Denník N

Sovietom nepodali ruky. Od hokejovej pomsty za okupáciu uplynulo 50 rokov

Jozef Golonka, kapitán československého tímu. Foto - archív ČTK
Jozef Golonka, kapitán československého tímu. Foto – archív ČTK

Dve víťazstvá Československa nad Sovietskym zväzom spôsobili jeden z posledných dozvukov Pražskej jari.

Sú športové zápasy, ktoré svojím významom ďaleko prekračujú hranice športu. Jeden taký sa hral presne pred päťdesiatimi rokmi v Štokholme na hokejových majstrovstvách sveta 1969. Po prvý raz od začiatku sovietskej okupácie proti sebe nastúpili Československo a Sovietsky zväz.

Majstrovstvá sveta sa mali pôvodne konať v Prahe, ale po sovietskej invázii do Československa boli presunuté do Švédska.

„Boli sme z toho veľmi sklamaní, chceli sme doma dosiahnuť titul a jednotne sme stáli za Dubčekom aj ďalšími, ktorí vyjednávali s Brežnevom. Tesne pred začiatkom však majstrovstvá presunuli do Štokholmu,“ spomína pre Denník N vtedajší kapitán Jozef Golonka.

Stretnutie medzi československými a sovietskymi hokejistami malo špecifickú atmosféru. V staršom článku pre MF Dnes ju ilustroval dnes už zosnulý športový novinár Václav Pacina, ktorý sa na zápase zúčastnil.

„Šiel mi mráz po chrbte, keď švédski diváci pri zápase Československa so Sovietskym zväzom skandovali: Dubček, Dubček! Aj oni pochopili, že náš súper reprezentoval okupačnú veľmoc, pre väčšinu českého a slovenského národa nenávidenú a preklínanú,“ napísal.

Stáli za Dubčekom

Československí hokejisti si nepripúšťali, že by so Sovietmi prehrali. Zápasy vnímali ako možnosť podporiť ľudí v krajine a dať najavo svoj nesúhlas s okupáciou.

21. marca 1969 Sovietov gólmi Suchého a Černého porazili 2:0, v bráne nepustil gól Vladimír Dzurilla, okrem Golonku jediný Slovák v tíme. Ešte viac odvahy však prejavili po zápase pri demonštratívnom geste.

„Dohrala hymna, otočili sme sa a odišli sme bez podaní rúk. Samozrejme,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

MS v hokeji

Teraz najčítanejšie