Denník N

Koho zaujíma budúcnosť? Krátkodobé uvažovanie môže byť najväčšou hrozbou ľudstva

Klimatická zmena je typický príklad, keď väčšina ľudí a politikov myslí krátkodobo. Ilustračné foto - TASR/AP
Klimatická zmena je typický príklad, keď väčšina ľudí a politikov myslí krátkodobo. Ilustračné foto – TASR/AP

Ľudia sa len pomaly učia chápať hrozby, ktoré nás zasiahnu v budúcnosti.

Financial Times opisuje anglický výraz „short-termism“ (voľne ako shorttermizmus) ako prílišné zameranie sa na krátkodobé výsledky na úkor dlhodobých záujmov.

Najčastejšie sa nebezpečenstvo takéhoto zmýšľania spája s klimatickou zmenou, keď firmy, politici, ale ani bežní ľudia nedokážu reagovať na budúce riziká.

To, že ide o problém, si ľudia uvedomujú už dlhšie. Už v roku 1978 písala sociologička Elise Bouldingová „o časovom vyčerpaní“, keď sme natoľko ponorení do prítomnosti, že nemáme silu myslieť na budúcnosť.

„Toto je svet rýchleho občerstvenia a krátkodobej pozornosti, svet, kde sú politici natoľko ovplyvnení spravodajským cyklom 24/7, že stratili zvyk dlhodobého plánovania,“ napísal v roku 2013 ekonomický editor Guardianu Larry Elliott.

Teraz sa začína hovoriť, že práve shorttermizmus môže byť najväčším problémom ľudstva. „Výskumníci, umelci, ľudia z IT oblasti a filozofi sa približujú k myšlienke, že shorttermizmus môže byť najväčšou hrozbou, ktorej bude náš druh čeliť v priebehu tohto storočia,“ napísalo BBC, ktoré sa téme venovalo v januári.

„Shorttermizmus ohrozuje prežitie celej našej civilizácie a možno aj prežitie nášho druhu: prežitie iných druhov ohrozuje bez najmenších pochybností,“ povedal pre Denník N Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a bývalý pracovník Svetovej banky.

Naši predkovia

Nie je to pritom nová vec – aj v minulosti ľudia rozmýšľali krátkodobo. Ako vraví Mesík, naši predkovia mysleli hlavne na prítomnosť, v mnohých smeroch ešte viac ako my.

„Krátkozrakosť je nám, druhu homo sapiens, vlastná,“ hovorí Mesík. Roľníci v stredoveku podľa neho rozmýšľali v intenciách prežiť nasledujúcu zimu a nie zimu o 10 rokov. „Na dlhodobé plánovanie nemali ani zdroje, ale ani motiváciu: ich svet sa menil tak pomaly, že sa zdal nemenný,“ hovorí.

V dlhodobej perspektíve sa na svet podľa neho díval len malý okruh ľudí, napríklad stavitelia katedrál a prepisovači kníh.

Teraz je však situácia iná.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie