Denník N

Matečná urobila správnu vec, ale nádej na zlepšenie v TANAP-e je malá

Rastislav Hutta na fotke zo svojho facebookového účtu, ktorý už uzavrel pre verejnosť.
Rastislav Hutta na fotke zo svojho facebookového účtu, ktorý už uzavrel pre verejnosť.

Výberové konanie v Štátnych lesoch TANAP-u je len rozčerením hladiny a zmenu neprinesie.

Autor pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied, UPJŠ

Krok ministerky Gabriely Matečnej v podobe nevymenovania „vybratého“ nového riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Rastislava Huttu si zaslúži ak nie pochvalu, tak aspoň uznanlivé prikývnutie. Úľava najmä v ochranárskej odbornej aj laickej verejnosti je celkom pochopiteľná. Nedá sa úplne presne odhadnúť, či ministerka ustúpila tlaku nasrdených občanov, či vyhovela šepkaným usmerneniam predsedu vlády alebo sa len aktívne chcela vyhnúť ďalšiemu škandálu v národniarskom rezorte (ťažko uveriť).

Akokoľvek, nevymenovanie osoby, ktorá národné parky v minulosti „atakovala“ developerskými aktivitami (vnímanými negatívne aj pri zapojení snahy dívať sa na využitie turistického potenciálu ako na jednu z prirodzených funkcií národných parkov) a ktorá sa verejne prezentuje ako vášnivý lovec (aj) vzácnych živočíchov, je určite správny krok. Nemali by sme sa však tešiť či nádejať, že toto rozhodnutie by mohlo znamenať začiatok pozitívnejších zmien v našom najstaršom národnom parku najmä smerom k funkciám, ktoré bežne vo svete národný park ako pojem obsahuje.

Medzi ne v ochranársky vyspelých krajinách (vrátane Česka, Maďarska alebo Poľska alebo už aj vzdialeného Albánska, nech pripomenieme podceňované krajiny) štandardne nepatrí exploatácia dreva z čisto lesníckych pohnútok či (hoc aj riadené) poľovníctvo.

Za zmienku hodnú zreteľa stojí aj fakt, že terajší riaditeľ Správy Tatranského národného parku v gescii rezortu životného prostredia Pavol Majko ešte nedávno vo veľkom obchodoval s drevom dokonca v spoločných firmách s odmietaným Huttom. Kruh, ktorý sa mal možno uzavrieť, zostane zatiaľ otvorený.

V súvislosti s vyššie spomínanou úľavou je však vhodné pripomenúť si napríklad nefunkčnosť Národného memoranda o lese či nevšímavý postoj k mohutnej občianskej iniciatíve My sme les, ktorá celkom jasne ilustruje (ne)úprimnosť ochranárskych snáh rezortu pôdohospodárstva.

Pritom kľúčové pre brzdenie prílišného optimizmu je uvedomenie si súčasného systémového nastavenia správy národných parkov u nás, kde štátni ochranári nemajú žiadnu kompetenciu k pôde vo vlastníctve štátu na ich území. Navyše, zriaďovacia listina lesov TANAP-u z roku 1994 (aj s ohľadom na svoj vek, extrémne zastaraná) definuje túto organizáciu ako určenú predovšetkým na „spravovanie a obhospodarovanie lesného fondu“, ochranárske činnosti sú len akýmsi ornamentom na jej inak úplne lesnícky či na turizmus orientovaných predmetoch činnosti.

Optimisticky sa síce dá očakávať, že v opakovanom výberovom konaní sa na post jej riaditeľa vyberie vhodnejší kandidát či kandidátka, ale bez zmeny v kompetenčnej legislatíve sa skutočná zmena v ochrane prírody v národných parkoch Slovenska nedocieli. Zahrnúť pod jednu kompetenčnú strechu zodpovednosti správu pozemkov vo vlastníctve štátu aspoň v národných parkoch nie je v záujme rezortu pôdohospodárstva dlhodobo a rezort životného prostredia na to nemá dostatočný politický mandát.

Ostatne, táto už dlho odbornou verejnosťou žiadaná zmena nie je zapracovaná ani v programovom vyhlásení aktuálnej koalície a len málo politických subjektov ju vôbec má vo svojich programoch. Snaha ministerstva životného prostredia v tomto duchu novelizovať zákon o ochrane prírody (je to dobrá novela), v novembri minulého roku masívne podporená aj verejnosťou (viac ako 30-tisíc podpisov), sa zrejme stratí v nedohľadne.

Aj v súvislosti s výberovým konaním v lesníckom TANAP-e preto aktuálne vyjadrenie ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, v ktorom ubezpečuje, že „rozvoj národných parkov“ bude vždy možný len „v hraniciach, v ktorých nebude na úkor prírody“, a že „na tom nové vedenie Štátnych lesov TANAP-u nič nemení“, vyznieva v porovnaní so živou realitou… naivne.

Reálnu a účinnú ochranu prírody nielen našich národných parkov nie je možné docieliť bez výraznej zmeny v legislatívnom systéme. A na to je potrebná predovšetkým zmena politického smerovania krajiny, inak povedané, či teraz bude na poste riaditeľa lesníckeho TANAP-u poľovník, alebo nie, nič významné sa v (negatívnych) procesoch v Tatrách neudeje.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie