznal až počas prípravy štrajku. Do jeho organizácie som vstupoval s tým, že pomôžem dobrej veci a pokúsim sa zmeniť postoje mojej generácie, aby sme generáciám, ktoré prídu po nás, neodovzdali Zem takú znečistenú.

Na pódiu vystúpilo viacero ľudí, vrátane geografa a ekológa Mikuláša Hubu z SAV. Ako ste ich zháňali?

Kontaktovali sme ich cez sociálne siete. Išlo o ľudí, ktorých sme dlhšie registrovali, že sa týmto témam venujú. Kontaktoval som napríklad Juraja Hipša zo Živice a zakladateľa Sokratovho inštitútu. Ten mi odporučil Kristínu Hudekovú, ktorá prehovorila o problematike plastov. Čiže ľudí sme zháňali cez kontakty.

Aký máte pocit z dnešného podujatia?

Veľmi dobrý, akcia splnila účel. Nedokážem odhadnúť účasť, na facebookovej stránke ju potvrdilo 1500 ľudí a myslím si, že tu mohlo byť tisíc ľudí, hoci reálne číslo nepoznám. Vo všeobecnosti by som si prial, aby sa mladí ľudia viac zapájali do takýchto akcií a neotáčali sa k problémom chrbtom s tým, že ich nezaujímajú.

Plánujete v štrajkoch pokračovať?

Stretneme sa a budeme diskutovať o tom, ako akcia dopadla a aké z nej máme pocity. Na mnohých miestach sveta chcú v štrajkoch pokračovať každý týždeň v piatok, inde raz za mesiac. Našu akciu sme zaregistrovali ako jednorazovú a uvidíme, čo bude ďalej. Nevylučujem zopakovanie štrajku.

Aký je váš názor na 16-ročnú Švédku Gretu Thunbergovú, ktorá od augusta minulého roka protestuje proti klimatickej zmene?

Gretu si veľmi vážim. Do boja sa pustila sama a pred švédskym parlamentom mala iba jeden transparent. Dnes jej príbeh inšpiruje desaťtisíce a státisíce mladých ľudí po celom svete. Podobný štrajk ako v Bratislave sa dnes (v piatok 15. marca – pozn. red.) konal vo viac ako sto krajinách a vo viac ako 1600 mestách sveta. Z toho štyri štrajky prebehli aj na Slovensku, okrem Bratislavy aj v Košiciach, Liptovskom Mikuláši a Žiline.

Vysvetlite mi, prečo by mi malo záležať na boji proti klimatickej zmene?

Ak vám záleží na budúcnosti vás, vašich detí a ďalších generácií, potom nemôžete klimatickú zmenu ignorovať. Pýtam sa, v akom stave chceme odovzdať planétu budúcim generáciám?

Priali by ste si, aby ľudia boli viac ohľaduplnejší k životnému prostrediu?

Prial by som si, aby boli ohľaduplní k životnému prostrediu aj k sebe.

Aké konkrétne opatrenia by som mohol spraviť, aby som sa správal k prírode šetrnejšie?

Nemôžem nikomu prikazovať, ako by sa mal správať, tak budem hovoriť o sebe. V budúcnosti neplánujem jesť mäso. Moji rodičia sú vegetariáni a doma zvyčajne mäso nejem. V škole to neviem ovplyvniť, lebo v nej nemáme možnosť vybrať si bezmäsité jedlo. Bol by som za to, aby taká možnosť v školách bola a študenti si mohli vybrať aj vegetariánske či vegánske obedy. Ak človek neje mäso, robí obrovskú službu Zemi. Aj čiastočné obmedzenie konzumácie mäsa má pozitívny vplyv na životné prostredie, lebo dobytok je obrovským producentom metánu, ktorý ohrieva planétu. To, že sa zabíjajú živé tvory, je pre mňa „no-go“.

Aké iné opatrenia na ochranu planéty by ste odporučili?

Veľmi rád sa prechádzam, bicyklujem a v meste využívam na presun MHD. V Bratislave je to pohodlnejšie, lebo nemusím stáť v kolónach, ale bolo by fajn, ak by ľudia menej využívali autá. Je to otázka na nich, či sú ochotní vzdať sa časti pohodlia, aby využívali MHD alebo chodili pešo, a prispeli tak k zdravšiemu životnému prostrediu. V obchodoch tiež nemusíme zbytočne všetko baliť do plastových vrecúšok. Niektoré potraviny, ako je ovocie a zelenina, netreba vkladať do vrecúška. Načo? Ak vrecúško potrebujeme, môžeme si zobrať nejaké z domu a použiť ho opakovane.